- Vzor
Problém s cezhraničnou teleprácou
Nielen počas pandémie, ale aj po jej skončení vznikali právne otázky, ktoré priamo ovplyvňovali aj pracovnoprávnu oblasť. Zamestnávateľ mal pracovnú zmluvu (podľa slovenského práva) so zamestnancom (občanom SR), ktorý si však našiel bývanie v jednej z prihraničných obcí v Rakúsku. Zamestnávateľ v zmysle moderných trendov povoľuje výkon práce z domácnosti svojim zamestnancom. V prípade zamestnancov, ktorí bývajú na území SR s tým nebol žiadny problém. V prípade zamestnancov, ktorí bývali napríklad v Rakúsku však začali vznikať otázky ohľadom zdaňovania a platenia odvodov v Rakúsku. Tieto otázky sa dostali do pozornosti slovenskej odbornej verejnosti hlavne v roku 2020 v súvislosti so zmenami právnych predpisov v Rakúsku a postupom rakúskych orgánov. Výsledkom bolo buď váhanie, či odmietanie slovenských zamestnávateľov umožniť cezhraničnú teleprácu (prácu z domácnosti z Rakúska), resp. jej „utajovanie“ zamestnancom, ale aj zamestnávateľom. Tento postup samozrejme vyvolával aj otázky z hľadiska rovnakého zaobchádzania (hoci odpoveď na túto otázku nemožno automaticky zjednodušiť na záver, že ide o nerovnaké zaobchádzanie), keď kritérium pre odpoveď „áno – nie“ bolo posúdenie, kde zamestnanec býva.
Tento problém prihraničných regiónov a ich dopadov na výkon práce nie je len špecifickým problémom v SR, ale možno sa s ním stretnúť aj v iných štátoch EÚ (napr. osobitne v Luxembursku, kde zamestnanci z dôvodu vysokých nákladov v tejto krajine bývajú v SRN, Belgicku – v tejto súvislosti Luxembursko malo podpísané dohody s okolitými štátmi, ako riešiť túto otázku, pričom boli ustanovené limity rozsahu takejto práce, ktoré počas pandémie boli zvýšené). V tomto ohľade možno dať do pozornosti novú tzv. rámcovú dohodu pre teleprácu v oblasti sociálneho zabezpečenia.
Dohoda podľa čl. 16 ods. 1 koordinačného nariadenia 883/2004
V tomto prípade ide o kontext čl. 16 nariadenia 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia vo väzbe na čl. 11 až 15 – určenie príslušnosti právnych predpisov pre sociálne zabezpečenie. Podľa čl. 16 ods. 1 nariadenia „ Dva alebo viac členských štátov, príslušné orgány týchto štátov alebo úrady určené týmito orgánmi môžu spoločnou dohodou upraviť výnimky z článkov 11 až 15 v záujme určitých osôb alebo určitých kategórií osôb.“ Táto rámcová dohoda sa odvoláva na čl. 16 ods. 1. Dohoda je v anglickom jazyku (Framework Agreement on the application of Article 16 (1) of Regulation (EC) No. 883/2004 in cases of habitual cross-border telework).
Táto dohoda sa aplikuje len pre signatárov a 6. júna 2023 ju podpísala aj SR (v zastúpení Ministerstvom práce, sociálny vecí a rodiny SR). Z okolitých štátov ju podpísalo aj Rakúsko aj ČR. Účinnosť je od 1. júla 2023 (vo vzťahu k Rakúsku bola uzatvorená podľa stránky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR dvojstranná dohoda s účinnosťou od 1. júna 2023 avšak multilaterálna dohoda je výhodnejšia – menej ako 40 % pracovného času verzus menej ako 50 % pracovného času).
Pojem cezhraničná telepráca
Článok 1 v písm. c) vymedzuje pojem „cezhraničná telepráca“ na účely tejto rámcovej dohody. Je nepochybné, že tento pojem z hľadiska svojho obsahu vychádza aj z rámcovej dohody o telepráci, ktorú podpísali sociálni partneri na úrovni EÚ v roku 2002 (a z ktorej vychádzal aj zákonodarca pri § 52 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov pri zmenách právnej úpravy s účinnosťou od 1. marca 2021).
(Neof. preklad)
„Cezhraničná telepráca“ je činnosť, ktorú možno vykonávať z akéhokoľvek miesta, a mohla by byť vykonávaná v priestoroch alebo mieste podnikania zamestnávateľa a:
1. vykonáva sa v inom členskom štáte alebo členských štátoch, ako je štát, v ktorom sa nachádzajú priestory zamestnávateľa alebo miesto podnikania a
2. je založená na informačných technológiách, aby zostalo zachované spojenie k zamestnávateľovi alebo pracovnému prostrediu podniku, rovnako ako k zainteresovaným stranám/klientom, ak ide o samostatne zárobkovo činné osoby;
Rámcová dohoda sa nevzťahuje (čl. 1 ods. 3) na:
- samostatne zárobkovo činné osoby,
- zamestnancov, ktorí vykonávajú ďalšiu závislú činnosť v inom štáte,
- zvyčajne vykonávajú inú činnosť ako cezhraničnú teleprácu v štáte bydliska.
Limit na cezhraničnú teleprácu
Tento limit je nastavený na menej ako 50 % (celkového) pracovného času.
Príklad: Zamestnanec býva v Rakúsku, zamestnáva ho zamestnávateľ v SR s priestormi v SR a zamestnanec vykonáva aj teleprácu v rozsahu menej ako 50 % (celkového pracovného času), pričom rozsah do 25 % bol aj doteraz pokrytý tým, že 75 % času zamestnanec vykonával prácu v SR, a teda išlo o legislatívu SR).
Na stránke MPSVR SR sa uvádza:
„Na základe uvedenej rámcovej dohody môže zamestnanec, ktorý má bydlisko v inom signatárskom štáte spolu so zamestnávateľom, ktorý má sídlo na území Slovenskej republiky, podať žiadosť na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o uplatňovanie slovenskej legislatívy sociálneho zabezpečenia, ak zamestnanec vykonáva teleprácu z bydliska v rozsahu menej ako 50 %. celkového pracovného času. O uplatňovanie slovenskej legislatívy v danom prípade možno žiadať maximálne na dobu 3 rokov, s možnosťou opätovného podania novej žiadosti.
Žiadosť možno podať aj za spätné obdobie, ktoré nepresahuje 3 mesiace za podmienky, že za uvedené obdobie boli za zamestnanca zaplatené príspevky na sociálne zabezpečenie v signatárskom štáte, v ktorom má zamestnávateľ sídlo alebo miesto podnikania, resp. zamestnanec bol inak krytý systémom sociálneho zabezpečenia signatárskeho štátu.
Žiadosťou, ktorá je podaná najneskôr 30. júna 2024, možno žiadať o udelenie výnimky aj za spätné obdobie nepresahujúce 12 mesiacov za podmienky, že za uvedené obdobie boli za zamestnanca zaplatené príspevky na sociálne zabezpečenie v signatárskom štáte, v ktorom má zamestnávateľ sídlo alebo miesto podnikania, resp. zamestnanec bol inak krytý systémom sociálneho zabezpečenia signatárskeho štátu.
Po spracovaní žiadosti bude informovaný príslušný orgán v druhom signatárskom štáte a následne bude Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR udelená výnimka.
O udelení výnimky bude Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR písomne informovať zamestnanca, Sociálnu poisťovňu a Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Po doručení oznámenia o udelení výnimky zamestnanec požiada Sociálnu poisťovňu o vystavenie prenosného dokumentu A1, ktorý potvrdí uplatňovanie právnych predpisov Slovenskej republiky v oblasti sociálneho zabezpečenia.“
Základné informácie možno nájsť na stránke MPSVR SR:
slov. jazyk:
angl. jazyk:
Regulácia telepráce v oblasti pracovnoprávnych vzťahov na úrovni EÚ
V tomto kontexte je potrebné doplniť, že sociálni partneri na úrovni EÚ od roku 2022 diskutujú o novej rámcovej dohode o telepráci a práve na odpojení, a plánujú požiadať Európsku komisiu, aby z ich dohody spravila návrh smernice EÚ (čomu Európska komisia plánuje vyhovieť) – o smernici potom budú rokovať členské štáty EÚ. V minulosti – rok 2002 sociálni partneri na úrovni EÚ uzatvorili rámcovú dohodu o telepráci, ale táto nedostala podobu smernice.