Priemerná mesačná mzda za rok 2023 a jej dopad na mzdové veličiny

Štatistický úrad SR dňa 4.3.2024 vyhlásil, že priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR (ďalej je len „priemerná mesačná mzda“) v roku 2023 dosiahla 1 430 €. Od výšky priemernej mesačnej mzdy sa odvodzuje všeobecný vymeriavací základ, ale aj ďalšie mzdové veličiny, ktoré majú dopad na výpočet poistného a v konečnom dôsledku aj na výšku čistého príjmu zamestnanca.

Pod pojmom všeobecný vymeriavací základ sa rozumie 12-násobok priemernej mesačnej mzdy; mení sa každý rok a vypočíta sa ako súčin hodnoty priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve a čísla 12. Keďže priemerná mesačná mzda v hospodárstve za rok 2023 sa oproti minulému roku zvýšila zo sumy 1 304 € na sumu 1 430 €, všeobecný vymeriavací základ je za rok 2023 vo výške: VVZ za rok 2023 = 12 mesiacov x 1 430 € = 17 160 €

Od výšky všeobecného vymeriavacieho základu je odvodený maximálny vymeriavací základ pre odvod poistného na sociálne poistenie a pre odvod poistného na verejné zdravotné poistenie, ak ide o odvod poistného dividend vyplatených zo zisku dosiahnutého za účtovné obdobie rokov 2011 až 2016. Od všeobecného vymeriavacieho základu sa odvodzuje aj vymeriavací základ poistencov štátu; štát platí za svojich poistencov poistné na dôchodkové poistenie z vymeriavacieho základu, ktorý je určený ako 60 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu spred dvoch rokov, t. j.:

• v roku 2024 štát platí poistné na dôchodkové poistenie z vymeriavacieho základu vo výške: 60 % z 1 304 € = 782,40 €,
• v roku 2025 bude štát platiť poistné na dôchodkové poistenie z vymeriavacieho základu vo výške: 60 % z 1 430 € = 858 €.

Na zdravotné poistenie platí štát za svojich poistencov poistné z ročného vymeriavacieho základu, ktorý je určený ako 12-násobok priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov, t. j. v roku 2024 ide o vymeriavací základ vo výške 15 648 € a v roku 2025 pôjde o vymeriavací základ vo výške 17 160 €.

Vymeriavací základ na sociálne poistenie v roku 2025

Rozsah sociálneho poistenia upravuje zákon č. 461/2003Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), ktorý definuje druhy (subsystémy) sociálneho poistenia. Podľa § 128 zákona o sociálnom poistení platitelia poistného platia poistné na:

• nemocenské poistenie (ďalej aj „NP“),
• dôchodkové poistenie (ďalej aj „DP“), ktoré sa člení na starobné poistenie a invalidné poistenie,
• poistenie v nezamestnanosti (ďalej aj „PvN“),
• garančné poistenie (ďalej aj „GP“), ak je zamestnávateľ povinne garančne poistený,
• úrazové poistenie (ďalej aj „ÚP“),
• do rezervného fondu solidarity(ďalej aj „RfS“),
• od 1.1.2022 aj poistné na financovanie podpory, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca v pracovnom pomere a v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu (ďalej „FP“).

Maximálny vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného na financovanie podpory a poistného do rezervného fondu solidarity s výnimkou úrazového poistenia za každého jeho zamestnanca je v kalendárnom roku mesačne najviac 7-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí toto poistné, t. j. pre rok 2025 sa uplatní v nasledujúcej výške:

Rozhodujúce obdobie, za ktoré sa bude platiť poistné na SP  ................................................ 2025

Maximálny vymeriavací základ = 7 x (¹/₁₂ z VVZ za rok 2023) = 7 x ¹/₁₂ z 17 160 .................... 10 010 €

Ak nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti trvalo len časť kalendárneho mesiaca alebo v kalendárnom mesiaci sú obdobia podľa § 140 zákona o sociálnom poistení, maximálny vymeriavací základ podľa § 138 ods. 9 zákona o sociálnom poistení (okrem úrazového poistenia) sa upraví podľa počtu dní, za ktoré sa platí poistné. Vymeriavací základ pripadajúci na jeden deň sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.

* v roku 2024 má mesiac február 29 kalendárnych dní

Príklad: Zamestnanec skončil pracovný pomer ku dňu 7.8.2025. Od 24.7.2025 do 2.8.2025 bol zamestnanec práceneschopný. Pri spracovaní výplaty za mesiac marec bol zamestnancovi vyplatený zdaniteľný príjem zo závislej činnosti vo výške 1 600 €. Z akej výšky vymeriavacieho základu sa vypočíta poistné na sociálne a na zdravotné poistenie?
Maximálny mesačný vymeriavací základ sa bude na účely sociálneho poistenia (s výnimkou úrazového poistenia) krátiť, nakoľko povinné poistenie zamestnanca netrvalo celý mesiac [povinné poistenie trvalo len 5 dní a to z dôvodu existencie vylúčenej doby platiť poistné (trvanie DPN) a z dôvodu skončenia pracovného pomeru].  Maximálny VZ na ÚP sa pre celý mesiac august uplatní vo výške 10 010 € a maximálny VZ do ostatných fondov sociálneho poistenia sa prepočíta 5 kalendárnych dní 1 614,50 € [(10 010 : 31) x 5 = 322,90 x 5].

Denný vymeriavací základ pre výpočet náhradu príjmu pri DPN v roku 2025

Náhrada príjmu pri vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca (ďalej aj „DPN“) sa vypočíta z denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorý sa považuje za základný parameter (ďalej aj „DVZ“) a ktorého výška závisí od hrubého príjmu zamestnanca. DVZ sa určí ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie (NP) v rozhodujúcom období (spravidla ide o úhrn hrubých zárobkov zamestnanca) a počtu dní trvania nemocenského poistenia v rozhodujúcom období.

DVZ pre výpočet náhradu príjmu pri DPN nesmie byť vyšší ako DVZ určený z 2-násobku priemernej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu, resp. v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Uvedené vyplýva z ust. § 8 ods. 7 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov: „Denný vymeriavací základ nesmie byť vyšší ako denný vymeriavací základ určený z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu.“ (Poznámka: DVZ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nadol.)  Nakoľko sa priemerná mesačná mzda v hospodárstve za rok 2023 oproti minulému roku zvýšila zo sumy 1 304 € na sumu 1 430 €, v roku 2025 sa upraví aj maximálny denný vymeriavací základ; DVZ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nadol.

Maximálny denný základ na výpočet náhrady príjmu pre rok 2024 je: (2 x 15 648) : 365 = 85,7424 €.

Maximálny denný základ na výpočet náhrady príjmu pre rok 2025 je: (2 x 17 160) : 365 = 94,0273 €.

Vymeriavací základ na zdravotné poistenie v roku 2025

Počnúc 1.1.2017 sa maximálny vymeriavací základ zrušil, a po 1.1.2017 zostal zachovaný len v prípade odvodu poistného z dividend. Ide o príjem plynúci z dividend vyplatených zo zisku dosiahnutého za účtovné obdobie rokov 2011 až 2016. Maximálny vymeriavací základ je pre odvod poistného z dividend určený vo výške najviac 60-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej ŠÚ SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu (táto suma sa alikvotne upraví o obdobie poistenia v cudzine). To znamená, že ak dividendy z účtovného obdobia rokov 2011 až 2016 budú vyplatené napr. v roku 2025, maximálny vymeriavací základ pre odvod poistného z dividend sa uplatní najviac vo výške 85 800 € (60 x 1 430 €).

Dividendy vyplatené zo zisku za účtovné obdobia od 1.1.2011 do 31.12.2016 sa nezdaňujú, ale podliehajú odvodom na zdravotné poistenie, a to v dvojakom režime:

• pre dividendy, ktoré vznikli v účtovnom období od 1.1.2011 do 31. 12. 2012 sa v záujme kontinuity s predošlým stavom zachováva sadzba pre odvod poistného na zdravotné poistenie vo výške 10 % (resp. 5 % pre osoby so zdravotným postihnutím) a maximálny VZ (platný v čase vyplatenia dividend) najviac vo výške 60-násobku priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov.
• pre dividendy, ktoré vznikli v účtovnom období od 1.1.2013 do 31.12.2016 a budú vyplatené kedykoľvek v budúcnosti sa zachováva sadzba 14 % a maximálny VZ (platný v čase vyplatenia dividend) najviac vo výške 60-násobku priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov.

Nakoľko inštitút maximálneho vymeriavacieho základu sa pri príjme zo závislej činnosti zamestnancov neuplatňuje, zamestnanci zaplatia odvody na zdravotné poistenie zo skutočne dosiahnutého príjmu. V prípade, ak napríklad súd rozhodne o nároku na náhradu mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru, náhrada mzdy, ktorá bude vyplácaná po 1.1.2017 je naďalej vymeriavacím základom v tom mesiaci, v ktorom bola zúčtovaná, a preddavok na poistné sa uhradí z celej sumy náhrady mzdy, ktorá bude zamestnancovi vyplatená.

Minimálny preddavok na zdravotné poistenie na rok 2025

Zamestnanci a zamestnávatelia minimálny vymeriavací základ pre odvod poistného na zdravotné poistenie stanovený nemajú. Nakoľko je však zamestnávateľ povinný pri odmeňovaní zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu dodržiavať zákon o minimálnej mzde, výška minimálneho vymeriavacieho základu zamestnanca je nepriamo určená výškou minimálnej mzdy platnej pre príslušný kalendárny rok.

Začínajúca samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej len „SZČO“) má voči zdravotnej poisťovni povinnosť oznámiť skutočnosť, že začala podnikať alebo vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť, t. j. oznamuje najneskôr do 8 dní vznik, resp. zmenu platiteľa poistného. Skutočnosť, či je začínajúca SZČO povinná platiť preddavky na zdravotné poistenie od prvého dňa začatia vykonávania zárobkovej činnosti v danom roku závisí od toho, či má iba postavenie SZČO ako platiteľa poistného alebo ide o kombináciu viacerých platiteľov poistného. Ak sa považuje za platiteľa poistného len z titulu postavenia SZČO (nie je súčasne zamestnancom, príp. poistencom štátu), má povinnosť platiť preddavky hneď v zákonom ustanovenej minimálnej výške.

Pre SZČO – živnostníkov a iné samostatne zárobkovo činné osoby je minimálny vymeriavací základ určený vo výške 50 % z priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. SZČO – živnostník tak platí preddavky do zdravotnej poisťovne najmenej nasledujúco:

• v roku 2024 je minimálny vymeriavací základ vo výške 652 €, čomu zodpovedá minimálny preddavok 91,28 € (15 % z 652 €)
• v roku 2025 bude minimálny vymeriavací základ vo výške 715 €, čomu zodpovedá minimálny preddavok 107,25 € (15 % z 715 €).

Upozornenie:
Od 1.1.2024 nadobudol účinnosť zákon č. 530/2023, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií (tzv. konsolidačný balíček). Jednou zo zmien bolo zvýšenie sadzby odvodu na zdravotné poistenie pri zamestnávateľoch z 10 % na 11 %, a ak zamestnávateľ zamestnáva osoby so zdravotným postihnutím, zvýšenie sadzby z 5 % na sadzbu 5,5 % vymeriavacieho základu. U SZČO sa zvýšila sadzba pre odvod poistného na zdravotné poistenie z 14 % na 15 %, a ak ide o SZČO – osobu so zdravotným postihnutím, zvýšenie sadzby z 7 % na sadzbu 7,5 % vymeriavacieho základu.

Po skončení kalendárneho roka vykoná zdravotná poisťovňa ročné zúčtovanie, v ktorom budú zúčtované všetky príjmy. Zdravotná poisťovňa určí poistencovi „novú výšku“ preddavku na poistné na nasledujúci kalendárny rok, ktorej výška bude závisieť od dosiahnutých príjmov v minulom roku.

Minimálna mzda pre rok 2025

Priemerná mesačná mzda za rok 2023 môže ovplyvniť aj výšku minimálnej mzdy pre rok 2025. Stanovenie výšky minimálnej mzdy je primárne založené na dohode sociálnych partnerov, ale ak sa zástupcovia zamestnancov a zamestnávateľov na jej výške nedohodnú, minimálna mzda sa určí podľa vzorca definovaného v zákone č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o minimálnej mzde“), podľa ktorého sa mesačná minimálna mzda určí ako 57 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zverejnenej ŠÚ SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje suma mesačnej minimálnej mzdy (ďalej len „priemerná mesačná mzda“); tento mechanizmus je upravený zákonom od roku 2021.

Upozornenie:
V legislatívnom procese je návrh, aby sa minimálna mzda určovala ako 60 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy (namiesto súčasne platných 57 %), pokiaľ sa sociálni partneri nedohodnú inak.

Suma minimálnej mzdy sa podľa § 2 ods. 1 zákona o minimálnej mzde určuje vždy na obdobie od 1. januára do 31. decembra. Ak sociálni partneri nedospejú k spoločnej dohode, uplatní sa pri výpočte minimálnej mzdy zákonný mechanizmus a pre určenie výšky minimálnej mzdy pre rok 2025 sa použije priemerná mesačná mzda za rok 2023, ktorá je vo výške 1 430 €. Pre rok 2025 by tak bola minimálna mzda vypočítaná v nasledujúcej výške:

• 816 € v prípade zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou [57 % z 1 430  € = 815,10 po zaokrúhlení na celé euro nahor 816 €]; 
• 4,690 € za každú hodinu odpracovanú zamestnancom, ktorého ustanovený týždenný pracovný čas je 40 hodín [1/174 z 816 = 4,6896 po zaokrúhlení na tri desatinné miesta 4,690 €]; Suma hodinovej minimálnej mzdy predstavuje naďalej 1/174 zo sumy mesačnej minimálnej mzdy a zaokrúhľuje sa na tri desatinné miesta; v tejto výške sa minimálna mzda uplatní aj pre osoby vykonávajúce zárobkovú činnosť v právnom vzťahu dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru).