Dňa 27. marca 2024 vláda Slovenskej republiky schválila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Účinnosť sa navrhuje od 1. augusta 2024. O novele bude teraz rokovať Národná rada Slovenskej republiky SR. (Zdroj: https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/29387/1)
- Vzor
Všeobecne o návrhu zákona
Cieľom návrhu zákona je vyhovieť odôvodnenému stanovisku Európskej komisie zo dňa 26. januára 2023, ktorá namieta nesúlad slovenských vnútroštátnych opatrení s čl. 12 Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ z 15. mája 2014 o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu („nariadenie o IMI“).
Navrhovaná zmena spočíva v doplnení a prepracovaní ustanovení o povinnosti dodávateľa služby na území Slovenskej republiky vyplatiť mzdu, ktorá nebola vyplatená zamestnancovi zamestnávateľom, ak ten je priamym subdodávateľom dodávateľa služby, a v spresnení podmienok, za ktorých takýto dodávateľ služby môže odoprieť vyplatenie mzdy.
Podrobne o návrhu zákona
a) odsek 1
|
§ 130a Vyplatenie mzdy v osobitných prípadoch v subdodávateľských vzťahoch (1) Zamestnanec môže právo na vyplatenie mzdy uplatniť aj u fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá je dodávateľom služby na území Slovenskej republiky (ďalej len „dodávateľ služby“) a ktorej priamym subdodávateľom je zamestnávateľ zamestnanca (ďalej len „subdodávateľ“), v rozsahu podľa odseku 2, ak a) ide o splatnú mzdu, ktorá zamestnancovi 1. nebola vyplatená a 2. patrí za výkon prác podľa prílohy č. 1aa, ktorých vykonávanie je obsahom záväzku subdodávateľa v rámci právneho vzťahu medzi subdodávateľom a dodávateľom služby (ďalej len „práca v rámci subdodávateľského vzťahu“), b) zamestnanec písomne požiada dodávateľa služby o vyplatenie mzdy v lehote šiestich mesiacov odo dňa splatnosti mzdy. |
V ods. 1 sa ustanovuje právo zamestnanca uplatniť právo na vyplatenie splatnej mzdy, ktorá mu nebola vyplatená jeho zamestnávateľom, aj voči dodávateľovi služby na území Slovenskej republiky, ktorého priamym subdodávateľom je jeho zamestnávateľ.
Identifikácia právneho vzťahu
Príklad: v zmluvných vzťahoch sa vyskytujú napr. tieto subjekty:
- objednávateľ stavby budovy,
- dodávateľ (t. j. subjekt, s ktorým má objednávateľ priamy zmluvný vzťah),
- subdodávateľ dodávateľa (t. j. subjekt, s ktorým má dodávateľ priamy zmluvný vzťah, ale zmluvný vzťah medzi objednávateľom a subdodávateľom neexistuje - pre neho pracuje zamestnanec).
Z uvedeného vyplýva, že zamestnanec nemôže žiadať vyplatenie mzdy od objednávateľa stavebných prác. O vyplatenie mzdy dodávateľa nemôže žiadať ani zamestnanec „nepriameho“ subdodávateľa (subdodávateľ subdodávateľa). Právo na vyplatenie mzdy je rovnako ako v súčasnom znení § 5 ods. 11 Zákonníka práce teda obmedzené len na vzťah dodávateľa služby a priameho subdodávateľa služby, a teda dodávateľ služby nezodpovedá za nevyplatenú mzdu za celú reťaz subdodávateľov, rovnako ako priamy subdodávateľ nezodpovedá za jeho subdodávateľov.
Navrhované znenie vychádza z doterajšieho znenia § 5 ods. 11, podľa ktorého „Hosťujúci zamestnanec, ktorému hosťujúci zamestnávateľ pri vyslaní podľa odseku 6 písm. a) alebo písm. b) neposkytol splatnú mzdu podľa odseku 2 písm. c) alebo odseku 3 alebo jej časť, má právo domáhať sa ich vyplatenia u fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá je dodávateľom služby na území Slovenskej republiky (ďalej len „dodávateľ služby“), ktorej priamym subdodávateľom je hosťujúci zamestnávateľ.“.
Na rozdiel od doteraz účinného znenia sa navrhuje vo väzbe na požiadavku Európskej komisie rozšírenie pôsobnosti tohto ustanovenia nielen na zamestnávateľov, ktorí zamestnancov vysielajú na územie Slovenskej republiky podľa § 5 ods. 6 písm. a) a b) Zákonníka práce, ale aj na vnútroštátne situácie. Z tohto dôvodu ide o návrh nového § 130a Zákonníka práce (ktorý je zaradený za § 130 Zákonníka práce o výplate mzdy) a nie o doplnenie § 5 Zákonníka práce (ktorý sa týka vysielania).
Okruh činností (niektoré stavebné práce)
Vzhľadom na to, že smernica 2014/67/EÚ v čl. 12 ods. 2 vyžaduje povinné zavedenie tohto druhu zodpovednosti len na stavebné práce podľa prílohy smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, navrhuje sa uplatňovanie tohto práva len pokiaľ ide o stavebné práce podľa prílohy č. 1aa (pozn. práce v súčasnosti vymedzuje znenie § 5 ods. 9 Zákonníka práce).
Mzda pri výkone práce vo vzťahu dodávateľa a subdodávateľa
V prípade nevyplatenej mzdy zamestnanca a práva na jej vyplatenie, nejde o vyplatenie akejkoľvek nevyplatenej mzdy dodávateľom za priameho subdodávateľa (zamestnávateľa), ale nevyplatená mzda je rámcovaná prácami vykonávanými v rámci zmluvného vzťahu medzi dodávateľom a priamym subdodávateľom.
Príklad: objednávateľ si objednal pri výstavbe budovy zemné práce. Tieto činnosti si zabezpečuje dodávateľ subdodávateľsky na základe príslušnej zmluvy so svojim subdodávateľom. Zamestnanec subdodávateľa má pracovnú zmluvu s pracovným časom 40 hodín týždenne s nerovnomerným rozvrhnutím a podieľal sa na vykonaní subdodávky v príslušnom mesiaci v rozsahu 100 hodín, zvyšných 90 hodín vykonával prácu mimo tejto subdodávky. Zamestnávateľ mu nevyplatil žiadnu mzdu. Voči dodávateľovi by teda mohol požadovať len vyplatenie mzdy v rozsahu 100 hodín, pretože len tieto sú v rámci prác „ktorých vykonávanie je obsahom záväzku subdodávateľa v rámci právneho vzťahu medzi subdodávateľom a dodávateľom služby“. Limitom by bol rozsah 4,31 eur * 100 hodín (rok 2024). Ak by zamestnávateľ zamestnancovi vyplatil nejakú mzdu za príslušný mesiac, vzhľadom na to, že spravidla nie je možné stotožniť mzdu s konkrétnym výkonom práce na konkrétnej subdodávke, táto mzda by bola započítateľná pre účely stropu, do ktorého je dodávateľ povinný plniť. Zároveň je však potrebné brať do úvahy, že zamestnanec vykonával aj 90 hodín inej práce. Ak by si uplatnil nárok voči inému dodávateľovi v rozsahu 90 hodín (90 h * 4,31 eura), je potrebné určiť, ako započítať vyplatenú mzdu, napr. by dostal vyplatených len 200 eur, voči „pohľadávke“ voči dodávateľovi č. 1 (100 h * 4,31 e) a voči dodávateľovi č. 2 (90h * 4,31 e).
Splatnosť mzdy
Zamestnanec môže žiadať len o mzdu, ktorá je splatná a nebola mu vyplatená (vychádza sa z § 129 Zákonníka práce).
Preklúzia
Vzhľadom na to, že zamestnanec žiada o vyplatenie mzdy iný subjekt, ako je jeho zamestnávateľ, z dôvodu právnej istoty sa navrhuje limitovať čas, do ktorého môže zamestnanec o nevyplatenú mzdu žiadať – „v lehote šiestich mesiacov odo dňa splatnosti mzdy“. Keďže ide o preklúziu (§ 36 Zákonníka práce), neuplatnením právo zamestnanca zanikne, t. j. vyplatenie mzdy subdodávateľom by bolo bezdôvodným obohatením zamestnanca, súd by vec zamietol z úradnej povinnosti a pod.
b) odsek 2 – limitovanie rozsahu mzdy, ktorú je povinný dodávateľ vyplatiť
|
(2) Zamestnanec má právo na vyplatenie mzdy od dodávateľa služby len v rozsahu minimálnej mzdy platnej v čase výkonu práce v rámci subdodávateľského vzťahu za každú hodinu výkonu práce, najviac v sume rozdielu medzi sumou minimálnej mzdy platnej v čase výkonu práce v rámci subdodávateľského vzťahu za každú hodinu výkonu práce a mzdou poskytnutou subdodávateľom za výkon tejto práce. |
V ods. 2 sa spresňuje, že rozsah vyplatenia mzdy nie je obmedzený iba rozsahom práva, ktoré zamestnanec má voči svojmu zamestnávateľovi, ale aj ďalšou skutočnosťou – výškou minimálnej mzdy. Východiskom je čl. 12 ods. 1 smernice 2014/67/EÚ.
Ak zamestnávateľ zaplatil časť mzdy, táto sa započítava do rozsahu limitu, t. j. dodávateľ zodpovedá už len za rozdiel.
V návrhu sa navrhuje ako referenčná jednotka hodinová minimálna mzda, vzhľadom na rozdiely v rozsahu práce (z hľadiska času), ktorý sa v jednotlivých mesiacoch vykonáva, a to nielen pre nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času, ale aj vzhľadom na rozdielny počet pracovných dní v mesiaci s rozdielnym fondom pracovného času, pričom však suma mesačnej minimálnej mzdy je pevná. Aj zo smernice sa javí, že je vhodnejší model s časovou jednotkou hodina.
Ak teda zamestnanec v rámci príslušného mesiaca vykonáva stavebné práce v medziach vzťahu dodávateľa služby a priameho subdodávateľa napríklad 100 hodín, je v príslušnom mesiaci limitový sumou 4,31 x 100 hodín (rok 2024) a nie sumou 750 hodín (mesačná minimálna mzda v roku 2024).
Navrhované ustanovenie sa týka len rozsahu, do ktorého by zamestnanec mohol uplatniť nevyplatenú mzdu, nejde o ustanovenie, ktoré zamestnancovi priznáva vyššiu mzdu, ako by mu patrila od zamestnávateľa.
Ak ide o ďalšie práce, ktoré zamestnanec vykonáva pre svojho zamestnávateľa, ktoré vykonáva v rámci iných činností (napr. nejde o stavebné práce podľa prílohy) alebo v rámci iného zmluvného vzťahu medzi jeho zamestnávateľom a iným príjemcom služby (napr. dodávateľ č. 2), nevyplatenú mzdu voči dodávateľovi č. 1 si zamestnanec nemôže uplatniť.
c) odsek 3 – žiadosť o vyplatenie mzdy (náležitosti)
|
(3) Zamestnanec v žiadosti o vyplatenie mzdy uvedie skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie práva na vyplatenie mzdy podľa odseku 1, najmä a) identifikačné údaje zamestnanca, b) identifikačné údaje zamestnávateľa, c) sumu mzdy, o ktorej vyplatenie zamestnanec žiada, d) informáciu o splatnosti mzdy, o ktorej vyplatenie zamestnanec žiada, e) sumu vyplatenej časti mzdy za výkon práce v rámci subdodávateľského vzťahu, ak bola subdodávateľom vyplatená, f) dobu, za ktorú zamestnanec žiada o vyplatenie mzdy, g) druh a rozsah práce v rámci subdodávateľského vzťahu vykonanej zamestnancom, h) spôsob vyplatenia mzdy v hotovosti alebo na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky vrátane údajov potrebných pre vyplatenie mzdy. |
Odsek 3 ustanovuje základné náležitosti žiadosti zamestnanca, aby sa uľahčila situácia dodávateľa z hľadiska posúdenia práva zamestnanca, t. j. identifikácie, napríklad kto je jeho zamestnávateľ, akú sumu žiada, prepojenie na prácu dodávateľa (napr. aké práce vykonával a v akom rozsahu). Na základe údajov zo žiadosti a ďalších informácií získaných súčinnosťou (ak niektoré skutočnosti je potrebné objasniť), dodávateľ služby by mal vedieť posúdiť splnenie podmienok na vyplatenie mzdy a je povinný vyplatiť zamestnancovi mzdu. Ak sú splnené podmienky na vyplatenie mzdy, to, že sa niektoré skutočnosti neuviedli v žiadosti, ale sa zistili až cez súčinnosť, nie je dôvodom na jej nevyplatenie. Ak zamestnanec žiada menej, ako by mohol žiadať, dodávateľ vyplatí len toľko, koľko zamestnanec žiada (ten však môže svoju žiadosť aj doplniť). Zamestnanec nemusí podávať žiadosť za príslušný kalendárny mesiac, ale môže v jednej žiadosti žiadať plnenie aj za viac mesiacov (ale musí byť samostatne indikovateľná splatnosť jednotlivých zložiek mzdy a pod. – podmienky pre splatnosť, porovnanie s minimálnou mzdou a iné skutočnosti sa však posúdia samostatne).
d) odsek 4 – povinnosť a lehota na vyplatenie mzdy, vyplatenie čistej mzdy, spôsob vyplatenia mzdy
|
(4) Dodávateľ služby je povinný do 30 dní odo dňa uplatnenia práva na vyplatenie mzdy vyplatiť zamestnancovi mzdu podľa odseku 1 po odpočítaní zrážok zo mzdy, ktoré by vykonal subdodávateľ, ak by mzdu poskytol; ak zo žiadosti o vyplatenie mzdy alebo zo súčinnosti podľa odseku 5 nevyplýva inak, dodávateľ odpočíta zrážky zo mzdy podľa § 131 ods. 1. Dodávateľ služby nemá povinnosť vykonať a odviesť zrážky zo mzdy podľa prvej vety. Dodávateľ služby vyplatí mzdu podľa prvej vety spôsobom uvedeným v žiadosti o vyplatenie mzdy. |
V ods. 4 sa ustanovuje lehota na vyplatenie mzdy (30 dní). Táto sa počíta ku dňu uplatnenia práva zamestnancom (t. j. predložením žiadosti – napr. osobne, doručením poštovým podnikom, e-mailom). Mzda je vyplatená vtedy, ak je zamestnancovi pripísaná na účet alebo vyplatená v hotovosti. Neposkytnutie súčinnosti zamestnancom ide na ťarchu zamestnanca.
V ods. 4 sa zároveň ustanovuje, že sa vypláca čistá mzda po odpočítaní zrážok zo mzdy, ktoré by vykonal subdodávateľ, ak by mzdu vyplácal. V tomto ohľade je teda potrebné identifikovať príslušné zrážky, ktoré vyplývajú zo zákona, resp. iných skutočností (napr. dohodnuté zrážky v prospech tretieho). Na to slúži súčinnosť zamestnanca, ako aj subdodávateľa. Zároveň sa však z dôvodu ochrany dodávateľa prezumuje, že ak zo žiadosti o vyplatenie mzdy alebo zo súčinnosti podľa ods. 5 nevyplýva inak, dodávateľ odpočíta zrážky zo mzdy podľa § 131 ods. 1. V zákone sa z dôvodu právnej istoty spresňuje, že dodávateľ služby nemá povinnosť vykonať a odviesť zrážky zo mzdy, to zostáva ako povinnosť zamestnávateľa (aj z tohto dôvodu dodávateľ podľa ods. 6 informuje subdodávateľa o vyplatení mzdy).
Spôsob vyplatenia mzdy – hotovosť, resp. bankový účet vyplýva zo žiadosti zamestnanca, kde túto formu má identifikovať a poskytnúť príslušné údaje, resp. súčinnosť.
e) odsek 5 – potrebná súčinnosť
|
(5) Zamestnanec, subdodávateľ a dodávateľ služby sú povinní poskytnúť si potrebnú súčinnosť. Subdodávateľ je najmä povinný na požiadanie bezodkladne poskytnúť dodávateľovi služby údaje vrátane osobných údajov zamestnanca v rozsahu nevyhnutnom na overenie skutočností rozhodujúcich pre vyplatenie mzdy. |
Navrhované znenie nadväzuje na § 5 ods. 11 a 12 o súčinnosti medzi dodávateľom služby a zamestnávateľom na účely splnenia si povinností, ktoré v takomto prípade vznikajú, rovnako aj na ochranu svojich práv (napr. možnosť posúdenia dôvodnosti požiadavky, prípadne jej spochybnenie, určenie zrážok a pod.).
f) odsek 6 – informačná povinnosť dodávateľa
|
(6) Dodávateľ služby je povinný bezodkladne písomne informovať a) zamestnanca o vyplatení mzdy podľa odseku 4, a ak dodávateľ služby nevyplatí mzdu celkom alebo sčasti, o dôvodoch jej nevyplatenia, b) subdodávateľa o 1. uplatnení práva na vyplatenie mzdy zamestnancom subdodávateľa, 2. vyplatení mzdy zamestnancovi podľa odseku 4, a ak dodávateľ služby nevyplatí mzdu celkom alebo sčasti, o dôvodoch jej nevyplatenia. |
Odsek 6 upravuje informačnú povinnosť dodávateľa voči zamestnancovi (o vyplatení mzdy alebo nevyplatení mzdy – v druhom prípade so zdôvodnením, prečo ju nevyplatí – napríklad odopretie plnenia podľa ods. 7, nesplnenie podmienok – napríklad nestotožnenie prác pre dodávateľa s prácou zamestnanca, právo je už prekludované a pod.) a voči subdodávateľovi (o tom, že si zamestnanec uplatnil právo, o vyplatení alebo nevyplatení mzdy – v druhom prípade so zdôvodnením – rovnaké ako uvádza zamestnancovi), aby subdodávateľ vôbec vedel, že jeho zamestnanec uplatnil takéto právo (a mohol prípadne namietať niektoré skutočnosti).
g) odsek 7 – možnosť odopretia vyplatenia mzdy, vynaloženie náležitej starostlivosti
|
(7) Dodávateľ služby môže odoprieť vyplatenie mzdy podľa odseku 4, ak pri výbere subdodávateľa za účelom vzniku právneho vzťahu medzi ním a subdodávateľom nemohol ani pri vynaložení náležitej starostlivosti predvídať, že subdodávateľ nebude svojim zamestnancom vyplácať mzdu. Ustanovenie prvej vety sa neuplatní, ak dodávateľ služby ku dňu uplatnenia práva na vyplatenie mzdy nesplnil svoj splatný peňažný záväzok z právneho vzťahu medzi ním a subdodávateľom, ktorého obsahom je výkon práce v rámci subdodávateľského vzťahu. Na posúdenie toho, či dodávateľ služby vynaložil náležitú starostlivosť, sa vykoná celkové posúdenie podstatných skutkových okolností vo vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na osobitosti situácie, ktorá sa posudzuje, pričom možno vychádzať najmä z týchto skutkových okolností: a) dohodnutá cena za plnenie subdodávateľa nie je bez ekonomického opodstatnenia neprimerane nízka, b) štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu alebo spoločníkom subdodávateľa nie je štatutárny orgán, člen štatutárneho orgánu alebo spoločník dodávateľa služby, c) subdodávateľovi nebola uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania v Slovenskej republike a v štáte sídla v období dvoch rokov pred vznikom právneho vzťahu medzi dodávateľom služby a subdodávateľom, d) subdodávateľ nemá evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie v Slovenskej republike a nemá evidované nedoplatky rovnakého alebo porovnateľného druhu v štáte sídla, e) subdodávateľ nemá evidované nedoplatky voči daňovému úradu a colnému úradu podľa osobitných predpisov v Slovenskej republike a nemá evidované nedoplatky rovnakého alebo porovnateľného druhu v štáte sídla, f) na majetok subdodávateľa nie je vyhlásený konkurz, subdodávateľ nie je v likvidácii, nebolo proti nemu zastavené konkurzné konanie pre nedostatok majetku alebo nebol zrušený konkurz pre nedostatok majetku, g) subdodávateľ vykonáva podnikateľskú činnosť viac ako šesť mesiacov. |
Znenie ods. 7 vychádza z možnosti podľa čl. 12 ods. 5 smernice 2014/67/EÚ, podľa ktorého „Členské štáty môžu v prípadoch uvedených v odsekoch 1, 2 a 4 stanoviť, že dodávateľ, ktorý splní povinnosť vynaložiť náležitú starostlivosť vymedzenú vo vnútroštátnom práve, nie je zodpovedný.“.
Zákonodarca teda ustanovil:
- možnosť odopretia vyplatenia mzdy zamestnancovi za stanovených podmienok,
- nemožnosť odopretia vyplatenia mzdy, ak dodávateľ služby ku dňu uplatnenia práva na vyplatenie mzdy nesplnil svoj splatný peňažný záväzok z právneho vzťahu medzi ním a subdodávateľom, ktorého obsahom je výkon práce v rámci subdodávateľského vzťahu,
- dodávateľ preukazuje, že pri výbere priameho subdodávateľa postupoval s náležitou starostlivosťou, t. j. preukázanie, že vyvinul dostatočné úsilie, aby si vybral zmluvného partnera, u ktorého nie je predpoklad, že mzdy zamestnancom nevyplatí (napr. preveril si podlžnosti voči štátu, či nejde o schránkovú spoločnosť, apod. a teda, že nejde o spoločnosť, u ktorej možno predvídať nevyplatenie mzdy), vyvinul teda také úsilie, ktoré od neho mohlo byť očakávané,
- komplexné posúdenie otázky vynaloženia náležitej starostlivosti. Naplnenie niektorého z písmen a) až g) automaticky neznamená, že nebola vynaložená náležitá starostlivosť, ale prípad sa musí posúdiť ako celok (napr. nedoplatok na poistení 50,- eur u spoločnosti, ktorá funguje 20 rokov môže indikovať aj určitý omyl, ktorý možno vysvetliť, jednorazové zlyhanie pri nelegálnom zamestnávaní – napríklad zlyhanie zamestnanca pri prihlasovaní zamestnancov na sociálne poistenie, automaticky nie je indikátorom možného nevyplatenia mzdy zamestnancom).
h) odsek 8 – právo na regres
|
(8) Dodávateľ služby, ktorý splnil povinnosť podľa odseku 4, je oprávnený požadovať od subdodávateľa náhradu za plnenie poskytnuté zamestnancovi. |
V ods. 8 sa z dôvodu právnej istoty ustanovuje tzv. právo na regres dodávateľa služby voči subdodávateľovi. Podrobnejšie pravidlá o regrese vyplývajú z osobitných predpisov upravujúcich vzťah medzi dodávateľom služby a subdodávateľom (napr. Obchodný zákonník, Občiansky zákonník), keďže v tomto prípade nejde o pracovnoprávny vzťah. Zákonník práce ustanovuje, že dodávateľ služby môže žiadať o náhradu za plnenie poskytnuté zamestnancovi (t. j. pôjde spravidla o vyplatenú mzdu). Tým však nie je dotknuté napríklad právo na náhradu škody, ktorá vznikla dodávateľovi služby, ak musel plniť za subdodávateľa a boli naplnené podmienky zodpovednosti za škodu (napr. náklady spojené s vybavením žiadosti a pod.).
i) odsek 9 – spor medzi dodávateľom a zamestnancom ako pracovnoprávny spor
|
(9) Spor o vyplatenie mzdy podľa odseku 4 sa považuje za pracovnoprávny spor. |
Odsek 9 z dôvodu právnej istoty ustanovuje, že spor medzi dodávateľom a zamestnancom je pracovnoprávny spor, a teda naň platia rovnaké pravidlá ako na spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom (napr. pokiaľ ide o kauzálnu príslušnosť súdu, vykonanie dôkazov a pod.).
j) príloha č. 1aa – stavebné práce pre tieto účely
|
Práce na účely § 5 ods. 9 a § 130a ods. 1 sú stavebné práce týkajúce sa výstavby, opráv, údržby, prestavby alebo demolácie budov, najmä a) hĺbenie (výkopy), b) zemné práce (premiestňovanie zeminy), c) vlastné stavebné práce, d) montáž a demontáž prefabrikovaných dielcov, e) interiérové alebo inštalačné práce, f) úpravy, g) renovačné práce, h) opravy, i) rozoberanie (demontáž), j) demolačné práce, k) údržba, l) maliarske a čistiace práce v rámci údržby, m) rekonštrukcie. |
Znenie prílohy č. 1aa vychádza z pôvodného § 5 ods. 9 (ktorý vychádza z prílohy smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb). Písm. a) až m) sú bez zmeny. V zmysle smernice sa doplnilo len predvetie „stavebné práce týkajúce sa výstavby, opráv, údržby, prestavby alebo demolácie budov, najmä“ (smernica v prílohe uvádza: „Činnosti uvedené v článku 3 ods. 2 zahŕňajú všetky stavebné práce týkajúce sa konštrukcie, opráv, údržby, prestavby alebo demolácie budov a osobitne týchto prác:“). Zaradenie textu do prílohy súvisí s použitím rovnakých ustanovení aj v § 5 ods. 9 a § 130a ods. 1.
l) iné zmeny
|
V § 5 ods. 9 časť vety za bodkočiarkou znie: „to neplatí pre práce uvedené v prílohe č. 1aa.“ |
Mení sa z dôvodu presunu ustanovenia do prílohy č. 1aa.
|
V § 5 odsek 11 znie: „(11) Na vyplatenie mzdy vyslanému zamestnancovi pri vyslaní podľa odseku 6 písm. a) alebo písm. b) sa vzťahuje § 130a rovnako. Pri vyslaní podľa odseku 6 písm. c) sa postupuje podľa § 58 ods. 10 a § 58a ods. 4.“ |
Vzhľadom na to, že pravidlá o vyplatení mzdy dodávateľom sa vzťahujú aj na vnútroštátne situácie a nielen na vyslanie sa pravidlá presunuli do § 130a Zákonníka práce. Z tohto hľadiska sa v § 5 pri vyslaní odkazuje na § 130a [ak ide o vyslanie podľa § 5 ods. 6 písm. a) a písm. b)] a v prípade vyslania podľa § 5 ods. 6 písm. c) platí doterajšia úprava podľa § 58 ods. 10 a § 58a ods. 4.
|
V § 5 sa vypúšťa odsek 12. Doterajšie odseky 13 až 15 sa označujú ako odseky 12 až 14. |
Legislatívno-technická zmena z dôvodu presunu do § 130a.
|
V § 5 ods. 14 sa slová „až 12; ustanovenie odseku 14“ nahrádzajú slovami „až 10 a § 130a; ustanovenie odseku 13“. |
Legislatívno-technická zmena z dôvodu posunu odsekov.
|
V § 36 sa za slová „§ 87a ods. 7,“ vkladajú slová „§ 130a ods. 1 písm. b),“ |
Nový prípad preklúzie, právo zamestnanca žiadať o vyplatenie mzdy zamestnávateľa je časovo obmedzené na šesť mesiacov odo dňa splatnosti.
|
V § 54b ods. 2 písm. a) sa slová „ods. 13“ nahrádzajú slovami „ods. 12“ |
Legislatívno-technická zmena z dôvodu posunu odsekov v § 5.
k) prechodné ustanovenie
|
§ 252t Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. augusta 2024 (1) Ustanovenie § 130a sa neuplatní, ak právny vzťah medzi dodávateľom služby a subdodávateľom vznikol pred 1. augustom 2024. (2) Ak právny vzťah medzi dodávateľom služby a subdodávateľom, ktorý je hosťujúcim zamestnávateľom, vznikol pred 1. augustom 2024, postupuje sa podľa § 5 ods. 11 v znení účinnom do 31. júla 2024.“ |
V prechodnom ustanovení sa navrhuje upraviť, ako sa postupuje v prípade právnych vzťahov medzi dodávateľom služby a subdodávateľom, ktorý vznikol pred účinnosťou zákona, a to:
1. v kontexte novej právnej úpravy, ak právna regulácia pred účinnosťou zákona neexistovala (t. j. vnútroštátne situácie – pozn. § 58 a § 58a Zákonníka práce novelou nie je dotknutý) – v tomto prípade sa § 130a neuplatní (ak právny vzťah medzi dodávateľom služby a subdodávateľom vznikol pred 1. augustom 2024 – ide o vzťah, ktorý sa týka vykonania určitej subdodávateľskej činnosti v rámci konkrétnej zákazky; t. j. aby nebol narušený princíp možnosti odopretia vyplatenia mzdy pri vynaložení náležitej starostlivosti pri výbere subdodávateľa),
2. v kontexte novej právnej úpravy, ak právna regulácia pred účinnosťou zákona existovala [§ 5 ods. 11 – v prípade vyslania podľa § 5 ods. 6 písm. a) a písm. b)] – v tomto prípade sa postupuje podľa § 5 ods. 11 účinného pred 1. augustom 2024.