Článok poukazuje na právnu úpravu štátom podporovaného nájomného bývania z hľadiska povinností zamestnávateľa, vystupujúceho tiež v pozícii prevádzkovateľa podľa právnych predpisov v oblasti ochrany osobných údajov (GDPR).
- Vzor
Dňa 1. januára 2023 nadobudla účinnosť nepriama novela zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“), ktorá bola zverejnená v Zbierke zákonov ako zákon č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 222/2022 Z. z.“). Zákon č. 222/2022 Z. z. schválila Národná rada SR dňa 25. mája 2022. Cieľom tohto nového zákona je vytvorenie prostredia, ktoré umožní výstavbu štátom podporovaného nájomného bývania, a to s regulovaným nájomným pre občanov.
S účinnosťou od 1. januára 2023 sa v Zákonníku práce dopĺňa nový § 152c Príspevok na štátom podporované nájomné bývanie. Podľa tohto ustanovenia môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi príspevok na štátom podporované bývanie. Nejde teda o povinnosť zamestnávateľa, len o možnosť poskytovať takýto príspevok zamestnancom.
Pri poskytovaní príspevku na štátom podporované nájomné bývanie dochádza zo strany zamestnávateľa aj k spracúvaniu osobných údajov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (ďalej len „nariadenie GDPR“).
Poskytovanie príspevku zo strany zamestnávateľa
V súlade s § 2 písm. a) zákona č. 222/2022 Z. z. štátom podporovaným nájomným bývaním je „nadobúdanie a prevádzka bytových domov spôsobom ustanoveným v tomto zákone s využitím podporných nástrojov najmä v oblasti sociálnej politiky štátu s cieľom zabezpečenia cenovo dostupného bývania pre širokú verejnosť, ak postupom uvedeným v zákone
1. prenajímateľ nadobudol bytové domy do vlastníctva výstavbou,
2. prenajímateľ nadobudol bytové domy do vlastníctva kúpou alebo
3. investičný partner sa stal spoločníkom právnickej osoby, ktorá nadobudla bytové domy do vlastníctva výstavbou alebo kúpou a táto právnická osoba získala právne postavenie prenajímateľa.“
Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi, ktorý je nájomcom bytu štátom podporovaného nájomného bývania na základe nájomnej zmluvy podľa osobitného predpisu (t. j. iba nájmy v zmysle štátom podporovaného bývania), príspevok na štátom podporované nájomné bývanie v sume najviac 4 eurá na meter štvorcový podlahovej plochy bytu, najviac však v sume 360 eur za kalendárny mesiac. Podmienkou je, aby bol zamestnanec v pracovnoprávnom vzťahu so zamestnávateľom k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa príspevok poskytuje. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 222/2022 Z. z. sa podlahovou plochou bytu rozumie súčet plochy jeho miestností a príslušenstva bytu bez plochy terás, lodžií a balkónov.
V prípade zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas podľa § 49 Zákonníka práce, sa suma príspevku na štátom podporované nájomné bývanie za kalendárny mesiac zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času.
U zamestnanca, s ktorým zamestnávateľ uzatvoril pracovný pomer v priebehu kalendárneho mesiaca, sa suma príspevku na štátom podporované nájomné bývanie zníži v pomere zodpovedajúcom počtu kalendárnych dní od začatia pracovného pomeru k poslednému dňu kalendárneho mesiaca a počtu kalendárnych dní v danom mesiaci. Príspevok na štátom podporované nájomné bývanie sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
Podľa § 152c ods. 2 Zákonníka práce platí:
„Ak má súčasne zamestnanec uzatvorený pracovný pomer s viacerými zamestnávateľmi, zamestnanec si môže za kalendárny mesiac požiadať o príspevok na štátom podporované nájomné bývanie len u jedného zamestnávateľa.“
Ak byt štátom podporovaného nájomného bývania užívajú viacerí zamestnanci, ktorí sú nájomcami príslušného bytu štátom podporovaného nájomného bývania, môže o príspevok na štátom podporované nájomné bývanie požiadať len jeden z nich. Príspevok na štátom podporované nájomné bývanie je splatný najneskôr posledný deň mesiaca nasledujúcom po mesiaci, za ktorý sa príspevok poskytuje.
Novelizovaný Zákonník práce tiež ustanovuje, že zamestnanca, ktorý požiada o príspevok na štátom podporované nájomné bývanie, nemožno žiadnym spôsobom znevýhodniť v porovnaní so zamestnancom, ktorý o tento príspevok nepožiada.
Zamestnávateľ môže podporu bývania zamestnancov formou príspevku na štátom podporované bývanie upraviť ako zamestnanecký benefit na základe interného predpisu, v ktorom bližšie stanoví podmienky, ako aj sumu poskytovaného príspevku.
Príspevok na štátom podporované bývanie a GDPR
V rámci poskytovania príspevku na štátom podporované bývanie dochádza aj k spracúvaniu osobných údajov zamestnancov. Zamestnávateľ nemá povinnosť poskytovať tento príspevok, jeho zavedenie je fakultatívne. Na príspevok nie je právny nárok, zamestnávateľ ho teda poskytne dobrovoľne.
Na spracúvanie údajov v rámci tejto agendy nie je potrebný súhlas zamestnanca. Podľa čl. 6 ods. 1 písm. c) nariadenia GDPR je spracúvanie osobných údajov zákonné vtedy a v tom rozsahu, ak je nevyhnutné na splnenie zákonnej povinnosti prevádzkovateľa (zamestnávateľa). Tento právny základ spracúvania osobných údajov môže prevádzkovateľ využiť, ak ide o zákonnú povinnosť, nie oprávnenie či možnosť zakotvenú v zákone.
V legislatíve SR je v osobitných predpisoch spracúvanie osobných údajov spravidla definované ako možnosť, nie ako zákonná povinnosť. V prípade zákonnej možnosti musia prevádzkovatelia (zamestnávatelia) nájsť iný vhodný právny základ, napr. oprávnený záujem prevádzkovateľa podľa čl. 6 ods. 1 písm. f) nariadenia GDPR. V tomto prípade je ale nevyhnutné, aby prevádzkovateľ spracoval test proporcionality. Z výsledku testu proporcionality má vyplynúť, či oprávnený záujem prevádzkovateľa prevyšuje nad právami a slobodami dotknutých osôb, ktorých osobné údaje majú byť spracúvané.
V rámci poskytovania príspevku na štátom podporované bývanie dochádza k spracúvaniu osobných údajov zamestnanca a využitiu tohto právneho základu: oprávnený záujem prevádzkovateľa podľa čl. 6 ods. 1 písm. f) nariadenia GDPR. Zákonná možnosť zamestnávateľa ako prevádzkovateľa vyplýva zo Zákonníka práce.
Získané osobné údaje môže zamestnávateľ spracúvať len na konkrétne vymedzený a výslovne uvedený legitímny účel. Spracúvanie osobných údajov spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s takýmto účelom, je vylúčené, čo vyplýva zo zásady obmedzenia účelu.
V rámci agendy ochrany osobných údajov ide o ďalší účel spracúvania osobných údajov v rámci mzdovej a personálnej agendy. Je preto potrebné:
● identifikovať okruh dotknutých osôb (zamestnanci),
● zistiť, aké druhy osobných údajov sa budú spracúvať,
● zistiť prostriedky, prostredníctvom ktorých dôjde k spracúvaniu osobných údajov,
● popísať cyklus osobných údajov (kde sa predkladá žiadosť, forma žiadosti, kto žiadosť spracuje a pod.),
● identifikovať príjemcov osobných údajov a sprostredkovateľov (napr. ak spracúvanie miezd má na starosti externá firma a pod.),
● určiť, ktorí zamestnanci zamestnávateľa budú s týmito údajmi pracovať.
Zamestnávateľ je v súvislosti s uvedeným povinný:
● zabezpečiť plnenie informačnej povinnosti smerom k dotknutým osobám podľa čl. 13 nariadenia GDPR,
● doplniť záznamy o spracovateľských činnostiach,
● prijať primerané bezpečnostné opatrenia na ochranu osobných údajov v rámci tejto agendy,
● v prípade, že časť tejto agendy (alebo celú agendu) zveril sprostredkovateľovi, uzavrieť s ním zmluvu, ktorá bude spĺňať náležitosti podľa čl. 28 ods. 3 nariadenia GDPR.
Spracúvanie len nevyhnutných údajov
V zmysle zásady minimalizácie údajov je zamestnávateľ ako prevádzkovateľ podľa nariadenia GDPR povinný spracúvať len také osobné údaje, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie konkrétneho účelu spracúvania. V nadväznosti na účely a právne základy uvedené skôr ide najmä o tieto údaje:
● účel – poskytnutie príspevku na štátom podporované nájomné bývanie; spracovanie žiadosti o príspevok a jeho následné poskytnutie – napr. titul, meno, priezvisko zamestnanca, trvanie jeho pracovného pomeru, údaj o dĺžke dojednaného pracovného času, číslo účtu zamestnanca, podlahová plocha bytu.
Informačná povinnosť zamestnávateľa podľa nariadenia GDPR
Prevádzkovateľ je povinný informovať dotknuté osoby o spracúvaní ich osobných údajov. K splneniu informačnej povinnosti musí dôjsť najneskôr v okamihu získania osobných údajov. Prevádzkovateľ je povinný informačnú povinnosť plniť iniciatívne, nie až na žiadosť dotknutej osoby, pričom tejto osobe poskytuje informácie ustanovené v čl. 13 ods. 1 až 3 nariadenia GDPR.
Podľa čl. 13 nariadenia GDPR sa majú zamestnancom poskytnúť tieto informácie:
● identifikačné údaje a kontaktné údaje prevádzkovateľa a zástupcu prevádzkovateľa, ak bol poverený,
● účel a právny základ spracúvania osobných údajov,
● oprávnené záujmy prevádzkovateľa, ak sa osobné údaje spracúvajú na tomto právnom základe,
● kontaktné údaje zodpovednej osoby, ak je určená,
● identifikácia príjemcu (príjemcov) alebo kategórie príjemcov osobných údajov,
● prípadne zamýšľaný prenos osobných údajov do zahraničia a identifikácie primeraných záruk.
Ďalšie doplňujúce informácie, ktoré prevádzkovateľ poskytne dotknutej osobe pri získavaní osobných údajov, sú tieto:
● doba uchovávania osobných údajov alebo kritériá na jej určenie,
● právo požadovať od prevádzkovateľa prístup k jej osobným údajom,
● právo na opravu osobných údajov, na vymazanie alebo na obmedzenie spracúvania osobných údajov,
● právo namietať spracúvanie osobných údajov,
● právo na prenosnosť osobných údajov,
● právo kedykoľvek odvolať svoj súhlas so spracúvaním osobných údajov,
● právo podať návrh na začatie konania na dozorný orgán,
● informácie o tom, či je poskytovanie osobných údajov zákonnou alebo zmluvnou požiadavkou, alebo požiadavkou, ktorá je potrebná na uzavretie zmluvy, a informácie o tom, či je dotknutá osoba povinná poskytnúť osobné údaje, ako aj o možných následkoch neposkytnutia osobných údajov,
● informácie o existencii automatizovaného individuálneho rozhodovania vrátane profilovania – informácie o použitom postupe, význame a dôsledkoch takého spracúvania pre dotknutú osobu. Informácie musia byť poskytnuté v stručnej, transparentnej, zrozumiteľnej a ľahko dostupnej forme, musia byť formulované jasne a jednoducho. Informovať možno rôznymi spôsobmi (nie je vylúčená kombinácia viacerých možností) – napríklad na intranete zamestnávateľa, zaslaním informácií do služobného e-mailu a pod.
Práva dotknutej osoby
Prevádzkovateľ informuje dotknuté osoby o ich právach podľa čl. 15 až 22 nariadenia GDPR. Dotknutá osoba (osoba, ktorej údaje sú spracúvané) má podľa nariadenia GDPR určité práva, ktoré si môže voči prevádzkovateľovi kedykoľvek uplatniť. Dotknutá osoba disponuje týmito právami:
● právo na prístup k údajom – toto právo obsahuje právo dotknutej osoby získať od prevádzkovateľa potvrdenie o tom, či sa spracúvajú jej osobné údaje. Ak sa spracúvajú, tak dotknutá osoba má právo získať prístup k týmto údajom;
● právo na opravu – dotknutá osoba má právo na to, aby prevádzkovateľ opravil nesprávne údaje tejto osoby, avšak dotknutá osoba má aj právo na doplnenie neúplných osobných údajov,
● právo na výmaz – ak osobné údaje už nie sú potrebné na účel, na ktorý sa získali, dotknutá osoba má právo na ich vymazanie,
● právo na obmedzenie spracúvania – obmedzenie spracúvania osobných údajov v zásade znamená, že prevádzkovateľ pozastavuje ďalšie spracovateľské operácie s osobnými údajmi a údaje len uchováva,
● právo na prenosnosť (portabilitu) – v tomto prípade sa toto právo neuplatní, keďže právnym základom spracúvania osobných údajov nie je ani zmluva, ani súhlas dotknutej osoby,
● právo namietať – ak sa spracúvanie osobných údajov dotknutej osoby uskutočňuje na základe oprávneného záujmu prevádzkovateľa, má dotknutá osoba právo kedykoľvek namietať proti takémuto spracúvaniu jej osobných údajov. Na toto právo musí byť dotknutá osoba výslovne upozornená najneskôr pri prvej komunikácii s ňou a toto právo musí byť prezentované jasne a oddelene od akýchkoľvek iných informácií;
● právo odvolať súhlas – v prípade, že sa spracúvanie uskutočňuje na základe súhlasu (čo nie je tento prípad), môže dotknutá osoba kedykoľvek svoj súhlas so spracúvaním odvolať a prevádzkovateľ je povinný ukončiť spracúvanie osobných údajov, ktoré boli spracúvané na základe súhlasu. Ak sa spracúvanie uskutočňuje na základe súhlasu, je prevádzkovateľ povinný podľa čl. 13 ods. 2 písm. c) nariadenia GDPR vopred dotknutú osobu informovať o jej práve tento súhlas kedykoľvek odvolať.
V súlade s nariadením GDPR je prevádzkovateľ povinný žiadosť dotknutej osoby vybaviť do jedného mesiaca od jej doručenia. V prípade potreby môže prevádzkovateľ predĺžiť vybavovanie žiadosti o ďalšie dva mesiace, ale o predĺžení lehoty je povinný dotknutú osobu upovedomiť. Informácie a oznámenia by sa mali spravidla poskytovať rovnakým spôsobom, akým si dotknutá osoba uplatní svoje právo, ak nepožiada o iný spôsob.
Vedenie záznamov o spracovateľských činnostiach
Článok 30 nariadenia GDPR obsahuje povinnosť prevádzkovateľa viesť záznamy o spracúvaní osobných údajov. Záznamy musia byť vyhotovované v písomnej aj v elektronickej forme (čl. 30 ods. 3 nariadenia GDPR). Prevádzkovateľ záznamy uchováva u seba, nie je potrebné ich vopred aktívne predkladať Úradu na ochranu osobných údajov SR (ďalej len „Úrad“). Úradu ich predkladá iba v prípade kontroly.
Vzťahy so sprostredkovateľmi
Prevádzkovateľ môže poveriť spracúvaním alebo aj časťou spracúvania osobných údajov sprostredkovateľa, napríklad na účel spracovania mzdovej agendy. Nariadenie GDPR v čl. 4 ods. 8 za sprostredkovateľa považuje „fyzickú alebo právnickú osobu, orgán verejnej moci, agentúru alebo iný subjekt, ktorý spracúva osobné údaje v mene prevádzkovateľa“.
Sprostredkovateľ spracúva osobné údaje podľa pokynov prevádzkovateľa, v rozsahu a podľa sprostredkovateľskej zmluvy alebo iného právneho aktu, ktorý zaväzuje sprostredkovateľa voči prevádzkovateľovi. Sprostredkovateľská zmluva, resp. iný právny akt musia obsahovať náležitosti podľa čl. 28 ods. 3 nariadenia GDPR, ktorými sú najmä:
● predmet a doba spracúvania,
● povaha a účel spracúvania,
● typ osobných údajov,
● kategórie dotknutých osôb,
● povinnosti a práva prevádzkovateľa,
● oprávnenie spracúvať osobné údaje prevádzkovateľom len na základe zdokumentovaných pokynov prevádzkovateľa,
● poučenie a povinnosť mlčanlivosti oprávnených osôb aj zo strany sprostredkovateľa,
● povinnosť sprostredkovateľa vykonať všetky opatrenia prijaté pri posúdení vplyvu na ochranu údajov.
Na to, aby prevádzkovateľ so sprostredkovateľom uzatvoril sprostredkovateľskú zmluvu, nie je potrebný súhlas dotknutej osoby.
Bezpečnosť spracúvania osobných údajov
Z nariadenia GDPR vyplýva prevádzkovateľom povinnosť prijať primerané technické a organizačné opatrenia s cieľom zaistiť úroveň bezpečnosti spracúvania osobných údajov primeranú riziku tohto spracúvania. Prevádzkovateľ je zodpovedný za bezpečnosť a ochranu osobných údajov po celý čas ich spracúvania.
Prevádzkovateľ je podľa čl. 25 nariadenia GDPR povinný zabezpečiť ochranu osobných údajov už v štádiu, keď spracúvanie ešte nie je začaté, pričom zohľadní najnovšie poznatky a náklady na vykonanie uvedených opatrení, ako aj povahu, rozsah, kontext a účely spracúvania. Opatrenia nastaví podľa potrieb vzhľadom na vlastné prostredie a zohľadní bezpečnostné štandardy, ktoré sú bežné pre danú spracovateľskú činnosť (napr. zabezpečí počítač, v ktorom dochádza k spracúvaniu osobných údajov antivírusovým programom, legálnym softvérom a pod.).
Jednými z najštandardnejších opatrení, ktoré sa v praxi prijímajú, sú najmä:
● technické opatrenia – antivírus, heslo k počítaču, zabezpečenie objektu pomocou mechanických zábranných prostriedkov (mreže, uzamykateľné dvere), zabezpečenie objektu pomocou technických zábranných prostriedkov (alarm, kamery),
● organizačné opatrenia – poučenie oprávnených osôb (zamestnancov, ak ich prevádzkovateľ má) o spracúvaní osobných údajov, poučenie o povinnosti zachovávať mlčanlivosť, vzdelávanie oprávnených osôb a pod.
V prípade porušenia ochrany osobných údajov, ktoré povedie k riziku pre práva a slobody fyzických osôb (napr. neoprávnený prístup k osobným údajom uvedeným v žiadostiach o príspevok a pod.), je prevádzkovateľ povinný takéto porušenie oznámiť Úradu, a to do 72 hodín po tom, ako sa o tejto skutočnosti dozvedel, v niektorých prípadoch aj dotknutej osobe, a to bez zbytočného odkladu. Jedným z opatrení, ktoré by mal prevádzkovateľ prijať, je postup pri oznamovaní porušenia ochrany osobných údajov Úradu a dotknutej osobe (upravený v internom predpise).
Záver
Príspevok na štátom podporované nájomné bývanie zavedený v Zákonníku práce predstavuje jeden z legislatívnych prostriedkov na podporu štátom podporovaného bývania. Poskytovanie uvedeného príspevku nepredstavuje zmeny len v rámci personálnej agendy (obeh dokladov preukazujúcich poskytovanie a čerpanie príspevku), ale predstavuje aj zmeny v agende ochrany osobných údajov (aktualizácia záznamov o spracovateľských činnostiach, poskytovania informácií zamestnancom o spracúvaní osobných údajov a pod.). n