Zmeny v Zákonníku práce, v nemocenských dávkach a podpore v nezamestnanosti

Práca z domu – home office

Počas účinnosti opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení alebo opatrenia pri ohrození verejného zdravia nariadených príslušným orgánom podľa osobitného predpisu

1. zamestnávateľ je oprávnený nariadiť výkon práce z domácnosti zamestnanca, ak to dohodnutý druh práce umožňuje,
2. zamestnanec má právo na vykonávanie práce zo svojej domácnosti, ak to dohodnutý druh práce umožňuje a na strane zamestnávateľa nie sú vážne prevádzkové dôvody, ktoré neumožňujú výkon práce z domácnosti.

Rozvrhnutie pracovného času je zamestnávateľ povinný zamestnancovi oznámiť najmenej dva dni vopred, ak sa so zamestnancom nedohodne na kratšej dobe, a s platnosťou najmenej na týždeň.

Rozdiel oproti predchádzajúcej právnej úprave práce z domu je, že home office nemohol zamestnávateľ jednostranne nariadiť, na jeho uplatnenie sa muselo vyžadovať uzatvorenie dohody so zamestnancom.

Čerpanie dovolenky

Zároveň sa mení aj skrátenie lehôt z pôvodných aspoň 14 dní vopred, v ktorých mohol zamestnávateľ nariadiť zamestnancovi dočerpanie starej dovolenky za predchádzajúci kalendárny rok alebo čerpanie novej dovolenky na aktuálny rok.

Podľa predmetnej novely je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi najmenej sedem dní vopred čerpanie dovolenky, a ak ide o nevyčerpanú dovolenku z minulého roka podľa § 113 ods. 2 ZP, najmenej dva dni vopred. Nevylučuje sa však dohoda so zamestnancom o skrátení tejto lehoty. 

Prekážka v práci počas mimoriadnej situácie a náhrada mzdy

Zamestnávateľovi bola ustanovená zákonná povinnosť ospravedlniť neprítomnosť zamestnancav práci aj počas jeho dôležitej osobnej prekážky v práci, ktorou je karanténne opatrenie alebo izolácia; za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Zamestnanec, ktorý má dôležitú osobnú prekážku v práci z dôvodu karanténneho opatrenia, izolácie, osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu alebo osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu, sa na účely § 64 ZP posudzuje ako zamestnanec, ktorý je uznaný dočasne za práceneschopného. Zamestnanec, ktorý sa vráti do práce po skončení izolácie, osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu alebo osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu, sa na účely § 157 ods. 3 ZP posudzuje ako zamestnanec, ktorý sa vráti do práce po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti.

Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu celkom alebo z časti pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa ako dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume 80 % jeho priemerného zárobku, najmenej však v sume minimálnej mzdy; ustanovenie § 142 ods. 4 ZP tým nie je dotknuté.

Tieto ustanovenia sa nevzťahujú na zamestnancov subjektov hospodárskej mobilizácie, v ktorých bola uložená pracovná povinnosť. Medzi subjekty hospodárskej mobilizácie sa zaraďujú: ústredný orgán určený vládou Slovenskej republiky, okresný úrad, obce a mestá, Národná banka Slovenska, Rozhlas a televízia Slovenska, Sociálna poisťovňa, vyšší územný celok a podnikateľ rozpočtová organizácia, príspevková organizácia, verejná vysoká škola, alebo nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby určená ako subjekt hospodárskej mobilizácie.

Zároveň platí aj ustanovenie § 142 ods. 4 ZP, že: "Ak zamestnávateľ vymedzil v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou najmenej 60 % jeho priemerného zárobku. Dohodu podľa prvej vety nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa." 

Predĺženie poberania dávky v nezamestnanosti

Od 4. apríla 2020 nadobúda účinnosť zákon č. 66/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa ZP  a niektoré ďalšie zákony, medzi ktoré sa zaraďuje aj zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Novela si kladie za cieľ reagovať na mimoriadnu situáciu vyvolanú pandémiou ochorenia COVID-19 a predlžuje sa preto doba čerpania dávky v nezamestnanosti.

Predĺženie doby čerpania dávky v nezamestnanosti má len prechodný charakter a týka sa len času trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 (ďalej len „krízová situácia“).

Podporné obdobie v nezamestnanosti, ktoré by uplynulo počas krízovej situácie, sa predlžuje o jeden mesiac. Podporné obdobie v nezamestnanosti, ktoré uplynulo počas krízovej situácie pred účinnosťou tohto zákona, začne opätovne plynúť dňom účinnosti tohto zákona a uplynie o jeden mesiac odo dňa účinnosti tohto zákona.

Do zostávajúcej časti podporného obdobia v nezamestnanosti, ktorá uplynie po skončení krízovej situácie sa nezahŕňa predĺženie podporného obdobia v nezamestnanosti.

Vláda môže na obdobie trvania krízovej situácie a na obdobie dvoch mesiacov po jej ukončení ustanoviť nariadením vlády podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, podmienky výplaty dávky v nezamestnanosti, dĺžku podporného obdobia v nezamestnanosti a výšku dávky v nezamestnanosti. Ustanovenia zákona, ktoré upravujú dávku v nezamestnanosti, sa neuplatňujú v rozsahu úpravy dávky v nezamestnanosti ustanovenej nariadením vlády podľa prvej vety. To znamená, že podľa vývoja situácie ohľadom ochorenia a dopadu na nezamestnanosť môže vláda rozhodnúť o predĺžení doby čerpania dávky o ďalšie obdobie o ďalší mesiac, alebo prípadne aj viac mesiacov atď. Vláda tiež môže rozhodnúť aj o zmene podmienok (resp. nároku) na dávku v nezamestnanosti alebo o zmene výšky dávky v nezamestnanosti, o čom dňa 24. apríla 2020 vláda rozhodla svojim nariadením o predĺžení podporného obdobia v nezamestnanosti po dobu, počas ktorej je nárok na dávku v nezamestnanosti, ktoré by uplynulo počas krízovej situácie, o ďalší jeden mesiac.

Podporné obdobie v nezamestnanosti, ktoré by uplynulo počas krízovej situácie, sa predlžuje o ďalší mesiac (celkovo teda o dva mesiace).

Podporné obdobie v nezamestnanosti ktoré uplynulo počas krízovej situácie pred účinnosťou zákona č. 66/2020 Z. z. (t. j. v termíne od 12. marca 2020 do 3. apríla 2020 vrátane), a ktoré začalo opätovne plynúť od 4. apríla 2020 po dobu jedného mesiaca, sa rovnako predlžuje o jeden mesiac.

Dávka v nezamestnanosti za predĺžené podporné obdobie bude vyplatená spôsobom uvedeným poistencom v žiadosti o dávku v nezamestnanosti, na základe ktorej mu bol priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti, najskôr v mesiaci máj 2020. 

Pandemické ošetrovné a predĺženie poberania dávky

Ošetrovné je nemocenská dávka poskytovaná z dôvodu osobného a celodenného ošetrovania chorého dieťaťa (vlastného, osvojeného alebo zvereného do starostlivosti na základe rozhodnutia príslušného orgánu), chorého manžela, chorej manželky, chorého rodiča alebo chorého rodiča manžela (manželky). Poskytuje sa aj z dôvodu osobnej a celodennej starostlivosti o zdravé dieťa do desiatich rokov jeho veku.

Nárok na pandemické ošetrovné má nemocensky poistený poistenec, ak sa osobne a celodenne stará o dieťa do dovŕšenia jedenástich rokov veku (10 rokov a 364 dní, vek sa posudzuje k prvému dňu nároku) alebo do dovŕšenia osemnásteho roku veku, ak ide o dieťa s  dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom ak:

• dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie,
• predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa dieťaťu poskytuje starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie alebo
• fyzická osoba, ktorá sa o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať
• pre potrebu osobného a celodenného ošetrovania/potreba osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa musí vzniknúť v období trvania nemocenského poistenia alebo v ochrannej lehote,
• absencia príjmu za vykonanú prácu, ktorý sa považuje za vymeriavací základ, vyplateného za obdobie poberania ošetrovného (rozhoduje, za aké obdobie je príjem vyplatený, nie v akom období a či ide o príjem za vykonanú prácu), pričom sa nesleduje, či zamestnávateľ zaplatil poistné na nemocenské poistenie.     

V takýchto prípadoch sa nevyžaduje potvrdenie lekára. Sociálna poisťovňa si sama preverí, že škôlka (aj súkromná), škola, resp. zariadenie bolo uzavreté.

Sociálna poisťovňa prizná dávku ošetrovného z dôvodu starostlivosti o dieťavšetkým rodičom(aj náhradným rodičom)detí do dovŕšenia 11. roku veku bez ohľadu na to, či navštevujú alebo nenavštevujú predškolské/školské zariadenie bez potvrdenia lekára/pediatra, t. j. aj tým rodičom, ktorí poberali rodičovský príspevok z úradu práce, resp. skončili rodičovskú dovolenku skôr, ako malo dieťa tri roky a aj tým rodičom, ktorých dieťa nebolo umiestnené v škôlke, ale starali sa oň opatrovateľka/starí rodičia a pod.

Nárok na pandemické ošetrovné majú aj ďalšie nemocensky poistené osoby, ak zabezpečujú starostlivosť o potomka (dieťa, vnuka, pravnuka), alebo predka (rodiča, starého rodiča, prastarého rodiča), súrodenca, manžela, manželku alebo rodiča manžela/manželky v prípade, ak zariadenie sociálnych služieb, v ktorom sa takejto osobe poskytuje sociálna služba ambulantnou alebo pobytovou formou, bolo rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté. Nie je pritom potrebné potvrdenie lekára. 

Sociálna poisťovňa upozorňuje všetkých poistencov, ktorí si v súvislosti s pandémiou koronavírusu uplatnili alebo ešte len uplatnia nárok na dávku ošetrovné (OČR), že do príslušnej pobočky musia poslať čestné vyhlásenie. Ide v ňom o oznámenie skutočností potrebných pre nárok na výplatu ošetrovného za príslušný mesiac. Sociálna poisťovňa potrebuje poznať presné dni, kedy sa ktorý rodič o dieťa staral.

Na tento účel Sociálna poisťovňa pripravila formuláre/tlačivá: Žiadosť o „pandemické“ ošetrovné a Čestné vyhlásenie k žiadosti o ošetrovné, a tiež postup, ako ho vyplniť.

Toto čestné vyhlásenie musí Sociálnej poisťovni poslať každý rodič osobitne za seba ku koncu každého mesiaca, za ktorý žiada vyplatiť ošetrovné.

Zákaz výpovede zamestnancovi v ochrannej dobe

Zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, a to aj v dobe, kedy je v karanténe, v izolácii alebo je na OČR. Pozor, zákaz výpovede sa nevzťahuje na prípady uvedené v § 64 ods. 3 ZP. 

Podľa § 64 ods. 2 ZP ak je zamestnancovi daná výpoveď pred začiatkom ochrannej doby (pred začiatkom karantény, izolácie alebo OČR) tak, že by výpovedná doba mala uplynúť v ochrannej dobe (teda počas trvania karantény, izolácie alebo OČR), pracovný pomer sa skončí uplynutím posledného dňa ochrannej doby (karantény, izolácie alebo OČR) – okrem prípadov, keď zamestnanec oznámi, že na predĺžení pracovného pomeru netrvá. 

Podľa § 157 ods. 3 ZP po návrate zamestnanca do práce z karantény, izolácie resp. OČR, zamestnávateľ je povinný zaradiť ho na pôvodnú prácu a pracovisko. Ak zaradenie na pôvodnú prácu a pracovisko nie je možné, zamestnávateľ je povinný zaradiť ho na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve. 

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci

V oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci podľa zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zákonom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“) je cieľom odbremeniť zamestnávateľov a držiteľov preukazov, osvedčení a dokladov podľa § 16 ods. 1 písm. b) zákona o BOZP (podnikateľov alebo zamestnancov) v čase krízovej situácie od plnenia povinností vyplývajúcich im zo zákona o BOZP, ktoré objektívne, a to aj vzhľadom na prijaté opatrenia v krízovej situácii, nie je možné splniť alebo by to bolo obzvlášť náročné, či  dokonca neprimerane zaťažujúce.

Zamestnávateľ nie je povinný zamestnanca oboznámiť podľa § 7 ods. 3 zákona o BOZP, ak k prijatiu do zamestnania, preloženiu na iné pracovisko, zaradeniu alebo prevedeniu na inú prácu, zavedeniu novej technológie, nového pracovného postupu alebo nového pracovného prostriedku došlo počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 (ďalej len „krízová situácia“)  a ak túto povinnosť objektívne nie je možné splniť; nesplnenie tejto povinnosti však nesmie bezprostredne a vážne ohroziť život a zdravie. V prípade postupu podľa prvej vety zamestnávateľ je povinný oboznámiť zamestnanca podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona o BOZP ihneď, ako to bude možné, najneskôr do jedného mesiaca odo dňa odvolania krízovej situácie. 

Lehota podľa § 7 ods. 5 zákona o BOZP, ktorej koniec pripadne na čas trvania krízovej situácie, počas trvania krízovej situácie spočíva. Lehota podľa § 7 ods. 5 zákona o BOZP, ktorej koniec pripadne na čas jedného mesiaca odo dňa odvolania krízovej situácie, sa považuje za zachovanú, ak zamestnávateľ splní oboznamovaciu povinnosť najneskôr do jedného mesiaca odo dňa odvolania krízovej situácie.

Ustanovenia prvej vety a druhej vety sa uplatnia iba vtedy, ak nie je objektívne možné splniť oboznamovaciu povinnosť v pôvodnej lehote; nesplnenie oboznamovacej povinnosti v pôvodnej lehote však nesmie bezprostredne a vážne ohroziť život a zdravie.

Lehoty podľa § 11 ods. 12 a 13, § 16 ods. 6 a 8, § 23 ods. 6 a § 24 ods. 10 zákona o BOZP, ktorých koniec pripadne na čas trvania krízovej situácie, počas trvania krízovej situácie spočívajú. Lehoty podľa § 11 ods. 12 a 13, § 16 ods. 6 a 8, § 23 ods. 6 a § 24 ods. 10, ktorých koniec pripadne na čas jedného mesiaca odo dňa odvolania krízovej situácie, sa považujú za zachované, ak je príslušný úkon vykonaný najneskôr do jedného mesiaca odo dňa odvolania krízovej situácie. 

Lehoty podľa § 9 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 3 zákona o BOZP okrem lehôt na vykonanie údržby, ktorých koniec pripadne na čas trvania krízovej situácie, počas trvania krízovej situácie spočívajú. Lehoty podľa § 9 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 3 zákona o BOZP okrem lehôt na vykonanie údržby, ktorých koniec pripadne na čas jedného mesiaca odo dňa odvolania krízovej situácie sa považujú za zachované, ak zamestnávateľ splní príslušné povinnosti najneskôr do jedného mesiaca odo dňa odvolania krízovej situácie. Ustanovenia prvej vety a druhej vety sa uplatnia iba vtedy, ak nie je objektívne možné splniť príslušné povinnosti v pôvodných lehotách dodávateľským výkonom činností, prostredníctvom vlastných zamestnancov alebo iným primeraným spôsobom, pričom zamestnávateľ je povinný zabezpečiť najvyššiu možnú úroveň bezpečnosti prevádzkovaných pracovných prostriedkov vrátane vyhradených technických zariadení; nesplnenie príslušných povinností v pôvodných lehotách však nesmie bezprostredne a vážne ohroziť život a zdravie.“

ZÁVER

Parlament v zrýchlenom konaní prijal predmetnú novelu ZP v záujme udržania pracovných miest zamestnancov, možnosti flexibilnejšieho reagovania zamestnávateľov na dynamické zmeny v súvislosti s rýchlo a celosvetovo sa šírením pandemického ochorenia COVID 19, ktoré ovplyvňujú organizáciu práce a s cieľom ochrany zamestnancov navrhujú niektoré úpravy v oblasti pracovného času (pokiaľ ide o organizáciu pracovného času), dovolenky (pokiaľ ide o určenie jej čerpania) a prekážok v práci (pokiaľ ide o náhradu mzdy pri prekážke v práci na strane zamestnávateľa a pokiaľ ide o ochranu zamestnancov, ktorí mali prekážku v práci na svojej strane). Vzhľadom na dôsledky tejto situácie na pracovnoprávne vzťahy, sa aj po skončení tohto stavu navrhuje zachovanie týchto pravidiel (z povahy veci niektorých z nich) aj dva mesiace po ich skončení. Tieto novelizácie zákonných ustanovení ZP a osobitných zákonov by mali zmierniť tvrdé ekonomické dopady na príjmy veľkej skupiny zamestnancov, ako aj na predpokladaný vyšší nárast nezamestnanosti vyvolanej šíriaciam sa životu nebezpečným pandemickým ochorením COVID 19.