Pravidlá pri poskytovaní rekreačného príspevku

Povinnosť poskytovať rekreačný príspevok má zamestnávateľ, ktorý zamestnával za predošlý rok viac ako 49 zamestnancov. Rekreačný príspevok na rekreáciu poskytne zamestnávateľ v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 € za kalendárny rok. Príspevok na rekreáciu môže (ale nie je povinný) za rovnakých zákonom ustanovených podmienok a v rovnakom rozsahu poskytnúť zamestnancovi aj ten zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov.

V § 152a ZP sa uvádza, že na účely posudzovania toho, či má zamestnávateľ povinnosť poskytnúť príspevok je rozhodujúci priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok. Pri výpočte priemerného evidenčného počtu zamestnancov postupuje zamestnávateľ podľa metodického usmernenia uvedeného v štatistickom výkaze Štatistického úradu SR pod názvom Práca/A 2-04. Podľa metodiky sa do evidenčného počtu zamestnancov zahŕňajú všetci stáli aj dočasní zamestnanci (bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť), ktorí sú v pracovnom, služobnom alebo členskom pomere (kde súčasťou členstva je tiež pracovný  vzťah)  k organizácii, ako aj volení funkcionári, ktorí nevykonávajú činnosť v pracovnom pomere. Do počtu zamestnancov sa nezapočítajú napríklad:

• osoby, s ktorými boli uzavreté dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru;
• spoločníci, konatelia (zmluva o výkone funkcie);
• zamestnanci na materskej, otcovskej a rodičovskej dovolenke;
• zamestnanci, ktorí majú neplatené voľno dlhšie ako 4 týždne;
• zamestnanci uvoľnení, resp. dočasne pridelení na výkon práce v inej organizácii;
• členovia predstavenstva, štatutárneho orgánu, správnej a dozornej rady, likvidátori, poslanci obecných a mestských zastupiteľstiev, a ktorí nie sú v pracovnom pomere k organizácii.

Príklad: Príspevok na rekreáciu je povinný poskytovať zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov. Tento počet zamestnancov sa vyhodnocuje ako priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok. Ako sa tento počet určí, ak zamestnávateľ vedie evidenčný počet zamestnancov za štvrťročné obdobie, a za rok 2023 išlo o tieto evidenčné stavy: 1. štvrťrok: 54,5 |2. štvrťrok: 54,0 |3. štvrťrok: 51,7 | 4. štvrťrok: 34,7?

Priemerný evidenčný počet zamestnancov sa určí podľa metodiky uvedenej v štatistickom  výkaze „Práca/A 2-04“ na príslušný rok. Ak zamestnávateľ eviduje priemerný evidenčný počet zamestnancov za štvrťročné obdobie, celkový počet zamestnancov za rok sa vypočíta ako aritmetický priemer počtu zamestnancov za jednotlivé štvrťroky. Podľa metodiky sa výsledná hodnota zaokrúhli na jedno desatinné miesto. V tomto prípade zamestnávateľ postupuje takto: [(54,5 + 54 + 51,7 + 34,7) / 4 ] = 48,725 ≈  48,7.

Keďže u zamestnávateľa bol priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok 2023 vo výške 48,7, zamestnávateľovi povinnosť poskytovať príspevok na rekreáciu v nasledujúcom kalendárnom roku 2024 nevzniká.

Právny nárok na poskytnutie príspevku vzniká zamestnancovi, ktorý vykonáva u zamestnávateľa zárobkovú činnosť len na základe pracovného pomeru, a pracovný pomer trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov. Zamestnanec má nárok na rekreačný príspevok aj v prípade, ak by u jedného zamestnávateľa pracovné zmluvy na seba nadväzovali a nie je medzi nimi prestávka ani jeden deň. Príspevok na rekreáciu sa medzi zamestnávateľmi neprenáša – osobitnou situáciou je len prevod podniku zamestnávateľa (prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov), keď sa pracovné pomery u preberajúceho a doterajšieho zamestnávateľa sčítavajú.

Podmienky a pravidlá, za akých je zamestnávateľ povinný poskytnúť rekreačný príspevok, sú ustanovené v § 152a ZP. Základnou podmienkou je, že zamestnanec musí o rekreačný príspevok zamestnávateľa požiadať. Zamestnanec je zároveň povinný preukázať oprávnenosť výdavkov, a to predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca.  Z dôvodu jednoznačnosti je vhodné postup pri poskytovaní rekreačného príspevku a spôsob preukazovania výdavkov na rekreáciu upraviť v internom predpise zamestnávateľa, a s jeho obsahom oboznámiť zamestnanca; súčasťou interného predpisu by mal byť aj predpísaný vzor žiadosti o poskytnutie príspevku na rekreáciu.

V internom predpise možno špecifikovať, aké doklady je zamestnanec povinný predložiť zamestnávateľovi (napr. faktúra, doklad o úhrade – výpis z účtu, doklad z ERP), ďalej upraviť, aj akým spôsobom zamestnanec preukáže oprávnenosť výdavkov, ak sa napr. na rekreácii s ním zúčastnili aj iné osoby. Účtovné doklady, ktoré musia znieť na meno zamestnanca, je zamestnávateľ povinný uschovať na účtovné a daňové účely podľa osobitných právnych predpisov (podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov) najmenej 10 rokov.

Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie a patria k nim:

• príspevok na rekreáciu sa poskytuje zamestnancom, ktorí vykonávajú u zamestnávateľa zárobkovú činnosť len v pracovnom pomere, t. j. nevzťahuje sa na dohodárov (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov); Príspevok na rekreáciu zamestnancov sa vzťahuje aj na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície v znení neskorších predpisov; zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov, zákon č. 281/2015 Z. z.  o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
• pracovný pomer zamestnanca, ktorý žiada o rekreačný príspevok, trvá u zamestnávateľa ku dňu začatia rekreácie nepretržite najmenej 24 mesiacov,
• príspevok na rekreáciu sa poskytuje na žiadosť zamestnanca,
• zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok na rekreáciu len u jedného zamestnávateľa;

Zamestnanec si môže uplatniť nárok na príspevok na rekreáciu počas kalendárneho roka aj viackrát. Nemusí ísť pritom o jeden rekreačný pobyt, ale môže ísť aj o viacero rekreačných pobytov; úhrnná výška príspevku za rok je však limitovaná.

• oprávnené výdavky na rekreáciu je zamestnanec povinný preukázať zamestnávateľovi najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie, a to predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca,
• zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok na rekreáciu po predložení účtovných dokladov v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak (pripúšťa sa tak možnosť dohody na inom výplatnom termíne).

Príklad: Majú nárok na príspevok na rekreáciu aj  zamestnanci vykonávajúci prácu na dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, a zamestnanci, ktorí majú so zamestnávateľom uzatvorenú pracovnú zmluvu, ale toho času čerpajú materskú, otcovskú alebo rodičovskú dovolenku?

Osoby, ktoré sú na materskej, otcovskej a rodičovskej dovolenke, majú nárok na príspevok  na rekreáciu, ale zamestnanci  vykonávajúci  prácu na základe dohôd  o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nemajú nárok na príspevok na rekreáciu.  

Príklad: Má zamestnanec povinnosť predložiť pri žiadosti o príspevok na rekreáciu zamestnávateľovi originál alebo kópiu účtovného dokladu?

Zamestnanec k žiadosti o príspevok na rekreáciu predloží kópiu účtovného dokladu. Ak zamestnávateľ požaduje predloženie originálu/ov dokladu/ov, zamestnanec má povinnosť predložiť ich len k nahliadnutiu.

Príklad: Podľa § 152a ods. 6 ZP zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky na rekreáciu najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Ak zamestnanec  nedodrží  30-dňovú lehotu, bude možné uznať u zamestnávateľa za daňový výdavok oneskorene predložené doklady?

Pre daňové účely zmeškanie tejto lehoty nemožno považovať za porušenie podmienok a zamestnávateľ zahrnie oneskorene predložený doklad zamestnancom (po splnení ostatných podmienok ustanovených v § 152a ZP) do daňových výdavkov v nadväznosti na § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov.

Príspevok na rekreáciu sa poskytuje najviac v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 € za kalendárny rok. To znamená, že minimálny príspevok na rekreáciu je 55 % oprávnených výdavkov a maximálny príspevok na rekreáciu je zákon pevne stanovená suma 275 €. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času. Z uvedeného vyplýva, že maximálna suma príspevku zamestnávateľa na rekreáciu 275 € sa uplatní len u zamestnancov, ktorí pracujú u zamestnávateľa na ustanovený týždenný pracovný čas (pracujú na „plný úväzok“). U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas (pracuje na „skrátený úväzok“), sa maximálna suma príspevku na rekreáciu zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času.

Za oprávnené výdavky zamestnanca sa na účely vyplatenia príspevku na rekreáciu považujú preukázané výdavky zamestnanca na služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území SR, ďalej aj preukázané výdavky zamestnanca na:

• pobytový balík obsahujúci ubytovanie najmenej na dve prenocovania a stravovacie služby alebo iné služby súvisiace s rekreáciou na území SR,
• ubytovanie najmenej na dve prenocovania na území SR, ktorého súčasťou môžu byť (to znamená, že aj byť nemusia) stravovacie služby,
• organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území SR pre dieťa zamestnanca navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom; ide najmä o pobytové prázdninové tábory a denné prázdninové tábory (pre deti, kde rodičia svoje deti ráno privezú a po práci si ich zase vyzdvihnú).

Zákonník práce stanovuje, že má ísť o ubytovanie najmenej na dve prenocovania, ale nie je tam väzba na jedno ubytovacie zariadenie. To znamená, že nárok na poskytnutie rekreačného príspevku vzniká nielen v prípade, ak ide najmenej o dve za sebou idúce prenocovania v tom istom ubytovacom zariadení, ale aj v takom prípade, ak ide o najmenej dve za sebou idúce prenocovania v dvoch rôznych ubytovacích zariadeniach na území SR.

Pod pojmom „prenocovanie“ sa podľa zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov rozumie prenocovanie fyzickej osoby v zariadení prevádzkovanom ekonomickým subjektom poskytujúcim služby prechodného ubytovania, za ktoré odviedol obci miestnu daň za ubytovanie. Podľa usmernenia FR SR zariadenie musí prevádzkovať subjekt, ktorý má príslušné živnostenské oprávnenie (oprávnenie na poskytovanie služieb prechodného ubytovania). Ak má zamestnávateľ pochybnosť, či ide o ubytovacie zariadenie, možno preveriť charakter ubytovacieho zariadenia podľa vyhlášky MH SR č. 277/2008 Z. z., v ktorej sa ustanovujú klasifikačné znaky pre ubytovacie zariadenia (napr. hotel, horský hotel, motel, botel, penzión, turistická ubytovňa).

Za oprávnené výdavky zamestnanca sa na účely vyplatenia príspevku na rekreáciu považujú nielen výdavky na ubytovanie, ale aj o stravovacie  služby, služby cestovných kancelárií a cestovných agentúr, sprievodcovské služby, prepravné služby (cestná, železničná, letecká doprava, doprava po vode, lanovky a vleky), informačné služby, športovo – rekreačné služby, kúpeľné a zdravotné služby, wellness služby, služby cestovného poistenia. Podmienkou je, aby tieto výdavky na rekreácii súviseli s ubytovaním najmenej na 2 prenocovania a že všetky tieto služby musia byť uvedené na účtovnom doklade vystavenom ubytovacím zariadením na meno daného zamestnanca.

Oprávnenými výdavkami na rekreáciu sú nielen preukázané výdavky na zamestnanca, ale aj na iné osoby, ktoré sa na rekreácii zúčastňujú spolu so zamestnancom; ide o tieto osoby:

• rodinný príslušník zamestnanca – manžel, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení), ktorí sa so zamestnancom zúčastňujú na rekreácii a
• v spoločnej domácnosti, ktorá sa so zamestnancom zúčastnila na rekreácii. To znamená, že rekreácia môže byť uhradená aj druhovi alebo družke zamestnanca, ak ešte nie sú zosobášení, ale žijú spolu. Alebo ak je zamestnanec slobodný a žije so svojimi rodičmi a „vezme ich“ na rekreáciu, rekreácia môže byť uhradená aj jeho rodičom.

Upozornenie: Na rokovanie NR SR bol predložený návrh novely Zákonníka práce, na základe ktorej sa od 1. januára 2025 navrhuje rozšírenie foriem uplatňovania rekreačného príspevku. Zamestnanec bude môcť „preniesť“ svoj nárok na rekreačný príspevok alebo nárok na rekreačný poukaz na svojho rodiča. Uvedené vyplýva z navrhovaného ustanovenia § 152a ods. 4 ZP: „Oprávnenými výdavkami podľa odseku 1 sú aj preukázané výdavky zamestnanca alebo rodiča zamestnanca podľa odseku 4 na manžela zamestnanca alebo manžela rodiča zamestnanca, dieťa zamestnanca, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení a inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorí sa so zamestnancom alebo rodičom zamestnanca zúčastňujú na rekreácii.“

Príklad Zamestnanec predložil faktúru z rekreácie, ktorú celú uhradil, pričom suma je aj za osoby, ktoré nežijú so zamestnancom  v spoločnej domácnosti (ďalšie 2 manželské páry). Môže zamestnávateľ vypočítať a poskytnúť  oprávnený výdavok na rekreáciu svojmu zamestnancovi v pomernej výške vypočítanej z celkovej sumy uvedenej na faktúre?

Ak  z dokladu, na ktorom sú uvedené osoby, ktoré sa spolu so zamestnancom zúčastnili pobytu, vie zamestnávateľ jednoznačne vyčísliť oprávnené výdavky  pripadajúce na osobu zamestnanca a oprávnených osôb, a súčasne sú splnené všetky ostatné podmienky ustanovené v § 152a ZP, je možné zamestnancovi poskytnúť príspevok z pomernej časti oprávnených výdavkov pripadajúcich na zamestnanca a oprávnené osoby. Základnými informáciami pre poskytnutie príspevku na rekreáciu sú identifikácia poskytovateľa rekreačného pobytu na jednej strane a na druhej identifikačné údaje zamestnanca, pre ktorého je doklad vystavený. Súčasťou dokladu je aj uvedenie osôb, ktoré spolu so zamestnancom sa zúčastnili rekreačného pobytu, aby zamestnávateľ mohol posúdiť či je nárok na preplatenie v súlade so Zákonníkom práce.

Zákonník práce dáva zamestnávateľovi možnosť poskytovať príspevok na rekreáciu v podobe peňažného príspevku alebo vo forme rekreačného poukazu. Rekreačný poukaz môže byť vydaný na konkrétnu fyzickú osobu a je tak neprenosný, a súčasne má limitovanú platnosť; jeho využitie je naviac ohraničené možnosťou uplatnenia len u stanovených poskytovateľov služieb.