Praxou bola položená otázka ohľadom možnej aplikácie § 250b ods. 2 ZP o práci z domácnosti ako výnimky z § 52 ZP vzhľadom na to, že podľa tohto ustanovenia viacerí zamestnávatelia postupujú už od apríla 2020 (kedy bolo toto ustanovenie upravené v Zákonníku práce – novela č. 66/2020 Z. z. účinná od 4. 4. 2020). Takýto postup sa časti praxe nejaví ako dočasný, príležitostný a pod. a kladú si otázku, či nejde o obchádzanie ustanovení § 52 ZP o domáckej práci a telepráci.
- Vzor
Stanovisko:
V prvom rade je potrebné uviesť, že pri tvorbe právnej úpravy v roku 2020 nebolo jasné, akým smerom sa pandémia bude uberať, koľko bude trvať a bolo potrebné vytvoriť právny rámec, aby zamestnávateľ mohol presunúť zamestnancov domov (tam, kde je to možné, aj bez ich súhlasu) a rovnako aby aj zamestnanci (tam, kde je to možné, a bez súhlasu zamestnávateľa) z hľadiska svojej ochrany mohli pracovať z domácnosti.
Predmetné ustanovenie teda nebolo nikdy vnímané ako trvalé riešenie (o tom svedčí aj jeho zaradenie do osobitnej – 11. časti Zákonníka práce).
K uvedenému právnemu problému je ďalej potrebné uviesť toto:
- ide o ustanovenia platné len počas mimoriadnej situácie (núdzového stavu, výnimočného stavu), ktorá naďalej trvá, a teda účinnosť ustanovenia § 250b ods. 2 ZP je stále daná,
- na rozdiel od iných častí § 250b ZP, je tu doplnené predvetie „Počas účinnosti opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení alebo opatrenia pri ohrození verejného zdravia nariadených príslušným orgánom podľa osobitného predpisu“ – t. j. používanie § 250b ods. 2 ZP je teda podmienené aj touto skutočnosťou nielen samotnou mimoriadnou situáciou,
- podľa § 52 ods. 2 ZP: „Za domácku prácu alebo teleprácu sa nepovažuje práca, ktorú zamestnanec vykonáva príležitostne alebo za mimoriadnych okolností so súhlasom zamestnávateľa alebo po dohode s ním z domácnosti zamestnanca za predpokladu, že druh práce, ktorý zamestnanec vykonáva podľa pracovnej zmluvy, to umožňuje.“ Ustanovenie § 52 ods. 2 ZP teda nepočíta s výnimkou z domáckej práce a telepráce, len ak ide o jej príležitostný výkon, ale aj v situácii, ak nastanú mimoriadne okolnosti. Pandémia sa takouto situáciou javí byť, pričom je aj príčinou odchýlky v § 250b ods. 2 ZP a situácia naďalej trvá.
Možno sa teda domnievať, že hoci ide o oprávnené pochybnosti, či zamestnávateľ naďalej pri práci z domácnosti môže postupovať podľa § 250b ods. 2 ZP bez prihliadania na § 52 ZP, pretože v mnohých prípadoch ide o postup, ktorý trvá mesiace (často od apríla 2020, resp. aj skôr), kombinácia právneho rámca § 250b ods. 2 a § 52 ods. 2 ZP umožňuje aplikáciu výnimky naviazanej na mimoriadnu situáciu a Zákonník práce neobsahuje časové obmedzenie. Ak by sa pandemická situácia stala tzv. „new normal“, t. j. permanentným stavom, možno predpokladať, že už nepôjde o mimoriadnu situáciu a dôjde aj k prípadnej zmene Zákonníka práce.