Súdny dvor EÚ a pracovná pohotovosť

Prípad

Skutkový stav

Rozhodnutie Súdneho dvora

C-344/19

D. J. vykonával pracovnú činnosť špecializovaného technika vo vysielacích centrách Pohorje, neskôr Krvavec (Slovinsko). Z povahy práce, vzdialenosti uvedených vysielacích centier od jeho bydliska, ako aj z pravidelného sťaženého prístupu k týmto centrám vyplynula potreba, aby v ich blízkosti býval. Jedno z týchto dvoch miest bolo okrem toho tak vzdialené od bydliska D. J., že znemožňovalo D. J. naň dochádzať každý deň, a to ani za najpriaznivejších poveternostných podmienok. Zamestnávateľ preto zariadil v budovách týchto dvoch vysielacích centier možnosť ubytovania pre D. J. a jedného ďalšieho technika, ktorí boli prítomní súčasne v každom z uvedených vysielacích centier.

Po vykonaní pracovnej činnosti mohol každý z technikov oddychovať v dennej zóne alebo sa venovať voľnočasovým aktivitám v okolí. Títo dvaja technici sa v práci striedali podľa zmien; jeden od 6.00 hod. do 18.00 hod. a druhý od 12.00 hod. do 24.00 hod., pričom D. J. pracoval najčastejšie počas tejto druhej zmeny. Práca vykonávaná počas tejto zmeny bola „bežná práca“, ktorá si vyžadovala prítomnosť na pracovisku.

Zamestnávateľ D. J. vypočítal jeho plat na základe týchto 12 hodín „bežnej práce“, neplatil mu odmenu za čas odpočinku, ktorý vo všeobecnosti trval od polnoci do 6.00 hod. ráno, zatiaľ čo ďalších šesť hodín bolo považovaných za čas pracovnej pohotovosti vo forme nepretržitej dostupnosti.

Počas tejto doby sa pracovník mohol vzdialiť z dotknutého vysielacieho centra. Musel však byť telefonicky zastihnuteľný a ak to bolo potrebné, musel sa vrátiť na pracovisko do jednej hodiny. Okamžite sa mali vykonať len naliehavé činnosti a ostatné činnosti sa mohli odložiť na nasledujúci deň. Zamestnávateľ D. J. platil žalobcovi vo veci samej za tento čas pracovnej pohotovosti vo forme nepretržitej dostupnosti náhradu vo výške 20 % jeho základného platu. Ak však bol počas takejto doby D. J. vyzvaný, aby vykonal zásah, čas potrebný na tento zásah sa započítal a odmenil ako výkon bežnej práce.

Článok 2 bod 1 smernice sa má vykladať v tom zmysle, že čas pracovnej pohotovosti vo forme nepretržitej dostupnosti, počas ktorého musí byť pracovník len telefonicky zastihnuteľný a ak je to potrebné, dostaviť sa na pracovisko v lehote jednej hodiny, pričom môže bývať v služobnom byte, ktorý mu dal k dispozícii jeho zamestnávateľ v mieste tohto pracoviska, ale nemusí sa v ňom zdržiavať, predstavuje v celom rozsahu pracovný čas v zmysle tohto ustanovenia, len pokiaľ z celkového posúdenia všetkých okolností veci, predovšetkým z dôsledkov takej lehoty, a prípadne z priemernej pravidelnosti zásahov počas tejto doby, vyplýva, že obmedzenia uložené tomuto pracovníkovi počas uvedenej doby sú takej povahy, že objektívne a veľmi významne ovplyvňujú možnosť tohto pracovníka slobodne nakladať v tejto dobe s časom, v rámci ktorého sa od neho výkon práce nepožaduje, a venovať tento čas svojim vlastným záujmom.

Slabá dostupnosť voľnočasových aktivít v najbližšom okolí predmetného miesta nie je na účely takéhoto posúdenia relevantná.

C-580/19

R. J. je (...) hasič, veliteľ družstva v rámci služby hasičského a záchranného zboru mesta Offenbach am Main. Okrem samotnej riadnej služby musí v súlade s platnými právnymi predpismi, ktoré sa vzťahujú na hasičský a záchranný zbor daného mesta, pravidelne vykonávať službu „BvE“. Počas služby „BvE“:

- musí byť stále zastihnuteľný a musí mať so sebou zásahovú uniformu, ako aj služobné vozidlo, ktoré mu poskytol zamestnávateľ;

- je povinný prijímať prichádzajúce hovory, v rámci ktorých je informovaný o udalostiach, vo vzťahu ku ktorým musí prijať rozhodnutia;

- v určitých prípadoch je vyzvaný, aby sa dostavil na miesto zásahu alebo na služobný útvar;

- musí si vyberať miesto, na ktorom sa zdržiava tak, aby sa v prípade poplachu dokázal s uniformou a týmto vozidlom využívajúcim oprávnenia spočívajúce vo výnimkách zo zákona o cestnej premávke a v práve prednosti dostaviť na hranicu mesta Offenbach am Main v lehote 20 minút.

Cez pracovné dni sa služba „BvE“ vykonáva od 17.00 hod. do 7.00 hod. nasledujúceho dňa. Počas víkendu táto služba pokrýva dobu od piatka 17.00 hod. do pondelka 7.00 hod. Po 42-hodinovom pracovnom týždni môže byť uložená povinnosť vykonávať uvedenú službu cez víkend. V priemere R. J. vykonáva službu „BvE“ cez víkend 10 až 15-krát do roka. V období od 1. januára 2013 do 31. decembra 2015 zabezpečoval 126-krát službu „BvE“, pričom 20-krát musel reagovať na poplachy alebo vykonať zásah.Počas troch rokov bol počet poplachov, ku ktorým došlo počas doby, keď R. J. vykonával službu „BvE“, v priemere 6,67 poplachu za rok.

Článok 2 bod 1 smernice sa má vykladať v tom zmysle, že čas pracovnej pohotovosti vo forme nepretržitej dostupnosti, počas ktorého pracovník musí byť schopný so svojou zásahovou uniformou a služobným vozidlom, ktoré mu poskytol zamestnávateľ, s využitím oprávnení spočívajúcich vo výnimkách zo zákona o cestnej premávke a v práve prednosti viažucich sa na toto vozidlo dostaviť sa na hranice mesta, v ktorom sa nachádza jeho služobný útvar, v lehote 20 minút, predstavuje v celom rozsahu „pracovný čas“ v zmysle tohto ustanovenia, len pokiaľ z celkového posúdenia všetkých okolností veci, predovšetkým z dôsledkov takej lehoty, a prípadne z priemernej pravidelnosti zásahov počas tejto doby, vyplýva, že obmedzenia uložené tomuto pracovníkovi počas uvedenej doby sú takej povahy, že objektívne a veľmi významne ovplyvňujú možnosť tohto pracovníka slobodne nakladať v tejto dobe s časom, v rámci ktorého sa od neho výkon práce nepožaduje, a venovať tento čas svojim vlastným záujmom.

C-214/20

M. G. je hasič v zálohe, ktorého na čiastočný úväzok zamestnáva mestská rada v Dubline. Na základe systému pracovnej pohotovosti vo forme nepretržitej dostupnosti je k dispozícii jednotke hasičskej stanice, pre ktorú bol vyškolený. M. G. má povinnosť zúčastniť sa na 75 % zásahoch tejto hasičskej stanice s možnosťou nezúčastniť sa na zvyšných zásahoch. Bez toho, aby bol povinný byť prítomný na konkrétnom mieste počas svojej pracovnej pohotovosti, sa po prijatí tiesňového volania na účasť na zásahu snaží dostaviť na hasičskú stanicu do 5 minút od volania a v každom prípade dodržať maximálny čas 10 minút stanovený na príchod.

Táto pracovná pohotovosť vo forme nepretržitej dostupnosti trvá v zásade 7 dní v týždni a 24 hodín denne. Prerušuje sa len počas dovolenky a počas obdobia, na ktoré M. G. vopred oznámil svoju nedostupnosť, za predpokladu, že mestská rada v Dubline s týmto obdobím súhlasí.

M. G. dostáva základnú mzdu vyplácanú mesačne, ktorej cieľom je odmena za jeho pracovnú pohotovosť vo forme nepretržitej dostupnosti, ako aj dodatočnú odmenu za každý zásah.

M. G. je oprávnený vykonávať zárobkovú činnosť na svoj vlastný účet alebo pre iného zamestnávateľa, pokiaľ táto činnosť nepresahuje priemerne 48 hodín týždenne. M. G. však nesmie vykonávať takúto činnosť počas svojho „aktívneho pracovného času“ ako hasič v zálohe, do ktorého sa započítava nielen čas strávený pri zásahu, ale aj čas strávený pri iných činnostiach hasičskej jednotky, napríklad pri výcviku.

M. G. musí bývať a vykonávať svoju zárobkovú činnosť v „primeranej vzdialenosti“ od hasičskej stanice svojej jednotky, aby mohol dodržať lehotu na príchod do tejto stanice.

Článok 2 bod 1 smernice sa má vykladať v tom zmysle, že doba pracovnej pohotovosti vo forme nepretržitej dostupnosti zabezpečovanej hasičom v zálohe, počas ktorej tento pracovník vykonáva so súhlasom svojho zamestnávateľa samostatnú zárobkovú činnosť, ale v prípade tiesňového volania sa musí dostaviť na hasičskú stanicu, na ktorú je pridelený, v lehote najviac 10 minút, nepredstavuje „pracovný čas“ v zmysle tohto ustanovenia, ak z celkového posúdenia všetkých okolností prejednávanej veci, najmä z rozsahu a spôsobu, akým môže pracovník vykonávať inú zárobkovú činnosť, a skutočnosti, že nie je povinný zúčastniť sa na všetkých zásahoch zabezpečovaných z tejto hasičskej stanice, vyplýva, že obmedzenia kladené na pracovníka počas tejto doby nemajú takú povahu, aby objektívne a vo veľmi významnej miere ovplyvnili schopnosť tohto pracovníka slobodne nakladať počas danej doby s časom, v rámci ktorého sa od neho výkon profesionálnej služby hasiča v zálohe nevyžaduje.

C-742/19

V období od februára 2014 do júla 2015 vykonával B. K. ako poddôstojník slovinskej armády nepretržitú „strážnu službu“ 7 dní v mesiaci, počas ktorej musel byť vždy zastihnuteľný a prítomný v kasárňach, kde bol pridelený. Táto „strážna služba“ zahŕňala doby, počas ktorých musel B. K. vykonávať skutočnú stráž, ako aj doby, počas ktorých musel byť iba k dispozícii svojim nadriadeným. V prípade neohláseného príchodu vojenskej polície, inšpekcie alebo zásahovej jednotky bol povinný zapísať ju do evidenčného formulára a plniť úlohy, ktoré mu pridelili jeho nadriadení.

(...) Vnútroštátny súd sa pýta, či sa doby, počas ktorých B. K. počas svojej „strážnej služby“ nevykonával žiadnu skutočnú činnosť pre svojho zamestnávateľa, ale musel zostať v kasárňach k dispozícii svojim nadriadeným, majú považovať za „pracovný čas“ podľa článku 2 smernice.

Článok 2 smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby sa doba strážnej služby, počas ktorej je vojak povinný zdržiavať sa v kasárňach, kde je pridelený, pričom nevykonáva skutočnú prácu, odmeňovala iným spôsobom ako doba strážnej služby, počas ktorej tento vojak skutočne pracuje.