Pravidlá pri poskytovaní rekreačného príspevku

Vydané: 14 minút čítania

S účinnosťou od 1. januára 2019 sa zaviedol inštitút s názvom „Príspevok na rekreáciu“. Ide o príjem zamestnanca, ktorý poskytuje zamestnancovi zamestnávateľ a ktorý je po splnení zákonných podmienok oslobodený od dane z príjmu a od odvodov na zdravotné a sociálne poistenie. Na strane zamestnávateľa, ak je rekreačný príspevok poskytnutý v rozsahu zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZP“ alebo „Zákonník práce“), ide o daňový uznaný výdavok zamestnávateľa. V článku vás oboznámime, aké sú základné pravidlá pri poskytovaní rekreačného príspevku.


  • Vzor

Povinnosť poskytovať rekreačný príspevok má zamestnávateľ, ktorý zamestnával za predošlý rok viac ako 49 zamestnancov. Rekreačný príspevok na rekreáciu poskytne zamestnávateľ v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 € za kalendárny rok. Príspevok na rekreáciu môže (ale nie je povinný) za rovnakých zákonom ustanovených podmienok a v rovnakom rozsahu poskytnúť zamestnancovi aj ten zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov.

V § 152a ZP sa uvádza, že na účely posudzovania toho, či má zamestnávateľ povinnosť poskytnúť príspevok je rozhodujúci priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok. Pri výpočte priemerného evidenčného počtu zamestnancov postupuje zamestnávateľ podľa metodického usmernenia uvedeného v štatistickom výkaze Štatistického úradu SR pod názvom Práca/A 2-04. Podľa metodiky sa do evidenčného počtu zamestnancov zahŕňajú všetci stáli aj dočasní zamestnanci (bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť), ktorí sú v pracovnom, služobnom alebo členskom pomere (kde súčasťou členstva je tiež pracovný  vzťah)  k organizácii, ako aj volení funkcionári, ktorí nevykonávajú činnosť v pracovnom pomere. Do počtu zamestnancov sa nezapočítajú napríklad:

  • osoby, s ktorými boli uzavreté dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru;
  • spoločníci, konatelia (zmluva o výkone funkcie);
  • zamestnanci na materskej, otcovskej a rodičovskej dovolenke;
  • zamestnanci, ktorí majú neplatené voľno dlhšie ako 4 týždne;
  • zamestnanci uvoľnení, resp. dočasne pridelení na výkon práce v inej organizácii;
  • členovia predstavenstva, štatutárneho orgánu, správnej a dozornej rady, likvidátori, poslanci obecných a mestských zastupiteľstiev, a ktorí nie sú v pracovnom pomere k organizácii.

Príklad: Prí