U zamestnávateľa je ustanovený týždenný pracovný čas 37,5 hodiny. Zamestnávateľ má uzatvorenú podnikovú kolektívnu zmluvu, pričom mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu a mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu je naviazané na minimálnu hodinovú mzdu (za nedeľu patrí 100 % minimálnej hodinovej mzdy). Ak nastane predmetná skutočnosť (napr. práca v nedeľu), zamestnávateľ vychádza z minimálnej hodinovej mzdy ustanovenej pre 40-hodinový týždenný pracovný čas bez ohľadu na to, že u zamestnancov je ustanovený týždenný pracovný čas 37,5 hodiny. Je tento postup v súlade so zákonom?
- Vzor
V prvom rade je potrebné uviesť, že kolektívna zmluva je dvojstranný právny úkon, pri ktorom dve strany prejavili svoju vôľu, ktorá je ako spoločná vôľa zachytená v kolektívnej zmluve. Zmluvné strany by teda mali predovšetkým vedieť, čo v zmluve chceli vyjadriť (napr. je to jasné zo zápisov z rokovaní, z diskusií, ktoré viedli, alebo z praxe, ktorá sa u nich uplatňuje, a pod.).
Podľa § 35 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. (ďalej len „Občiansky zákonník“):
„Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.“
Podľa § 15 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) „prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.“
Zákonník práce zároveň ustanovuje mzdové zvýhodnenie ako minimálne mzdové zvýhodnenie, pričom v prípade mzdových zvýhodnení, ktoré boli naviazané na minimálnu mzdu, v súčasnosti zákon ustanovuje pevnú sumu (nie % z minimálnej mzdy). Mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu je napríklad určené v sume 3,58 eur. Táto suma sa neprepočítava v spojitosti s tým, či dochádza ku skráteniu týždenného pracovného času zo zákona (na rozdiel od minimálnej hodinovej mzdy podľa § 2 ods. 4 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v z. n. p.). Suma 3,713 eur (t. j. 100 % z minimálnej hodinovej mzdy na rok 2022) je vyššia ako suma 3,58 eur.
Zamestnávateľ musí vedieť vyhodnotiť a je v jeho záujme, aby to v kolektívnej zmluve aj vyjadril, že minimálna hodinová mzda, z ktorej vychádza, predstavuje zákonnú minimálnu hodinovú mzdu (t. j. pri úväzku, ktorý je 40 hodín). Podľa § 43 Občianskeho zákonníka „účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov“.
Je možné, že text kolektívnej zmluvy sa historicky preklápal alebo bol dohodnutý v čase inej právnej úpravy, t. j. keď sa mzdové zvýhodnenie odvodzovalo od minimálnej hodinovej mzdy. V čase pred zmenou zákona (t. j. do 31. 12. 2020) sa vychádzalo z hodinovej minimálnej mzdy podľa osobitného predpisu, ktorým bolo nariadenie vlády SR, ktorým sa ustanovovala minimálna mzda na príslušný kalendárny rok – toto nariadenie vlády ustanovovalo len jednu sumu hodinovej minimálnej mzdy. (Podľa znenia § 122b ods. 1 Zákonníka práce účinného do 31.12.2020: „Zamestnancovi patrí za prácu v nedeľu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu práce v nedeľu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 100 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.“)
Rozsah týždenného pracovného času nemal vplyv na výšku mzdového zvýhodnenia za prácu v nedeľu, ktoré vychádzalo len zo sumy určenej nariadením vlády SR a pre tieto účely sa neupravovalo. Mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu sa poskytuje za reálne odpracovaný časový úsek v nedeľu (napr. 7,5 hodiny) a nezávisí od rozsahu ustanoveného pracovného času zamestnanca. Ide o „kompenzáciu“ tej skutočnosti, že zamestnanec musí vykonávať prácu v neštandardnom čase (t. j. počas nedele).
Zákonník práce upravuje minimálnu výšku mzdového zvýhodnenia a nezakazuje stranám zvoliť iný základ jeho výpočtu – napr. z minimálnej mzdy, za podmienky, že bude dodržaná minimálna výška určená v príslušnom ustanovení Zákonníka práce (napr. § 122b Zákonníka práce pri mzdovom zvýhodnení za prácu v nedeľu).