Úprava výšky stravného od 1. januára 2023

Sumy stravného pre jednotlivé časové pásma a sumy základných náhrad za používanie cestných motorových vozidiel zvyšuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ďalej len „MPSVR“) opatrením na základe údajov Štatistického úradu SR o indexe cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní a o indexe cien položiek spojených s prevádzkou motorových vozidiel. 

Sumy stravného pri pracovných cestách boli počas roka 2022 zvýšené opatrením MPSVR č. 281/2022 Z. z. s účinnosťou od 1. septembra 2022 a opatrením MPSVR č. 116/2022 Z. z s účinnosťou od 1. mája 2022.

Od 1. januára 2023 sa na základe opatrenia MPSVR č. 432/2022 Z. z. sumy stravného pri pracovných cestách zvyšujú opätovne takto:

• pri pracovnej ceste trvajúcej 5 až 12 hodín zo 6,40 eur na 6,80 eur (tzv. základná suma stravného),
• pri pracovnej ceste trvajúcej od 12 do 18 hodín z 9,60 eur na 10,10 eur,
• pri pracovnej ceste od 18 hodín zo 14,50 eur na 15,30 eur.

Zvýšené sumy stravného patria zamestnancovi od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom boli zverejnené. Keďže opatrenie MPSVR bolo zverejnené v Zbierke zákonov dňa 7. decembra 2022, zvýšené sumy stravného sa použijú od 1. januára 2023.

Stravovanie zamestnancov

V praxi sa v súvislosti so stravovaním zamestnancov stretávame s dvomi základnými pojmami, pričom každý z nich predstavuje samostatný inštitút. Prvý pojem je stravovanie, ktorý predstavuje plnenie, ktoré je zamestnávateľ povinný poskytovať pre zamestnancov v súvislosti s výkonom ich závislej činnosti na pravidelnom pracovisku, a to za podmienok a v rozsahu, ktorý ustanovuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“). Zamestnávateľ je povinný zamestnancom zabezpečovať stravovanie a súčasne na stravovanie aj prispievať. Nárok na zabezpečenie stravovania alebo poskytnutie finančného príspevku na stravovanie má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť ďalšie stravovanie alebo poskytnúť ďalší finančný príspevok na stravovanie.

Podľa súčasnej platnej právnej úpravy zamestnávateľ môže zabezpečiť stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo prostredníctvom stravovacích poukážok (prostredníctvom osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby). Od 1. marca 2021 pribudla k týmto možnostiam aj ďalšia alternatíva, pričom ide o poskytnutie finančného príspevku na stravovanie. Rozlišujeme tieto formy zabezpečenia stravovania:

1. zabezpečenie stravovania poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja (príp. donášky teplej stravy) zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa,
2. zabezpečenie stravovania formou stravovacích poukážok prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby (emitent), ak ich sprostredkuje u osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby,
3. poskytnutie zákonného finančného príspevku na stravu – ide o zákonné dôvody ustanovené v § 152 ods. 6 Zákonníka práce,
4. poskytnutie účelovo viazaného finančného príspevku na stravu zamestnancovi, ktorý má podľa § 152 ods. 7 Zákonníka práce právo na výber medzi stravovacou poukážkou a finančným príspevkom na stravu.

Zamestnávateľ prispieva na stravovanie na každé poskytnuté jedlo vo forme nepeňažného príspevku na stravovanie a v zákonom určených prípadoch vo forme finančného (peňažného) príspevku na stravovanie. Zákonník práce ustanovuje povinnosť zamestnávateľa prispievať na stravovanie zamestnancov z dvoch zdrojov, a to z nákladov zamestnávateľa (výška príspevku je ustanovená Zákonníkom práce), a zo sociálneho fondu, pri ktorom výška príspevku nie je zákonom limitovaná.

O výške príspevku na stravovanie zo sociálneho fondu rozhoduje zamestnávateľ so zástupcami zamestnancov. Ak u zamestnávateľa zástupcovia zamestnancov nepôsobia, rozhoduje zamestnávateľ sám. Akou sumou bude zamestnávateľ zamestnancom prispievať na stravovanie, a podmienky, za ktorých bude poskytovať príspevok na stravu zo sociálneho fondu, určí zamestnávateľ vo vnútornom predpise.

Príspevok zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov sa bude považovať za daňový uznaný výdavok zamestnávateľa, ak bude poskytovaný v limitoch ustanovených v Zákonníku práce, t. j. pôjde o príspevok na každé jedlo najviac do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. To znamená, že ak bude zamestnávateľ poskytovať príspevok vo výške 55 % zo sumy stravného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, t. j. od 1. 1. 2023 vo výške 3,74 eur [55 % zo 6,80 eur], príspevok sa bude považovať za daňový uznaný výdavok zamestnávateľa a na strane zamestnanca pôjde o plnenie oslobodené od dane.

Výška príspevku zo sociálneho fondu nie je limitovaná minimálnou ani maximálnou výškou, ako ani percentuálnym podielom z tvorby sociálneho fondu, preto, ak je príspevok zo sociálneho fondu poskytnutý podľa zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v z. n. p., u zamestnanca je považovaný za príjem oslobodený od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. v celej jeho poskytnutej výške.

Zo základnej sumy stravného vo výške 6,80 eur sú odvodené aj ďalšie veličiny používané pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov podľa Zákonníka práce:

• minimálna hodnota stravovacej poukážky je 75 % zo 6,80 eur = 5,10 eur – Zákonník práce určuje iba minimálnu hodnotu stravovacej poukážky, takže zamestnávateľ sa môže rozhodnúť poskytovať stravovaciu poukážku vo vyššej nominálnej hodnote,
• príspevok na minimálny gastrolístok je 55 % z 5,10 eur = 2,81 eur,
• minimálny finančný príspevok na stravu je 55 % z 5,10 eur = 2,81 eur,
• maximálny príspevok zamestnávateľa na stravu je 55 % zo 6,80 eur = 3,74 eur.

Príklad č. 1: Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie prostredníctvom gastrolístkov v nominálnej hodnote 4,80 €. Ako má postupovať od 1. 1. 2023, keďže sa minimálna hodnota stravovacej poukážky zvýšila na 5,10 €?

Keďže zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, t. j. poskytuje zamestnancom gastrolístky, je povinný poskytovať ich vo vyššej nominálnej hodnote, najmenej však v hodnote 5,10 €. Nespotrebované gastrolístky v nominálnej hodnote 4,80 € vráti podľa zmluvne dohodntých podmienok gastroemitentovi.

Príklad č. 2: Zamestnávateľ zabezpečuje zamestnancom stravovanie prostredníctvom gastrolístkov v nominálnej hodnote 5,10 €. V akej výške môže zamestnávateľ prispievať zamestnancovi na stravu od 1. 1. 2023, aby bol príspevok pre zamestnanca od dane oslobodený a na strane zamestnávateľa považovaný za daňový výdavok?

Podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce môže zamestnávateľ prispievať zamestnancovi na stravovanie v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Cenou jedla sa v tomto prípade rozumie hodnota stravovacej poukážky, ktorej minimálna hodnota je od 1. 1. 2023 vo výške 5,10 €. To znamená, že príspevok na stravovanie bude pre zamestnanca od dane oslobodený a pre zamestnávateľa považovaný za daňový výdavok, ak sa bude poskytovať vo výške určenej v rozpätí od 2,81 €f do 3,74 €. Pre úplnosť uvádzame, že zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi aj príspevok na stravovanie zo sociálneho fondu, ktorého výšku si určí v internej smernici.

Nárok na stravné počas pracovnej cesty

Zabezpečovanie stravovania súvisí nepriamo aj s druhým pojmom stravné, ktoré je poskytované zamestnancovi počas pracovných ciest. Stravné (v praxi používaný aj pojem „diéty“) sa považuje za cestovnú náhradu, ktorá sa zamestnancovi vypláca v súvislosti s jeho účasťou na pracovnej ceste podľa pravidiel ustanovených v zákone o cestovných náhradách. Zamestnancovi patrí stravné za každý kalendárny deň pracovnej cesty a jeho výška je ustanovená v závislosti od času trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni, pričom čas trvania pracovnej cesty je rozdelený na tri časové pásma:

• ak pracovná cesta trvá 5 až 12 hodín, zamestnancovi patrí od 1. januára 2023 stravné vo výške 6,80 eur (tzv. základná suma stravného),
• ak pracovná cesta trvá nad 12 hodín až 18 hodín, zamestnancovi patrí od 1. januára 2023 stravné vo výške 10,10 eur,
• ak pracovná cesta trvá nad 18 hodín, zamestnancovi patrí od 1. januára 2023 stravné vo výške 15,30 eur.

Z uvedeného vyplýva, že zamestnanec má nárok na stravné, ak jeho pracovná cesta trvá najmenej 5 hodín v rámci jedného kalendárneho dňa. Výdavky na stravné sú určené pevnou sumou pre jednotlivé časové pásma, a preto sa ich použitie zo strany zamestnanca nepreukazuje.

So zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno dohodnúť v pracovnej zmluve alebo v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru:

• nižšie sumy stravného oproti štátom garantovanej výške, najviac však o 5 % z ustanovenej sumy stravného; suma kráteného stravného sa zaokrúhli na eurocent nahor (poznámka: do 28. 2. 2015 platilo, že v prípade uvedených zamestnancov bolo možné dohodnúť v pracovnej zmluve alebo v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru odchylne od zákonnej povinnosti podmienky na poskytovanie stravného v eurách alebo v cudzej mene a aj nižšie stravné, najviac však o 25 %);

• iné podmienky poskytovania stravného oproti zákonnej úprave, napr. ak počas kalendárneho dňa vykoná zamestnanec viac pracovných ciest, z ktorých každá trvá menej ako 5 hodín, pričom celkový súčet trvania týchto pracovných ciest je 5 hodín a viac, patrí zamestnancovi stravné za celkový čas trvania týchto pracovných ciest.