Výkon práce vo sviatok a príplatok za prácu vo sviatok

Zamestnávateľ je povinný poskytovať príplatky za vykonanú práce najmenej vo výške, ktorú garantuje Zákonník práce. Súčasná právna úprava však umožňuje dohodnúť poskytovanie zákonných mzdových zvýhodnení aj vo vyšších sadzbách ako sú garantované Zákonníkom práce, príp. dohodnúť poskytovanie aj iných „fakultatívnych“ mzdových príplatkov, ktoré v Zákonníku práce ustanovené nie sú, napríklad príplatok za prácu v odpoludňajších pracovných zmenách, príplatok za prácu vo výškach, príplatok za znalosť a používanie cudzích jazykov, príplatok za prácu v delených zmenách. Pri poskytovaní dobrovoľných príplatkov nevzniká nárok na tieto typy príplatkov „zo zákona“, ale na základe dohody v pracovnej zmluve, resp. v kolektívnej zmluve (§ 43 ods. 1 ZP). V súlade so Zákonníkom práce je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi nasledujúce druhy príplatkov:

• mzdové zvýhodnenie na prácu nadčas,
• mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok,
• mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a v nedeľu,
• mzdové zvýhodnenie za prácu v noci,
• mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce,

ale aj ďalšie plnenia, napríklad mzdu za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, náhradu za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska, odstupné či odchodné.

Nárok na príplatky za vykonanú prácu v sobotu, v nedeľu, vo sviatok či za nočnú prácu a mzdovú kompenzáciu majú aj zamestnanci vykonávajúci prácu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, tzv. dohodári (tento právny nárok bol zavedený novelou č. 63/2018 Z. z. Zákonníka práce s účinnosťou od 1.5.2018).

 

Dni sviatkov a výkon práce vo sviatok

Dni sviatkov, dni pracovného pokoja a pamätné dni ustanovuje zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a o pamätných dňoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnych sviatkoch“). Tento zákon rozlišuje štátne sviatky, ostatné sviatky a pamätné dni. Sviatky sú osobitné dni pracovného pokoja, ktoré nemožno zamieňať s kalendárnymi nedeľami (pozn.: Veľkonočná nedeľa sa síce považuje napr. za cirkevný sviatok, ale nie za štátny sviatok, preto za prácu v tento deň zamestnancovi príplatok za prácu vo sviatok nepatrí).

Z hľadiska nároku na príplatok za prácu vo sviatok sa za sviatky (štátne a ostatné sviatky) považuje 14 dní v kalendárnom roku. Podľa § 1 zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch za štátne sviatky považujú tieto dni: 

a)       1. január – Deň vzniku Slovenskej republiky,

b)      5. júl – sviatok svätého Cyrila a svätého Metoda,

c)       29. august – výročie Slovenského národného povstania,

d)      1. september – Deň Ústavy Slovenskej republiky (novela 530/2023 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2021) 

e)      28. október – Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu (novela 326/2020 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2024),

f)        17. november – Deň boja za slobodu a demokraciu. 

Podľa § 2 zákona o štátnych sviatkoch sa za dni pracovného pokoja považujú tieto dni: 

a)       6. január - Zjavenie Pána (Traja králi a vianočný sviatok pravoslávnych kresťanov),

b)      Veľký piatok,

c)       Veľkonočný pondelok,

d)      1. máj - Sviatok práce,

e)      8. máj - Deň víťazstva nad fašizmom,

f)        15. september - Sedembolestná Panna Mária,

g)       1. november - Sviatok všetkých svätých,

h)      24. december - Štedrý deň,

i)        25. december - Prvý sviatok vianočný,

j)        24. december - Druhý sviatok vianočný.

Upozornenie: Dňa 13.9.2018 bola schválená novela č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, podľa ktorej sa deň30. október – výročie Deklarácie slovenského národa považoval v roku 2018 za štátny sviatok. Išlo o definovanie „jednorazového sviatku“, ktorý sa uplatnil len v roku 2018.

Od 1. januára 2021 nadobudla účinnosť novela č. 326/2020 Z. z. zákona o štátnych sviatkoch, podľa ktorej sa od 1. januára 2021 štátnym sviatkom stal pamätný deň 28. október ako Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu; tento deň sa však nepovažuje za deň pracovného pokoja a za sviatok na pracovnoprávne účely; uvedené vyplýva z § 2 ods. 3 novely zákona o štátnych sviatkoch: „Štátny sviatok podľa § 1 písm. e) nie je dňom pracovného pokoja a ani sviatkom podľa osobitného predpisu“.  

Od 1. januára 2024 nadobudla účinnosť novela č. 530/2023 Z. z. zákona o štátnych sviatkoch, podľa ktorej deň 1. september ako Deň Ústavy Slovenskej republiky  síce zostal štátnym sviatkom, avšak ako vyplýva z § 2 ods. 3 zákona o štátnych sviatkoch: „Štátny sviatok podľa § 1 písm. d) nie je dňom pracovného pokoja a ani sviatkom podľa osobitného predpisu“.  To znamená, že ak bude zamestnanec v tieto dni pracovať, nemá nárok napríklad na príplatok za prácu vo sviatok, nevzniká mu nárok na čerpanie náhradného voľna za prácu vo sviatok a v tento deň neplatí ani zákaz maloobchodného predaja, t. j. v tieto dni bude možné zamestnancovi nariadiť alebo s ním dohodnúť aj prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác.

Príklad: Zamestnanec pracuje u zamestnávateľa v nepretržitej prevádzke, pričom podľa rozpisu zmenového harmonogramu mal naplánovanú pracovnú zmenu aj na Bielu sobotu a aj na Veľkonočnú nedeľu. Patrí zamestnancovi za prácu vykonanú v tieto dni okrem mzdy aj mzdové zvýhodnenie (príplatok) za prácu vo sviatok?

Dni, ktoré sa považujú za sviatok, ustanovuje zákon č. 241/1993 Z.z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a o pamätných dňoch v znení neskorších predpisov. Biela sobota a Veľkonočná nedeľa sa podľa tohto zákona za štátne sviatky nepovažujú, a preto zamestnancovi za prácu v tieto dni právny nárok na mzdové zvýhodnenie (príplatok) za prácu vo sviatok v zmysle § 121 ods. 1 ZP nepatrí. (pozn.: S účinnosťou od 1.5.2018 mu však patrí príplatok za prácu v sobotu a príplatok za prácu v nedeľu).

 

Nariadenie práce počas dní sviatkov

Prácu v dňoch pracovného pokoja, t. j. na dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni, a na sviatky, možno nariadiť len výnimočne, a to po prerokovaní so zástupcami zamestnancov.

V deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni možno zamestnancovi nariadiť len tieto nevyhnutné práce, ktoré sa nemôžu vykonať v pracovných dňoch:

a)       naliehavé opravárske práce,

b)      nakladacie a vykladacie práce,

c)       inventúrne a uzávierkové práce,

d)      práce vykonávané v nepretržitej prevádzke za zamestnanca, ktorý sa nedostavil na zmenu,

e)      práce na odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život, zdravie alebo pri mimoriadnych udalostiach,

f)        práce nevyhnutné so zreteľom na uspokojovanie životných, zdravotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva,

g)       kŕmenie a ošetrovanie hospodárskych zvierat,

h)      naliehavé práce v poľnohospodárstve v rastlinnej výrobe pri zakladaní, ošetrovaní a zbere pestovaných plodín a pri spracovaní potravinárskych surovín.

V deň sviatku možno zamestnancovi nariadiť len práce, ktoré možno nariadiť v dňoch nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni, práce v nepretržitej prevádzke a práce potrebné pri strážení objektov zamestnávateľa. Absolútny zákaz práce vo sviatok platí počas dní, ktoré taxatívne vymenúva Zákonník práce v § 94 ods. 5 Zákonníka práce: „V dňoch 1. januára, vo Veľkonočnú nedeľu, 24. decembra po 12.00 hodine a 25. decembra a od 1. 6. 2017 aj v dňoch 6. januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočný pondelok, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 26. decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (ďalej len „maloobchodný predaj“) okrem maloobchodného predaja podľa prílohy č. 1a.“ Výnimka sa vzťahuje len na maloobchodný predaj podľa prílohy č. 1a Zákonníka práce, t. j. maloobchodný predaj na čerpacích staniciach s palivami a mazivami, maloobchodný predaj a výdaj liekov v lekárňach, maloobchodný predaj na letiskách, v prístavoch, v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach, predaj cestovných lístkov, predaj suvenírov a od 1. 6. 2017 aj predaj kvetov 8. mája a 1. septembra a predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta 1. novembra.

 

Príplatok za prácu vo sviatok

Sviatok sa považuje za deň pracovného pokoja, a teda zamestnanec by počas neho pracovať nemal. Niektoré práce si však vyžadujú výkon práce aj počas týchto dní. V súlade s § 94 ods. 2 a 4 ZP prácu v dňoch pracovného pokoja (ide o dni nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni a sviatky) možno nariadiť len výnimočne, a to po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. Pre tieto dni platí osobitný režim výkonu práce, ktorý spočíva v tom, že:

• prácu v dňoch pracovného pokoja možno nariadiť len výnimočne, a to po prerokovaní so zástupcami zamestnancov;
• v deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni možno zamestnancovi nariadiť len nevyhnutné práce, ktoré taxatívne ustanovuje Zákonník práce (napr. inventúrne a uzávierkové práce) a ktoré sa nemôžu vykonať v pracovných dňoch;
• vo sviatok možno zamestnancovi nariadiť len práce, ktoré možno nariadiť v dňoch nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni, práce v nepretržitej prevádzke a práce potrebné pri strážení objektov zamestnávateľa.

Ak zamestnanec vykonáva prácu vo sviatok, ktorý je inak jeho obvyklým pracovným dňom, má nárok na mzdu, a zároveň má nárok na mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 100 % jeho priemerného zárobku. Ak by zamestnanec pracoval v deň sviatku, ktorý nie je inak jeho obvyklým pracovným dňom (napr. v sobotu, ktorá je dňom jeho nepretržitého odpočinku v týždni, a ktorá je súčasne sviatkom), alebo by pracoval vo sviatok, ktorý pripadol na obvyklý pracovný deň dlhšie, než by mu pripadalo v tento deň odpracovať v riadnej pracovnej zmene, má nárok nielen na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, ale aj nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas a mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu.

 Mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok = 1,00 x priemerný hodinový zárobok

Príklad: Zamestnanec pracuje v rovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase od pondelka do piatka od 8.00 h do 16.30 h. Jeho ustanovený pracovný čas je 40 hodín týždenne. Zamestnanec je odmeňovaný mesačnou mzdou, ktorú tvorí základná mesačná mzda vo výške 1 150 €. Jeho platný priemerný hodinový zárobok je vo výške 7,3103 €. Zamestnancovi bola na deň sviatku, ktorý pripadol na jeho bežný deň, nariadená práca v dĺžke 5 hodín v čase od 8.00 h do 13.00 h. Pri výpočte hrubého príjmu za mesiac, ktorý mal 21 pracovných dní, postupujeme nasledujúco:

Mesačný fond pracovného času (MFPČ): 21 dní; v hodinách: 168 hodín

Odpracovaný fond pracovného času (OFPČ): 21; v hodinách: 168 hodín

Odpracovaný čas vo sviatok, ktorý pripadol na obvyklý pracovný deň: 5 hodín

Základná mzda  (odpracovaný fond bol 168 h. vrátane 3 neodpracovaných hodín sviatku) ... 1 150,00 €

Mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok je vo výške: {(7,3103 x 5 h.) x 100%} ........................   36,56 €

Hrubý príjem zamestnanca ...................................................................................................... 1 186,56 €

Nárok na príplatky za vykonanú prácu v sobotu, v nedeľu, vo sviatok či za nočnú prácu a mzdovú kompenzáciu majú aj zamestnanci vykonávajúci prácu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, tzv. dohodári. Jednou z osobitostí je odmeňovanie práce vo sviatok u dohodárov, kde sa postupuje pri výpočte odmeny inak, ako je to u zamestnancov v pracovnom pomere. Dohodárovi patrí za každú hodinu práce vo sviatok dohodnutá odmena zvýšená najmenej o sumu hodinovej minimálnej mzdy podľa osobitného predpisu (za osobitný predpis sa považuje zákon o minimálnej mzde). Dňa 16. októbra 2024 bolo vydané oznámenie  MPSVR SR č. 263/2024 Z. z., z ktorého vyplýva, že minimálna mzda sa na rok 2025 zvyšuje zo sumy 750 € na sumu 816 € za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, a zo sumy 4,310 € na sumu 4,690 € za každú hodinu odpracovanú zamestnancom, ktorého ustanovený týždenný pracovný čas je 40 hodín.

Príklad: Zamestnanec vykonáva u zamestnávateľa prácu na základe dohody o pracovnej činnosti. Dohodnutá odmena je vo výške 5,10 € za hodinu vykonanej práce. Zamestnanec (dohodár) odpracoval v príslušnom kalendárnom mesiaci 32 hodín, pričom z toho 2 hodiny dohodár odpracoval v deň sviatku. V akej výške bude jeho mesačná odmena?

Dohodárovi patrí za každú hodinu práce vo sviatok dohodnutá odmena zvýšená o sumu minimálnej hodinovej mzdy platnej pre príslušný kalendárny rok podľa osobitného predpisu. Kedže pre rok 2025 je minimálna hodinová mzda určená vo výške 4,690 €, za 2 hodiny práce vo sviatok patrí dohodárovi odmena najmenej vo výške 19,58 €  [2 h x (5,10 + 4,690)]. Celková mesačná odmena dohodára bude vo výške 172,58 € [(30 h x 5,10 €) + 19,58 €)].

Príklad:Pri plánovaní pracovných zmien určil zamestnávateľ (predajňa) zamestnancovi pracovnú zmenu aj na deň, na ktorý pripadla Veľkonočná nedeľa. Z dôvodu uplatnenia § 94 ods. 5 ZP (kedy platí pri maloobchodnom predaji absolútny zákaz práce), zamestnanec nemohol tento deň odpracovať. Keďže sa Veľkonočná nedeľa nepovažuje podľa zákona o štátnych sviatkoch za deň sviatku, zamestnancovi nemožno za tento deň poskytnúť  mzdu/náhradu mzdy podľa § 122 ods. 3 ZP (z dôvodu, že nemohol pracovať preto, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň). Môže zamestnávateľ určiť zamestnancovi na tento deň čerpanie dovolenky?

Veľkonočná nedeľa sa podľa zákona o štátnych sviatkoch za deň sviatku nepovažuje, a z pohľadu zamestnanca ide o bežný pracovný deň (takže zamestnávateľ pri tvorbe rozvrhu práce plánuje/mal by plánovať pracovné zmeny aj na tento deň). Na strane druhej súčasná právna úprava Zákonníka práce v § 94 ods. 5 obmedzuje zamestnávateľa prideľovať zamestnancovi prácu v tento deň, ak ide o výkon práce v maloobchodnom predaji, a to napriek tomu, že nejde o deň sviatku v porovnaní o ostatnými dňami vymedzenými v § 94 ods. 5 ZP, ktoré sa za sviatok alebo za deň pracovného pokoja považujú.

Som toho názoru, že na deň Veľkonočnej nedele nemôže zamestnávateľ „účelovo“ určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky alebo „účelovo“ preplánovať zmeny (hoci možno predpokladať, že v praxi je to bežný jav a zamestnanec tento deň odpracuje v iný pracovný deň). Jediným možným riešením je podľa súčasného znenia Zákonníka práce, že táto ospravedlnená neprítomnosť zamestnanca bude považovaná za prekážku v práci na strane zamestnávateľa § 142 ods. 3 ZP: „Ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.“

 

Príplatok za prácu vo sviatok na pracoviskách s nočnými zmenami

Podľa § 95 ZP sa na pracoviskách s nočnými zmenami začína deň pracovného pokoja (t. j. aj sviatok) hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena. To znamená, že deň sviatku tak nekopíruje kalendárny deň sviatku, ale trvá po dobu 24 hodín od začiatku prvej rannej zmeny; začiatok dňa sviatku sa nepočíta od nultej hodiny, ale vždy až od hodiny nástupu pracovnej zmeny, ktorá podľa rozvrhu zmien nastupuje ako prvá ranná zmena. To znamená, že napríklad nárok na príplatok za prácu vo sviatok nebudú mať tí zamestnanci, ktorí nastúpili na nočnú zmenu deň predchádzajúci sviatku, aj keď v skutočnosti odpracovali hodiny aj počas dňa sviatku (po polnoci, od nultej hodiny do skončenia nočnej zmeny).

Postup pri určení nároku na príplatok za prácu vo sviatok
zamestnanec pracuje na pracovisku, na ktorom sú nočné zmeny vykonávané pravidelne	zmena začala v deň, kedy je sviatok	má nárok na príplatok za sviatok, od začiatku do konca pracovnej zmeny
	zmena začala v deň, ktorý predchádza dňu sviatku	nemá nárok na príplatok za sviatok
zamestnanec pracuje na pracovisku, na ktorom sú nočné zmeny vykonávané občas (nie pravidelne)	má nárok na príplatok za prácu vo sviatok za každú odpracovanú hodinu v čase od 0:00 h do 24:00 h (deň sviatku sa počíta od jeho začiatku do konca, teda od 0:00 h do 24:00 h)

Príklad: Ak zamestnanec nastupuje na svoju zmenu 31. 3. 2024 (Veľkonočná nedeľa) o 20.00 h, ktorá končí v deň sviatku 1. 4. 2024 (Veľkonočný pondelok) ráno o 8.00 h, vzniká mu za výkon práce počas pracovnej zmeny nárok na príplatok za prácu vo sviatok?  Ak áno, v akom rozsahu? Ide o pracovisko s nočnými zmenami.

Za štátny sviatok sa považuje len Veľkonočný pondelok, Veľkonočná nedeľa sa podľa zákona o štátnych sviatkov za štátny sviatok a ani za deň pracovného pokoja nepovažuje. Keďže ide o pracovisko s nočnými zmenami, začiatok dňa sviatku sa počíta od hodiny nástupu pracovnej zmeny, ktorá podľa rozvrhu zmien nastupuje v pracovnom týždni ako prvá ranná zmena. Aby bolo možné určiť, či bude zamestnancovi patriť (a v akom rozsahu) mzdový príplatok za prácu vo sviatok, je teda rozhodujúce, kedy začína prvá ranná zmena v pracovnom týždni (od 1.4. do 7.4.). Ak začína prvá ranná zmena v pondelok 1. apríla od 8.00 h s trvaním do 20.00 h a na ňu nadväzuje ďalšia pracovná zmena od 20.00 h s trvaním do 8.00 h, tak deň sviatku sa začína na tomto pracovisku v kalendárny deň sviatku, t.j. dňa 1.4.2024 o 8.00 h a končí dňa 2.4.2024 o 8.00 h (uplynutím 24 hodín od začiatku pracovnej zmeny). To znamená, že nárok na mzdový príplatok:

• nemá zamestnanec, ktorý nastúpil na prácu dňa 31. marca o 20.00 h (Veľkonočná nedeľa), t.j. v deň, ktorý predchádza dňu sviatku,
• má zamestnanec, ktorý nastúpil na prácu v kalendárny deň sviatku, t. j. 1. apríla o 8.00 h a ktorá končí 2. apríla o 20.00 h; príplatok za sviatok sa poskytne za 11,5 hodiny (nakoľko 0,5 hodiny pripadne na prestávku na obed),
• má zamestnanec, ktorý nastúpil na prácu v kalendárny deň sviatku, t. j.  1. apríla o 20.00 h a ktorá končí 2. apríla ráno o 8.00 h; príplatok za sviatok sa poskytne za 11,5 hodiny (nakoľko 0,5 hodiny pripadne na prestávku na obed).

Z uvedeného vyplýva, že zamestnanec, ktorý nastúpi na prácu v deň, ktorý predchádza dňu sviatku, nemá nárok na príplatok za prácu vo sviatok, a to napriek tomu, že časť pracovnej zmeny pripadla na čas medzi nultou a 8. hodinou v kalendárny deň sviatku (0:00 - 8:00). Z hľadiska priznania príplatku za sviatok nie je v tomto prípade rozhodujúce určenie kalendárnym dňom (0:00 - 24:00), ale rozvrhom pracovných zmien daného zamestnanca, nakoľko ide o pracovisko s nočnými zmenami.

 

Ak zamestnanec nepracuje preto, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň

Súčasná právna úprava Zákonníka práce upravuje, že ak zamestnanec nepracuje preto, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, považuje sa tento za odpracovaný a zamestnancovi patrí za tento deň:

• náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, ak mu mzda ušla pre sviatok,
• mzda, ak ide o zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou (v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve možno dohodnúť, že namiesto mzdy sa mu poskytne náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku).

Pod pojmom „obvyklý pracovný deň“ sa rozumie deň, v ktorý by zamestnanec pracoval, keby na tento deň nepripadol sviatok. V prípade zamestnancov s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom, napríklad od pondelka do piatka, je obvyklým pracovným dňom každý z týchto dní. U zamestnancov s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom je obvyklým pracovným dňom ten deň, v ktorý mal zamestnanec podľa zmenového harmonogramu pracovať.

Príklad: Zamestnankyňa pracuje ako predavačka v obchodnom centre v predajni s obuvou. Zamestnanci tu pracujú podľa zmenového harmonogramu. Na stredu 1. mája 2024 pripadol sviatok a predavačka, ktorá mala v tento deň pracovať (na tento deň jej pripadla pracovaná zmena), z dôvodu sviatku nepracovala, keďže súčasné znenie Zákonníka práce zakazuje v tento deň sviatku maloobchodný predaj a predajňa bola preto zatvorená. Ako bude zamestnávateľ postupovať pri odmeňovaní zamestnankyne v tomto prípade?

V súlade s § 122 ods. 3 ZP zamestnancovi, ktorý nepracoval preto, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, príp. ak by bola zamestnankyňa odmeňovaná mesačnou mzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jej obvyklý pracovný deň, považuje za odpracovaný deň, za ktorý jej patrí mzda. Pre úplnosť uvádzame, že zamestnancom, ktorí v tento deň nemali pracovať, napríklad preto, že podľa zmenového harmonogramu nemali na tento deň naplánovanú pracovnú zmenu, nárok na mzdu, resp. nárok na náhradu mzdy za sviatok nevznikne, nakoľko dôvodom ich neprítomnosti nebol/nebude sviatok, ale skutočnosť, že v tento deň bol dňom ich zmenového voľna.

 

Náhradné voľno za prácu vo sviatok a „strata“ nároku na príplatok

Náhradné voľno za prácu vo sviatok (obdobne ako za prácu nadčas) môže zamestnanec čerpať, len ak sa na tomto postupe dohodol so zamestnávateľom. Rozsah doby čerpania náhradného voľna zodpovedá rozsahu doby vykonávanej práce, t. j. za 1 hodinu výkonu práce vo sviatok môže zamestnanec čerpať 1 hodinu náhradného voľna. Čerpaním náhradného voľna za prácu vo sviatok zamestnanec stratí nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, ale nárok na mzdu za dobu práce vo sviatok zostáva zamestnancovi zachovaný. Na rozdiel od nárokov pri čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas má zamestnanec za čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok právny nárok na peňažné plnenie - na náhradu mzdy vo výške 100 % priemerného zárobku alebo nárok na nekrátenú mesačnú mzdu (ak ide o zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou). Podľa § 122 ods. 2 ZP poslednej vety v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve možno dohodnúť, že aj mesačne odmeňovanému zamestnancovi sa bude za čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok poskytovať náhrada mzdy v sume 100 % priemerného zárobku. Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno v dohodnutom termíne, najneskôr však do uplynutia troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bola práca vo sviatok vykonaná, patrí zamestnancovi „zadržané“ mzdové zvýhodnenie za prácu za sviatok.

S vedúcim zamestnancom môže zamestnávateľ v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. Mzdové zvýhodnenie ani náhradné voľno za prácu vo sviatok v tomto prípade vedúcemu zamestnancovi nepatria.

Užitočná rada: Podľa § 9 ods. 3 ZP vedúci zamestnanci zamestnávateľa sú zamestnanci, ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny.

Práca nadčas a práca vo sviatok sú dva samostatne inštitúty. V prípade súbehu práce nadčas a práce vo sviatok patrí zamestnancovi nárok aj na príplatok za prácu nadčas a aj nárok na príplatok za prácu vo sviatok. Zamestnanec môže po dohode so zamestnávateľom čerpať náhradné voľno namiesto mzdového príplatku za prácu nadčas alebo za prácu vo sviatok. Pritom platí, že:

• pri čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas sa zamestnancovi v plnej miere zachováva nárok na mzdové zvýhodnenie (príplatok) za prácu vo sviatok a obdobne,
• pri čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok sa zamestnancovi zachováva nárok na mzdové zvýhodnenie (príplatok) za prácu nadčas.

Zamestnanec má nárok na čerpanie náhradného voľna v takom rozsahu, v akom vykonával prácu nadčas (vo sviatok), za ktorú si vyberá náhradné voľno. Náhradné voľno za prácu nadčas (vo sviatok) môže zamestnanec čerpať len v prípade, len ak sa na tomto postupe dohodol so zamestnávateľom. Rozsah doby čerpania náhradného voľna zodpovedá rozsahu doby vykonávanej práce, t. j. za 1 hodinu výkonu práce nadčas (vo sviatok) môže zamestnanec čerpať 1 hodinu náhradného voľna. Čerpaním náhradného voľna za prácu nadčas (vo sviatok) zamestnanec stratí nárok na mzdové zvýhodnenie (príplatok) za prácu nadčas (za sviatok). Na rozdiel od nárokov pri čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas má zamestnanec za čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok právny nárok na peňažné plnenie vo výške náhrady mzdy v sume 100 % priemerného zárobku, alebo nárok na nekrátenú mesačnú mzdu, ak ide o zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou (pozn.: V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve možno dohodnúť, že aj tomto zamestnancovi sa bude za čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok poskytovať náhrada mzdy v sume 100 % priemerného zárobku).

Príklad: Zamestnanec pracuje v rovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase od pondelka do piatka v od 7.00 h do 15.00 h. Je odmeňovaný mesačnou mzdou. V deň sviatku (1.5.2024 - Sviatok práce) bola zamestnancovi nariadená práca od 15.00 h do 20.00 h. Zamestnanec sa so zamestnávateľom dohodol na čerpaní náhradného voľna za tento deň. Na aké peňažné plnenie má zamestnanec nárok, keď si bude čerpať náhradné voľno za prácu vo sviatok?

Ak si bude zamestnanec za prácu vo sviatok, ktorá trvala v deň sviatku 5 hodín, čerpať náhradné voľno, za čas čerpania náhradného voľna v rozsahu 5 hodín patrí zamestnancovi nárok na nekrátenú mesačnú mzdu, nakoľko je odmeňovaný mesačnou mzdou. Plnenie za čas čerpania náhradného voľna bude zamestnancovi vyplatené za mesiac, v ktorom si zamestnanec bude čerpať náhradné voľno.

Zachovaný zostane zamestnancovi nárok na mzdu za prácu vo sviatok (za 5 hodín), nárok na mzdu za prácu nadčas (za 5 hodiny) a nárok na mzdové zvýhodnenie (príplatok) za prácu nadčas (za 5 hodín). Mzdové zvýhodnenie (príplatok) za prácu vo sviatok (za 5 hodín) mu nepatrí. Tieto plnenia budú zamestnancovi vyplatené za mesiac, v ktorom bola práca nadčas (a súčasne práca vo sviatok) vykonaná.

 

Príplatky za prácu vo verejnej a štátnej službe

Zamestnancovi odmeňovanému podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone prác vo verejnom záujme (ďalej len „zákon o verejnej službe“ alebo „zákon č. 553/2003 Z.z.“) patrí za každú hodinu odpracovanú v noci, v sobotu alebo nedeľu príplatok v príslušnej percentuálnej sadzbe hodinovej sadzby funkčného platu. Tento príplatok musí najmenej vo výške ustanovenej v Zákonníku práce:

• v súlade s § 16 zákona o verejnej službe patrí zamestnancovi za hodinu práce v noci príplatok v sume 25 % hodinovej sadzby funkčného platu, najmenej však príplatok rovnajúci sa sume ustanovenej podľa § 123 ods. 1 Zákonníka práce,
• v súlade s § 17 zákona o verejnej službe patrí zamestnancovi za hodinu práce v sobotu alebo v nedeľu príplatok v sume 30 % hodinovej sadzby funkčného platu, najmenej však príplatok rovnajúci sa sume ustanovenej podľa § 122a ods. 1 a § 122b ods. 1 Zákonníka práce.

Zamestnancovi odmeňovanému podľa zákona č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe patrí za každú hodinu štátnej služby v noci, v sobotu alebo nedeľu príplatok v príslušnej percentuálnej sadzbe príslušnej časti funkčného platu. Tento príplatok musí byť najmenej vo výške ustanovenej v Zákonníku práce:

• v súlade s § 139 zákona o štátnej službe štátnemu zamestnancovi patrí za hodinu štátnej služby v noci príplatok v sume 25 % z príslušnej časti funkčného platu, najmenej však príplatok rovnajúci sa sume ustanovenej podľa § 123 ods. 1 Zákonníka práce;
• v súlade s § 140 zákona o štátnej službe štátnemu zamestnancovi parí za hodinu štátnej služby v sobotu a v nedeľu príplatok v sume 30 % z príslušnej časti funkčného platu, najmenej však príplatok rovnajúci sa sume ustanovenej podľa § 122a ods. 1 a § 122b ods. 1 Zákonníka práce.

Príklad: V akej výške bude mať v roku 2025 zamestnanec (údržbár) odmeňovaný podľa zákona č.  553/2003 Z. z. (zákon o verejnej službe) vyplatený príplatok za prácu v sobotu, nedeľu a prácu v noci (nejde o výkon rizikovej práce) pri hodinovej sadzbe funkčného platu vo výške 7,3712 € ? (pozn.: Zamestnávateľ zaokrúhľuje príplatky na €c nahor).

Zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi za hodinu práce v sobotu, v nedeľu a v noci príplatok vypočítaný buď podľa zákona o verejnej službe alebo podľa Zákonníka práce; vyplatí ten, ktorý bude vo vyššej sume. Príplatok za prácu v noci:

• podľa zákona o verejnej službe sa príplatok za prácu v noci určí ako 25 % hodinovej sadzby funkčného platu, t. j. 25% z 7,3712 = 1,8428 € a podľa Zákonníka práce je príplatok za prácu v noci (nejde o rizikovú prácu) vo výške 1,876 €;
• podľa zákona o verejnej službe sa príplatok za prácu v sobotu a v nedeľu určí ako 30 % hodinovej sadzby funkčného platu, t. j. 30 % z 7,3712 = 2,21136 € a podľa Zákonníka práce je príplatok za prácu v sobotu vo výške 2,345 € a príplatok za prácu v nedeľu vo výške 4,690 €.

Zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi za hodinu práce v sobotu, v nedeľu a v noci príplatky vypočítané podľa Zákonníka práce, keďže sú vo vyššej sume ako príplatky vypočítané podľa Zákona o verejnej službe.

Podľa § 29 ods. 4 zákona č. 553/2003 Z.z. pri poskytovaní platu zamestnancom, na ktorých sa vzťahuje tento zákon, zamestnávateľ neuplatní ustanovenia § 122a ods. 2 až 4, § 122b ods. 2 až 4, § 123 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého: „Na pracoviskách s nočnými zmenami sa sobota (nedeľa) začína hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena, a končí uplynutím 24 hodín od jej začiatku.“ Obdobná právna úprava platí aj v štátnej službe, kde podľa § 171 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane použijú len ustanovenia § 122a ods. 1, § 122b ods. 1 a § 123 ods. 1 Zákonníka práce. Pre úplnosť však uvádzame, že pre zamestnancov vo verejnej a štátnej správe nie je vylúčený § 95 Zákonníka práce, ktorý ustanovuje, že: „Na pracoviskách s nočnými zmenami sa začína deň pracovného pokoja hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena, a končí uplynutím 24 hodín od jej začiatku.“ Za dni pracovného pokoja sa považujú sviatky a dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni.

Vylúčenie  § 122a ods. 2 až 4, § 122b ods. 2 až 4 Zákonníka práce sa tak javí sporné. Nehovoriac o tom, že ak by za chýbajúceho zamestnanca v sobotnú či nedeľnú zmenu nastúpil dohodár, tak v jeho prípade deň soboty či nedele nekopíruje kalendárny deň, ale uplatní sa § 223 ods. 2 ZP.

Príklad: Ako postupovať pri výpočte príplatkov u dohodárov, ak pracujú na prelome soboty a nedele? Zamestnanec pracuje na dohodu o pracovnej činnosti  (na internáte) v sobotu od 18:00 h do nedele 8:00 h? Ide o pracovisko s nočnými zmenami, kde podľa rozvrhu zmien začína v pracovnom týždni ako prvá ranná zmena o 8:00 h.

Keďže ide o pracovisko s nočnými zmenami a na pracovnoprávny vzťah dohody sa vzťahuje ust. § 122a ods. 3 a § 122b ods. 3 ZP, sobota sa začína pre dohodára na pracovisku v kalendárny deň soboty o 8:00 h a končí na nasledujúci kalendárny deň (čo je deň nedele) o 8:00 h. Keďže zamestnanec nastúpil na pracovnú zmenu v sobotu o 18:00 h a vykonával prácu do nasledujúceho dňa do 8:00 h ráno, patrí mu príplatok za sobotu za celú jeho pracovnú zmenu.

V praxi sa to prejavuje tak, že ak zmenovému zamestnancovi vo verejnej a štátnej správe pripadne na jeho dni nepretržitého odpočinku (soboty a nedele) potreba výkonu práce (napr. za chýbajúceho zamestnanca), sobota (nedeľa) sa posudzuje podľa § 94 ods. 5 ZP, t. j. ako deň nepretržitého odpočinku v týždni začína hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena, a končí uplynutím 24 hodín od jej začiatku. Napríklad pri rannej pracovnej zmene od 6.00 h do 22.00 h, by sobota začínala o 6.00 h ráno v sobotu a sobota by končila o 6.00 h ráno v nedeľu, lebo ide o výkon práce zamestnanca v deň jeho nepretržitého odpočinku v týždni, ktorý pripadol zhodou okolností na sobotu(§ 95 Zákonníka práce). V praxi tak môžu nastať dve situácie:

1. 1.       Zamestnanec, ktorý pracuje v sobotu a nedeľu (nejde o jeho nepretržitý odpočinok v týždni)

Pre toho zamestnanca, čo v sobotu v pracuje, lebo má nariadenú „svoju riadnu“ pracovnú zmenu, sobota začína nultou hodinou, lebo nejde o jeho deň nepretržitého odpočinku, ale o sobotu. To znamená, že nárok na príplatok za sobotu vzniká zamestnancovi piatkovej nočnej zmeny (ktorá trvá od 22.00 h do 6.00 h) až od nultej hodiny do 6. hodiny ráno a zamestnanec na nedeľnej nočnej zmene už nárok na príplatok za nedeľu v čase po 24. hodine nemá, keďže § 122a ods. 3 ZP sa pri výpočte príplatkov sa sobotu a nedeľu vo verejnej správe neuplatňuje.

zamestnanec pracuje v sobotu a nedeľu, kedy  nemá nepretržitý odpočinok v týždni

deň soboty/nedele trvá od 0:00 h do 24:00 h, a za tento čas má nárok na príplatok za sobotu (nedeľu)

1. 2.       Zamestnanec, ktorý pracuje v sobotu a nedeľu (ide o jeho nepretržitý odpočinok v týždni)

Inak sa však vyhodnotí situácia u toho zamestnanca, čo v sobotu, kedy má mať deň nepretržitého odpočinku v týždni (nemá na sobotu nariadenú svoju bežnú pracovnú zmenu), bude pracovať, lebo napríklad „musí zaskočiť“ „zhodu okolností“ na sobotnej nadčasovej zmene (napr. 22:00 h - 6:00 h) za chýbajúceho zamestnanca.

zamestnanec pracuje v sobotu a nedeľu, kedy by mal čerpať nepretržitý odpočinok v týždni

deň soboty/nedele trvá od hodiny nástupu pracovnej zmeny, ktorá podľa rozvrhu zmien nastupuje ako prvá ranná zmena, a končí uplynutím 24 hodín od jej začiatku a za tento čas má nárok na príplatok za sobotu (nedeľu)

Pre tohto zamestnanca, čo v sobotu v pracuje (v deň, kedy mal mať deň nepretržitého odpočinku v týždni), lebo „musí zaskočiť“ na pracovnej zmene (napr. 22:00 h - 6:00 h) za chýbajúceho zamestnanca, pre neho je tento deň soboty nadčas v deň nepretržitého odpočinku. V nadväznosti na § 94 ods. 5 ZP tento deňsoboty (ako deň nepretržitého odpočinku) u neho začína o 6. ráno a končí v nedeľu o 6. (pozn.: ak prvá ranná zmena začína o 6. hodine). Na vymedzení začiatku a konca dňa odpočinku v týždni skutočnosť, že ho zavolali na nadčas do práce nič nemení – zamestnanec na nadčase by mal dostať popri nadčasovom príplatku aj príplatok za prácu v sobotu za plných 7,5 hodín, nielen za 2 hodiny do polnoci (kedy trval kalendárny deň soboty), ale aj za hodiny práce po polnoci (kedy už trval kalendárny deň nedele).