Opatrovateľ a osobný asistent – príspevky, odvody a dane

Osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, ak je odkázaná na osobnú asistenciu, opatrovanie alebo sociálnu službu podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v z. n. p. Sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia sa kompenzujú aj finančnými príspevkami podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon 447/2008 Z. z.“), okrem iných, aj príspevkom na opatrovanie a príspevkom na osobnú asistenciu.

 

Príspevok na opatrovanie

Ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila šesť rokov veku, a je podľa komplexného posudku odkázaná na opatrovanie, osobe, ktorá ju opatruje, môže úrad práce, sociálnych vecí a rodiny poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie podľa § 40 zákona č. 447/2008 Z. z.

Príspevok na opatrovanie slúži na zabezpečenie každodennej pomoci osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, starostlivosti o domácnosť, realizovaní sociálnych aktivít s cieľom zotrvať v prirodzenom domácom prostredí. Peňažný príspevok sa poskytuje osobe, ktorá opatruje osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (opatrovateľovi) a je manžel, manželka, rodič, náhradný rodič, súdom ustanovený opatrovník, dieťa, starý rodič, vnuk, vnučka, súrodenec, nevesta (aj ovdovená žena po synovi svokry alebo svokra), zať (aj ovdovený muž po dcére svokry alebo svokra), svokor, svokra, švagor, švagriná, neter, synovec fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, alebo osoba, ktorá býva s fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím.

Príspevok na opatrovanie sa poskytuje len jednej oprávnenej osobe:

- ak nepracuje,

- ak vykonáva zamestnanie, ktorým je výkon práce v pracovnoprávnom vzťahu, výkon práce v štátnozamestnaneckom pomere alebo v služobnom pomere, výkon verejnej funkcie, výkon funkcie sudcu a výkon funkcie prokurátora, činnosť, z ktorých plynú príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, pričom toto zamestnanie nie je v rozpore s účelom a rozsahom opatrovania, a mesačný príjem z tohto zamestnania nie je vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima, t. j., ak od 1.7.2022 nie je vyšší ako 4 468,84 € mesačne (príjmom je príjem, ktorý je predmetom dane po odpočítaní poistného na zdravotné poistenie, sociálne poistenie, preddavku na daň alebo dane z príjmov a výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov fyzických osôb, t. j. čistý príjem),

- ak si zvyšuje kvalifikáciu formou štúdia popri zamestnaní, kombinovaného štúdia a štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov alebo externého štúdia a v čase svojej neprítomnosti z dôvodu zvyšovania kvalifikácie zabezpečí opatrovania inou osobou.

Výšku peňažného príspevku na opatrovanie ustanovuje vláda SR vždy k 1. 7. Výšku príspevku od 1.7.2022 ustanovila nariadením vlády SR č. 213/2022 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška sadzby na jednu hodinu osobnej asistencie a výška príspevku na opatrovanie.

Ak osoba, ktorá opatruje osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, je v produktívnom veku, od 1.7.2022 je základná výška peňažného príspevku mesačne:

- 525,65 € pri opatrovaní jednej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,

- 699,15 € pri opatrovaní dvoch alebo viacerých osôb s ťažkým zdravotným postihnutím.

Sumy peňažných príspevkov je možné zvýšiť o 100 € mesačne, ak:

- je opatrovanou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím jedno alebo viacero nezaopatrených detí a

- fyzická osoba, ktorá vykonáva opatrovanie takejto osoby, nemá v čase opatrovania príjem zo zamestnania a nepoberá dávky dôchodkového poistenia, dávky výsluhového zabezpečenia alebo dôchodky starobného dôchodkového sporenia.

Sumy peňažných príspevkov sa znížia, ak:

- príjem fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima – príspevok sa zníži o sumu prevyšujúcu tento príjem,

- opatrovanou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím je nezaopatrené dieťa a príjem tejto osoby prevyšuje trojnásobok sumy životného minima - príspevok sa zníži o sumu prevyšujúcu tento príjem,

- opatrovaná osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je poberateľom zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť – príspevok sa zníži o sumu zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť.

Ak osoba, ktorá opatruje osobu s ťažkým zdravotným postihnutím poberá starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok, tak sa neskúma a nezohľadňuje príjem opatrovanej osoby a suma peňažného príspevku na opatrovanie od 1.7.2022 je mesačne:

• 262,85 € pri opatrovaní jednej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,
• 349,60 € pri opatrovaní dvoch alebo viacerých osôb s ťažkým zdravotným postihnutím,
• 231,30 € pri opatrovaní jednej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ak sa jej poskytuje ambulantná forma sociálnej služby v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne,
• 325,10 € pri opatrovaní dvoch alebo viacerých osôb s ťažkým zdravotným postihnutí, ak sa im poskytuje ambulantná forma sociálnej služby v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne,
• 339,10 € pri opatrovaní viacerých osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, ak sa jednej z nich poskytuje ambulantná forma sociálnej služby v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne.

Opatrovateľ a zdravotné poistenie

Za fyzickú osobu, ktorá poberá peňažný príspevok za opatrovanie podľa § 40 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia je platiteľom poistného na zdravotné poistenie štát v súlade s § 11 ods. 7 písm. i) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z. z.) v z. n. p. (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“) Znamená to, že opatrovateľ, ktorý opatruje osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a poberá príspevok za opatrovanie, je na účely zdravotného poistenia poistencom štátu.

Opatrovateľ, ktorý poberá peňažný príspevok za opatrovanie nemusí túto skutočnosť preukazovať a oznamovať svojej zdravotnej poisťovni. Údaje o poberateľoch peňažného príspevku za opatrovanie oznamuje zdravotným poisťovniam Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.

Podľa § 11 ods. 7 písm. k) zákona o zdravotnom poistení, štát je platiteľom poistného aj za:

• fyzickú osobu, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotnom postihnutím odkázanú na opatrovanie podľa posudku vydaného podľa zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia - ide v zásade o podobný okruh osôb ako okruh poistencov štátu podľa § 11 ods. 7 písm. i) zákona o zdravotnom poistení, s tým, že zahŕňa osoby opatrujúce osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ale nepoberajú peňažný príspevok za opatrovanie (napr. z dôvodu, že im na príspevok nevznikol nárok),
• fyzickú osobu, ktorá opatruje blízku osobu (ustanovenú v § 116 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p.), ktorá je staršia ako 80 rokov a nie je umiestnená v zariadení sociálnych služieb alebo v zdravotníckom zariadení - v tomto prípade nie je potrebné, aby opatrovaná osoba bola osobou s ťažkým zdravotným postihnutí a bola odkázaná na opatrovanie, stačí, ak je osobou staršou ako 80 rokov.

Opatrovateľ, ktorý nepoberá peňažný príspevok za opatrovanie a opatrovateľ, ktorý opatruje blízku osobu staršiu ako 80 rokov je povinný túto skutočnosť preukázať a oznámiť svojej zdravotnej poisťovni. Vyplýva to z § 23 ods. 1 písm. d) zákona o zdravotnom poistení, podľa ktorého je poistenec povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu za neho platiť poistné. Skutočnosť, že sa stal opatrovateľom je poistenec povinný oznámiť zdravotnej poisťovni na tlačive Oznámenie poistenca/platiteľa poistného do ôsmich dní od vzniku skutočnosti a zároveň je podľa § 23 ods. 3 písm. c) zákona o zdravotnom poistení povinný v čestnom vyhlásení uviesť meno, priezvisko a rodné číslo fyzickej osoby alebo blízkej osoby, ktorú opatruje, a priložiť kópiu rozhodnutia príslušného orgánu alebo posudku vydaného príslušným úradom, alebo kópiu rodného listu osoby staršej ako 80 rokov.

Ak opatrovateľ súčasne vykonáva aj zárobkovú činnosť v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy, na účely zdravotného poistenia sa považuje za zamestnanca a je povinný platiť poistné na zdravotné poistenie. Postavenie zamestnanca má aj vtedy ak činnosť vykonáva na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti a nie je poberateľom dôchodku. Poistné na zdravotné poistenie platí zo skutočne dosiahnutého vymeriavacieho základu. Ak činnosť vykonáva na základe dohody o brigádnickej práci študentov, na účely zdravotného poistenia je z kategórie zamestnancov vylúčený a poistné na zdravotné poistenie neplatí.

Príklad č. 1: Opatrovateľ opatruje blízku osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a poberá príspevok na opatrovanie. Odo dňa priznania príspevku je poistencom, za ktorého poistné na zdravotné poistenie platí štát. Od 1.2.2023 začal na základe dohody o pracovnej činnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a to každý utorok a štvrtok po 2 hodiny. V dňoch reálneho výkonu práce má na účely zdravotného poistenia postavenie zamestnanca a zamestnávateľ ho ako dohodára na tieto dni prihlasuje do zdravotnej poisťovne a za tieto dni platí poistné ako zamestnanec dohodár. V ostatným dňoch je poistencom štátu z titulu poberania peňažného príspevku na opatrovanie.

Ak opatrovateľ súčasne vykonáva aj zárobkovú činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO), dochádza u neho k súbehu platiteľov poistného. Pri platení poistného na zdravotné poistenie je zvýhodnený oproti iným samostatne zárobkovo činným osobám tým, že podľa § 13 ods. 14 zákona o zdravotnom poistení sa na neho nevzťahuje minimálny vymeriavací základ. Znamená to, že opatrovateľ v prvom roku výkonu samostatnej zárobkovej činnosti môže platiť preddavky na zdravotné poistenie v nižšej sume ako z minimálneho vymeriavacieho základu alebo preddavky nemusí platiť vôbec. V ďalších rokoch bude preddavky platiť na základe ročného zúčtovania zdravotného poistenia v závislosti od skutočne dosiahnutého vymeriavacieho základu. Podľa § 16 ods. 8 písm. e) zákona o zdravotnom poistení totiž SZČO, ktorá je poistencom štátu, preddavky na zdravotné poistenie platí vo výške určenej sadzbou poistného z podielu pomernej časti základu dane z príjmov fyzickej osoby z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnutého v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu pre platenie preddavkov od 1. 1. do 31. 12., a koeficientu 1,486. Preddavok na poistné nie je povinný odvádzať, ak výška preddavku nedosahuje aspoň 3 €.

Vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby je podľa § 13 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení vo výške podielu základu dane z príjmov fyzickej osoby z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), dosiahnutého v rozhodujúcom období, ktorý nie je znížený o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, povinné poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné do rezervného fondu solidarity povinne poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, a koeficientu 1,486.

Príklad č. 2: Opatrovateľ opatruje blízku osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a poberá príspevok na opatrovanie. Odo dňa priznania príspevku je poistencom, za ktorého poistné na zdravotné poistenie platí štát. Od 1.2.2023 začal vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť a na účely zdravotného poistenia nadobudol postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Preddavky na zdravotné poistenie v roku 2023 nie je povinný platiť, nakoľko je poistencom štátu.

Ak v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2023 vykáže základ dane napríklad 4 100 €, zdravotná poisťovňa mu v rámci ročného zúčtovania zdravotného poistenia vypočíta za rok 2023 výšku poistného na zdravotné poistenie zo skutočne dosiahnutého vymeriavacieho základu a nie z minimálneho vymeriavacieho základu upraveného podľa počtu mesiacov podnikania, t.j. poistné 386,27 € (4 100/1,486 x 14%). Opatrovateľ začne platiť preddavky na zdravotné poistenie až od roku 2025, a to na základe údajov uvedených v daňovom priznaní za rok 2023. Výška preddavkov v období od 1.1.2025 do 31.12.2025 bude 35,11 € mesačne (4 100/11/1,486 x 14%).

Príklad č. 3: SZČO platí preddavky na zdravotné poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu, t. j. v roku 2023 minimálny preddavok na poistné vo výške 84,77 € mesačne. Od 1.2.2023 začne opatrovať svojho otca, ktorý dosiahol vek 80 rokov. O tejto skutočnosti informovala príslušnú zdravotnú poisťovňu, čím u nej došlo k súbehu platiteľov poistného.

Počnúc februárom 2023 preddavky na poistné nie je povinná platiť z minimálneho vymeriavacieho základu, ale z vymeriavacieho základu zisteného z údajov daňového priznania za rok 2021. Výšku preddavku na poistné zistí aj z ročného zúčtovania poistného na zdravotné poistenie za rok 2021. Ak napr. za rok 2021 dosiahla základ dane 5 200 €, zaplatila poistné na zdravotné poistenie vo výške 917,28 € a na sociálne poistenie vo výške 2 171,88 €, preddavky na poistné bude od 1.2.2023 platiť z vymeriavacieho základu 464,85 € (5 200 + 917,28 + 2 171,88/12/1,486) vo výške 65,07 € (464,85 x 14%).

 

Opatrovateľ a sociálne poistenie

Fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie podľa § 40 zákona č. 447/2008 Z. z. je povinne dôchodkovo poistenou osobou v súlade s § 15 ods. 1 písm. e) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), za predpokladu, že:

• nie je dôchodkovo poistená ako zamestnanec (ani dohodár), SZČO alebo fyzická osoba, ktorá sa riadne stará o dieťa do 6 rokov alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do 18 rokov,
• nemá priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok,
• nedovŕšila dôchodkový vek.

Prihlášku na povinné dôchodkové poistenie opatrovateľ nepodáva. Sociálna poisťovňa ho zaeviduje ako osobu, za ktorú poistné na povinné dôchodkové poistenie platí štát, na základe údajov predkladaných z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Povinne dôchodkovo poistenou osobou je odo dňa priznania peňažného príspevku za opatrovanie.

Opatrovateľ, ktorý je dôchodkovo poistený z iných dôvodov (zamestnanie, výkon samostatnej zárobkovej činnosti), opatrovateľ, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok a opatrovateľ, ktorý dovŕšil dôchodkový vek, nie sú dôchodkovo poistení z titulu opatrovania.

Príklad č. 4: Opatrovateľ opatruje blízku osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a poberá príspevok na opatrovanie. Odo dňa priznania príspevku je povinne dôchodkovo poistenou osobou, za ktorú poistné na dôchodkové poistenie platí štát. Od 1.2.2023 začal na základe dohody o pracovnej činnosti vykonávať zárobkovú činnosť a je dôchodkovo poistený ako zamestnanec.

Zamestnávateľ ho ako dohodára prihlásil do registra poistencov Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa ho odo dňa vzniku dôchodkového poistenia zamestnanca automaticky ako poistenca štátu odhlási, bez ohľadu na výšku príjmu z dohody.

Príklad č. 5: Opatrovateľ opatruje blízku osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a poberá príspevok na opatrovanie. Odo dňa priznania príspevku je povinne dôchodkovo poistenou osobou, za ktorú poistné na dôchodkové poistenie platí štát. Od 1.2.2023 začal vykonávať aj inú samostatnú zárobkovú činnosť. Vznik povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby sa bude v súlade s § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení posudzovať až k 1.7.2024 na základe príjmu dosiahnutého za rok 2023.

Povinné dôchodkové poistenie z titulu poberania príspevku na opatrovanie zanikne až odo dňa vzniku povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, t. j. nie odo dňa začatia výkonu činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby. Odo dňa vzniku povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby ho Sociálna poisťovňa automaticky ako poistenca štátu odhlási. Od vzniku povinného sociálneho poistenia platí poistné z vymeriavacieho základu určeného podľa § 138 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, najmenej však z platného minimálneho vymeriavacieho základu.

Príklad č. 6: Opatrovateľ opatruje blízku osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a poberá príspevok na opatrovanie. Odo dňa priznania príspevku je povinne dôchodkovo poistenou osobou, za ktorú poistné na dôchodkové poistenie platí štát. Sociálna poisťovňa mu dovŕšenie dôchodkového veku určila na deň 20.4.2023.

Povinné dôchodkové poistenie z titulu poberania príspevku na opatrovanie mu zanikne dňom dovŕšenia dôchodkového veku, a to bez ohľadu na to, či o dôchodok požiada alebo nepožiada.

Podľa § 128 ods. 5 zákona o sociálnom poistení poistné na starobné poistenie, invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za opatrovateľov poberajúcich príspevok na opatrovanie platí štát. Štát platí poistné za opatrovateľa:

- na starobné poistenie vo výške 18 %,

- na invalidné poistenie vo výške 6 %,

- do rezervného fondu solidarity vo výške 2 %,

z vymeriavacieho základu, ktorý je mesačne 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý platí poistné, t. j. z platného minimálneho vymeriavacieho základu, ktorý je v roku 2023 v sume 605,50 €.

Povinné dôchodkové poistenie fyzickej osobe, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie, zaniká dňom skončenia poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie. Odhláška z povinného dôchodkového poistenia sa nepodáva.

Poberateľ príspevku na opatrovanie nie je nemocensky poistený, a teda nemá nárok na dávky nemocenského poistenia, ako sú nemocenské, materské a ošetrovné (samozrejme za predpokladu, že nie je nemocensky poistený z iných dôvodov). Po skončení opatrovania nemá opatrovateľ nárok na podporu v nezamestnanosti, pretože nebol poistený v nezamestnanosti.

 

Príspevok na opatrovanie z hľadiska dane z príjmov

Príspevok na opatrovanie podľa § 40 zákona č. 447/2008 Z. z. je na účely ZDP peňažným príspevkom na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a podľa § 9 ods. 2 písm. b) ZDP je od dane oslobodený. Opatrovateľ príspevok na opatrovanie do daňového priznania, resp. do ročného zúčtovania preddavkov na daň neuvádza.

Príspevok na opatrovanie sa započítava do úhrnu vlastného príjmu manželky/manžela na účely nezdaniteľnej časti základu dane na manželku/manžela, pretože podľa § 11 ods. 4 písm. b) ZDP z vlastného príjmu manžela/manželky nie je vyňatý.

 

Príspevok na osobnú asistenciu

Osobná asistencia je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri stanovených činnostiach, ktorú vykonáva osobný asistent. Účelom osobnej asistencie je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít. Rozsah osobnej asistencie sa určuje podľa stanoveného zoznamu činností, ktoré si nemôže osoba s ťažkým zdravotným postihnutím vykonávať sama, a počtu hodín, ktoré sú potrebné na ich vykonanie. Počet hodín osobnej asistencie sa určuje na obdobie kalendárneho roka a je najviac 7 300 hodín ročne, t. j. 20 hodín denne.

Peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa podľa § 22 zákona č. 447/2008 Z. z. poskytuje fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku odkázaná na osobnú asistenciu. Nárok na peňažný príspevok vzniká právoplatným rozhodnutím príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o jeho priznaní. Osobného asistenta si hľadá osoba s ťažkým zdravotným postihnutím sama alebo prostredníctvom agentúry osobnej asistencie.

Osobnú asistenciu môže vykonávať len fyzická osoba, ktorá dovŕšila najmenej 18 rokov veku a má spôsobilosť na právne úkony. Osobný asistent vykonáva osobnú asistenciu na základe písomnej zmluvy:

• výkone osobnej asistencie uzatvorenej medzi fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a osobným asistentom,
• uzatvorenej medzi fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a agentúrou osobnej asistencie.

Zmluva o výkone osobnej asistencie obsahuje:

• druh vykonávaných činností podľa zoznamu činností uvedených v prílohe č. 4 zákona a rozsah vykonávaných činností,
• obdobie výkonu osobnej asistencie,
• práva a povinnosti osobného asistenta,
• odmenu a spôsob vyplácania odmeny,
• dôvody odstúpenia od zmluvy o výkone osobnej asistencie.

Výšku peňažného príspevku na osobnú asistenciu ustanovuje vláda Slovenskej republiky vždy k 1. 7. Výšku príspevku od 1.7.2022 ustanovila nariadením vlády SR č. 213/2022 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška sadzby na jednu hodinu osobnej asistencie a výška príspevku na opatrovanie, vo výške 5,20 € na jednu hodinu osobnej asistencie.

 

Osobný asistent a zdravotné poistenie

Za fyzickú osobu, ktorá vykonáva osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 22 zákona č. 447/2008 Z. z. je platiteľom poistného na zdravotné poistenie štát v súlade s § 11 ods. 7 písm. u) zákona o zdravotnom poistení. Znamená to, že osobný asistent je poistencom štátu. Fyzická osoba, ktorá začne vykonávať osobnú asistenciu, nemá voči zdravotnej poisťovni žiadne oznamovacie povinnosti, oznamovaciu povinnosť plní Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.

Keďže príjem osobného asistenta z výkonu osobnej asistencie je príjmom z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 písm. b) ZDP, na účely zdravotného poistenia ide o zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. b) zákona o zdravotnom poistení, ktorý ale príjem z výkonu činnosti osobného asistenta z dosahovania príjmu z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti vyníma. Znamená to, že osobný asistent postavenie samostatne zárobkovej činnosti z dôvodu príjmu z výkonu osobnej asistencie nenadobúda.

Osobný asistent však môže mať z dôvodu výkonu závislej činnosti postavenie zamestnanca a z dôvodu výkonu podnikateľskej alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby.

Ak osobný asistent súčasne vykonáva aj zárobkovú činnosť v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy, na účely zdravotného poistenia sa považuje za zamestnanca a je povinný platiť poistné na zdravotné poistenie. Postavenie zamestnanca má aj vtedy, ak činnosť vykonáva na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ak nie je poberateľom dôchodku. Poistné na zdravotné poistenie platí zo skutočne dosiahnutého vymeriavacieho základu. Ak činnosť vykonáva na základe dohody o brigádnickej práci študentov, na účely zdravotného poistenia je z kategórie zamestnancov vylúčený a poistné na zdravotné poistenie neplatí.

Príklad č. 7: Osobný asistent vykonáva osobnú asistenciu osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. Odo dňa začatia výkonu osobnej asistencie je poistencom, za ktorého poistné na zdravotné poistenie platí štát. Od 1.2.2023 začal na základe pracovnej zmluvy pracovať na štvrtinový pracovný úväzok.

Poistné za zdravotné poistenie platí ako zamestnanec. Vymeriavacím základom je dosiahnutý príjem zo závislej činnosti.

Ak osobný asistent súčasne vykonáva aj zárobkovú činnosť ako SZČO, dochádza u neho k súbehu platiteľov poistného. Pri platení poistného na zdravotné poistenie je zvýhodnený oproti iným samostatne zárobkovo činným osobám tým, že podľa § 13 ods. 14 zákona o zdravotnom poistení sa na neho nevzťahuje minimálny vymeriavací základ. Znamená to, že osobný asistent v prvom roku výkonu samostatnej zárobkovej činnosti môže platiť preddavky na zdravotné poistenie v nižšej sume ako z minimálneho vymeriavacieho základu alebo preddavky nemusí platiť vôbec. V ďalších rokoch bude preddavky platiť na základe ročného zúčtovania zdravotného poistenia v závislosti od skutočne dosiahnutého vymeriavacieho základu. Podľa § 16 ods. 8 písm. e) zákona o zdravotnom poistení totiž SZČO, ktorá je poistencom štátu, preddavky na zdravotné poistenie platí vo výške určenej sadzbou poistného z podielu pomernej časti základu dane z príjmov fyzickej osoby z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnutého v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu pre platenie preddavkov od 1. 1. do 31. 12., a koeficientu 1,486. Preddavok na poistné nie je povinný odvádzať, ak výška preddavku nedosahuje aspoň 3 €.

Vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby je podľa § 13 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení vo výške podielu základu dane z príjmov fyzickej osoby z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, dosiahnutého v rozhodujúcom období, ktorý nie je znížený o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, povinné poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné do rezervného fondu solidarity povinne poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, a koeficientu 1,486. Vymeriavací základ sa určí zo základu dane z príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti bez základu dane z príjmov z výkonu osobnej asistencie, pretože príjem z výkonu osobnej asistencie je zo zárobkovej činnosti vyňatý (uvádza sa v prílohe č. 3 daňového priznania).

Príklad č. 8: Osobný asistent vykonáva osobnú asistenciu osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. Odo dňa začatia výkonu osobnej asistencie je poistencom, za ktorého poistné na zdravotné poistenie platí štát. Od 1.2.2023 začal vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť a na účely zdravotného poistenia nadobudol postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby.

Preddavky na zdravotné poistenie v roku 2023 nie je povinný platiť, nakoľko je poistencom štátu. Ak v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2023 vykáže základ dane z príjmov z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti napr. 4 150 € vrátane základu dane z príjmov z činnosti osobného asistenta vo výške 2 350 €, zdravotná poisťovňa mu v rámci ročného zúčtovania zdravotného poistenia vypočíta za rok 2023 výšku poistného na zdravotné poistenie zo skutočne dosiahnutého vymeriavacieho základu určeného zo základu dane zníženého o základ dane z príjmov z činnosti osobného asistenta, a nie z minimálneho vymeriavacieho základu upraveného podľa počtu mesiacov podnikania, t. j. z vymeriavacieho základu 1 211,30 € (1 800 /1,486) poistné vo výške 169,58 €.

Príklad č. 9: Osobný asistent vykonáva osobnú asistenciu osobe s ťažkým zdravotným postihnutím a zároveň aj prevádzkuje živnosť.

Preddavky na zdravotné poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby od 1. 1. do 31.12.2023 platí z vymeriavacieho základu zisteného z údajov daňového priznania za rok 2021, v ktorom vykázal základ dane z príjmov z podnikania 10 600 €, základ dane z príjmov z činnosti osobnej asistencie 460 €, zaplatené poistné na zdravotné poistenie 917,28 € a na sociálne poistenie 2 171,88 €. Vymeriavací základ pre platenie preddavkov na zdravotné poistenie v roku 2023 je 767,67 € (10 600 + 917,28 + 2 171,88/12/1,486), ktorý je vyšší ako minimálny mesačný vymeriavací základ. Preddavky na poistné platí vo výške 107,47 € mesačne.

 

Osobný asistent a sociálne poistenie

Fyzická osoba s trvalým pobytom na území SR, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne je povinne dôchodkovo poistenou osobou v súlade s § 15 ods. 1 písm. e) zákona o sociálnom poistení, za predpokladu, že:

• nie je dôchodkovo poistená ako zamestnanec (ani dohodár), SZČO alebo fyzická osoba, ktorá sa riadne stará o dieťa do 6 rokov alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do 18 rokov,
• nemá priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok,
• nedovŕšila dôchodkový vek.

Osobný asistent, ktorý vykonáva osobnú asistenciu najmenej 140 hodín mesačne a ktorý je dôchodkovo poistený z iných dôvodov (zamestnanie, výkon samostatnej zárobkovej činnosti), osobný asistent, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok a osobný asistent, ktorý dovŕšil dôchodkový vek, nie sú dôchodkovo poistení z titulu výkonu osobnej asistencie. Platí to rovnako ako pri výkone činnosti opatrovateľa (pozri príklady č. 4, 5 a 6).

Povinne dôchodkovo poistený nie je ani osobný asistent, ktorý podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonáva osobnú asistenciu menej ako 140 hodín mesačne.

Príklad č. 10: Študent vysokej školy vykonáva osobnú asistenciu svojej matke v rozsahu 40 hodín mesačne. Ako študent sociálne poistený nie je.

Ako osobný asistent nie je dôchodkovo poistený, pretože osobnú asistenciu vykoná 40 hodín mesačne a podmienkou pre vznik povinného dôchodkového poistenia plateného štátom je vykonávanie osobnej asistencie najmenej 140 hodín mesačne.

Prihlášku na povinné dôchodkové poistenie osobný asistent, vykonávajúci osobnú asistenciu najmenej 140 hodín mesačne, nepodáva. Sociálna poisťovňa ho zaeviduje na základe údajov predkladaných z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Povinnosť podať prihlášku na dôchodkové poistenie platí len pre fyzickú osobu, ktorá podľa zmluvy vykonáva osobnú asistenciu osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne, pričom osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje osobná asistencia, nemá nárok na peňažný príspevok na osobnú asistenciu (úradom práce neevidovaná zmluva).

Podľa § 128 ods. 5 zákona o sociálnom poistení poistné na starobné poistenie, invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za uvedených osobných asistentov platí štát. Štát platí poistné za osobného asistenta:

• na starobné poistenie vo výške 18 %,
• na invalidné poistenie vo výške 6 %,
• do rezervného fondu solidarity vo výške 2 %,

z vymeriavacieho základu, ktorý je mesačne 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý platí poistné, t. j. z platného minimálneho vymeriavacieho základu, ktorý je v roku 2023 v sume 605,50 €.

Povinné dôchodkové poistenie osobnému asistentovi zaniká dňom, od ktorého podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie sa osobná asistencia má vykonávať v rozsahu menej ako 140 hodín mesačne, alebo dňom zániku zmluvy o výkone osobnej asistencie. Povinnosť podať odhlášku z povinného dôchodkového poistenia platí len pre fyzickú osobu, ktorá podľa zmluvy vykonáva osobnú asistenciu osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne, podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu výkonu tejto osobnej asistencie. Takáto osoba je povinná odhlásiť sa z dôchodkového poistenia do ôsmich dní odo dňa, od ktorého podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie sa osobná asistencia má vykonávať v rozsahu menej ako 140 hodín mesačne, alebo odo dňa zániku zmluvy o výkone osobnej asistencie.

Osobný asistent nie je nemocensky poistený, a teda nemá nárok na dávky nemocenského poistenia, ako sú nemocenské, materské a ošetrovné (samozrejme za predpokladu, že nie je nemocensky poistený z iných dôvodov). Po skončení výkonu osobnej asistencie nemá nárok na podporu v nezamestnanosti, pretože nebol poistený v nezamestnanosti.

Keďže príjem osobného asistenta z výkonu osobnej asistencie je príjmom z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 písm. b) ZDP, na účely sociálneho poistenia ide o zárobkovú činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení. Fyzická osoba dosahujúca príjmy zo zárobkovej činnosti podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení nadobúda postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, okrem fyzickej osoby, ktorá vykonáva osobnú asistenciu. Vyplýva to z § 5 zákona o sociálnom poistení, ktorý ustanovuje, že samostatne zárobkovo činnou osobou je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. Znamená to, že osobný asistent postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu príjmu z výkonu osobnej asistencie nenadobúda.

Osobný asistent však môže mať z dôvodu výkonu závislej činnosti postavenie zamestnanca a z dôvodu výkonu podnikateľskej alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby.

Ak osobný asistent súčasne vykonáva aj zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom vzťahu na základe pracovnej zmluvy alebo niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, na účely sociálneho poistenia sa považuje za zamestnanca a je povinný platiť poistné na jednotlivé druhy sociálneho poistenia v závislosti od statusu zamestnanca zo skutočne dosiahnutého vymeriavacieho základu. Ak osobnú asistenciu vykonáva najmenej 140 hodín mesačne a poistné na dôchodkové poistenie za neho platí štát, dňom vzniku pracovnoprávneho vzťahu mu dôchodkové poistenie platené štátom zaniká (platí to rovnako ako u opatrovateľov, pozri príklad č. 4).

Príklad č. 11: Osobný asistent vykonáva osobnú asistenciu osobe s ťažkým zdravotným postihnutím v rozsahu 40 hodín mesačne. Povinne dôchodkovo poistený nie je. Zároveň pracuje v pracovnom pomere.

Poistné za sociálne poistenie platí ako zamestnanec. Vymeriavacím základom je dosiahnutý príjem zo závislej činnosti.

Ak osobný asistent súčasne vykonáva aj podnikateľskú alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, na účely sociálneho poistenia nadobúda postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, ak mu v súlade s § 21 zákona o sociálnom poistení vznikne povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Povinné sociálne poistenie mu vznikne od 1. 7., resp. od 1. 10. (ak mal predlženú lehotu na podanie daňového priznania) kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jeho príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, bez príjmu z výkonu osobnej asistencie, bol vyšší ako 12-násobok platného minimálneho vymeriavacieho základu. Od 1.7.2022 resp. od 1.10.2022 vzniklo povinné sociálne poistenie tej samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá za rok 2021 dosiahla príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, bez príjmu z výkonu osobnej asistencie, vyšší ako 6 798 €, a od 1.7.2023, resp. od 1.10.2023 vznikne povinné sociálne poistenie tej SZČO, ktorá za rok 2022 dosiahla príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, bez príjmu z výkonu osobnej asistencie, vyšší ako 7 266 €.

Ak osobný asistent osobnú asistenciu vykonáva najmenej 140 hodín mesačne a poistné na dôchodkové poistenie za neho platí štát, dňom vzniku povinného sociálneho poistenia SZČO mu dôchodkové poistenie platené štátom zaniká (platí to rovnako ako u opatrovateľov, pozri príklad č. 5).

Vymeriavací základ povinne sociálne poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je podľa § 138 ods. 2 zákona o sociálnom poistení je podiel jednej dvanástiny základu dane z príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti nezníženého o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na povinné nemocenské a dôchodkové poistenie, ktoré sa platia spolu s poistným na starobné poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity a upraveného o príjmy a výdavky, ktoré sa nezahrňujú do vymeriavacieho základu, a koeficientu 1,486. Vymeriavací základ sa určí zo základu dane z príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti bez základu dane z príjmov z výkonu osobnej asistencie (uvádza sa v prílohe č. 3 daňového priznania).

Príklad č. 12: Osobný asistent vykonáva osobnú asistenciu osobe s ťažkým zdravotným postihnutím v rozsahu 60 hodín mesačne a zároveň aj prevádzkuje živnosť. V daňovom priznaní za rok 2022, podanom do 31.3.2023, vykázal základ dane z príjmov z podnikania 6 600 €, základ dane z príjmov z činnosti osobnej asistencie 920 €, zaplatené poistné na zdravotné poistenie 240 € a na sociálne poistenie 2 014 €.

Vymeriavací základ pre platenie poistného na sociálne poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby od 1.7.2023 bude 496,52 € (6 600 + 240 + 2 014/12/1,486). Keďže takto určený vymeriavací základ je nižší ako minimálny vymeriavací základ, poistné od 1. 7. do 31.12.2023 bude platiť z minimálneho vymeriavacieho základu 605,50 €.

 

Príspevok na osobnú asistenciu a odmena za výkon osobnej asistencie z hľadiska dane z príjmov

Príspevok na osobnú asistenciu poskytovaný osobe s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 22 zákona č. 447/2008 Z. z. je na účely ZDP peňažným príspevkom na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a podľa § 9 ods. 2 písm. b) ZDP je u ťažko zdravotne postihnutej osoby od dane oslobodený.

Príjem z výkonu osobnej asistencie je u osobného asistenta príjmom z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 písm. b) ZDP, t. j. príjmom z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním. Znamená to, že odmena, ktorú vyplatí osoba s ťažkým zdravotným postihnutím osobnému asistentovi, podlieha zdaneniu.

Keďže osobný asistent na daňové účely vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, musí byť registrovaný u správcu dane. V období do 31.12.2020 sa musel registrovať v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom začal vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť. S účinnosťou od 1.1.2022 registráciu osobného asistenta vykonal správca dane na základe prvého podaného daňového priznania v súlade s § 49a ods. 2 ZDP v znení do 31.12.2022. S účinnosťou od 1.1.2023 je osobný asistent povinný registrovať sa v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom začal vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť v súlade s § 49a ods. 2 ZDP.

Osobný asistent je povinný príjem z výkonu osobnej asistencie uviesť v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby typ B za podmienok ustanovených v § 32 ZDP. V daňovom priznaní uvádza úhrn príjmov, ktoré mu boli v mesiacoch január až december príslušného kalendárneho roka vyplatené. Z dosiahnutého príjmu si môže odpočítať výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie tohto príjmu, evidované v účtovníctve alebo daňovej evidencii podľa § 6 ods. 11 ZDP. Osobný asistent má však aj možnosť v súlade s § 6 ods. 10 ZDP uplatniť výdavky percentom, a to 60 % z dosiahnutých príjmov, najviac do výšky 20 000 € za kalendárny rok.

Ak osobný asistent dosahuje, okrem príjmu z činnosti osobného asistenta, aj príjmy z výkonu podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP a rozhodne sa u týchto príjmoch uplatňovať preukázateľné daňové výdavky, tak preukázateľné daňové výdavky musí uplatniť aj pri príjme z činnosti osobného asistenta. Ak sa rozhodne uplatňovať výdavky percentom, tak výdavky percentom musí uplatniť aj pri príjme z činnosti osobného asistenta. Percentuálne výdavky sa uplatňujú v úhrnu všetkých príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP vrátane príjmu z činnosti osobného asistenta. V sume výdavkov určených percentom z príjmov sú všetky výdavky okrem zaplateného poistného na zdravotné a sociálne poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, ktoré do daňových výdavkov môže uplatniť v preukázanej výške.

Príklad č. 13: Osobný asistent vykonáva činnosti osobnej asistencie a zároveň prevádzku živnosť. Za rok 2022 dosiahol príjem podľa § 6 ods. 2 písm. b) ZDP – z výkonu osobnej asistencie vo výške 1 420 € a príjem podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZDP – zo živnosti vo výške 12 800 €. V roku 2022 zaplatil poistné na zdravotné a sociálne poistenie v súvislosti z príjmami zo živnosti vo výške 2 260 €. Rozhodol sa uplatňovať výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 ZDP.

Prehľad príjmov a výdavkov a základu dane vykázaný v daňovom priznaní bude:

• zo živnosti: príjmy 12 800 €, výdavky 9 940 € (12 800 x 60 % + 2 260),
• príjmy z činnosti osobného asistenta: 1 420 €, výdavky 852 € (1 420 x 60 %),
• základ dane 3 428 € (príjmy spolu 14 220 – výdavky spolu 10 792).

Osobný asistent vypĺňa aj prílohu č. 3 - údaje na účely sociálneho poistenia a zdravotného poistenia, ktorá je súčasťou daňového priznania. Uvádza tu príjmy z výkonu osobnej asistencie, ktoré následne Sociálna poisťovňa a príslušná zdravotná poisťovňa nezapočítajú do príjmov SZČO na účely sociálneho a zdravotného poistenia.

Ak osobný asistent má aj príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP, zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň požiadať nemôže. Údaje do daňového priznania v súvislosti s príjmami podľa § 5 ZDP uvedie na základe potvrdenia o zdaniteľnej mzde a zrazených preddavkoch vystaveného zamestnávateľom. Základ dane z príjmov potom tvorí súčet čiastkového základu dane zo závislej činnosti a čiastkového základu dane z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Osobný asistent si pri základe dane z príjmov zo závislej činnosti a príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti môže uplatniť nezdaniteľné časti základu dane v súlade s § 11 ZDP, a to nezdaniteľnú časť na daňovníka, na manželku, na preukázateľne zaplatené príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie. Môže si uplatniť aj daňový bonus na vyživované dieťa za rok 2022 v súlade s § 33 a § 52zzn ZDP, za rok 2023 v súlade s § 33 ZDP. Vypočítanú daň z príjmu si môže znížiť aj o daňový bonus na zaplatené úroky v súlade s § 33a ZDP.

S ohľadom na § 15 písm. a) ZDP sadzba dane je:

• 15 % zo základu dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP zníženého o nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 ZDP, ak za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy neprevyšujú sumu 49 790 €,
• 19 % z tej časti základu dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP zníženého o nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 ZDP, ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima (v roku 2022 je to 38 553,01 € a v roku 2023 to bude 41 445,46 €), a 25% z tej časti, ktorá presahuje 176,8-násobok platného životného minima.

Zdroj: časopis Dane a účtovníctvo v praxi 3/2023, Wolters Kluwer SR s. r. o.

Časopis je dostupný na portáli: daneauctovnictvo.sk