V praxi bola položená otázka vo veci práva zamestnanca na príspevok na rekreáciu [§ 152a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“)] v prípade prechodu práv a povinností z pracovnoprávneho vzťahu, t. j. ako sa posudzuje zákonom ustanovená podmienka „zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov“, ak je zamestnanec prevedený zo spoločnosti A na spoločnosť B. Posudzuje sa len úsek od prevodu alebo aj predchádzajúci čas trvania pracovného pomeru pred prevodom?
- Vzor
Stanovisko:
Zákonník práce upravuje pravidlá tzv. prevodu zamestnávateľa (podniku) a práva zamestnancov pri tomto prevode. Tieto pravidlá sčasti vychádzajú z práva EÚ, pričom ide o transpozíciu smernice Rady 2001/23/ES z 12. marca 2001 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov.
Cieľom právnej úpravy je zachovanie práv zamestnancov, t. j. aby prevod zamestnávateľa (podniku) negatívne nezasiahol zamestnancov, čo sa týka už nadobudnutých práv (samozrejme existujú aj výnimky – napr. prevod k inému subjektu môže viesť k tomu, že sa mení miesto výkonu práce, organizácia pracovného času a pod.). K otázke prevodu zamestnávateľa a k zachovaniu práv zamestnancov existuje rozsiahla judikatúra Súdneho dvora EÚ.
Zákonník práce ustanovuje:
- ak zanikne zamestnávateľ, ktorý má právneho nástupcu, prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov na tohto nástupcu, ak osobitný predpis neustanovuje inak (§ 27),
- ak sa predáva zamestnávateľ alebo jeho časť, práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov prechádzajú z predávajúceho zamestnávateľa na kupujúceho zamestnávateľa (§ 31 ods. 1).
Z uvedeného vyplýva, že pracovná zmluva a súvisiace práva sa prevádzajú so zamestnancom na iný subjekt, ktorý je povinný ich dodržiavať. Prevod zamestnávateľa neznamená skončenie pracovného pomeru so subjektom A a vznik nového pracovného pomeru so subjektom B, ale pracovný pomer naďalej pokračuje. Prevod teda nevedie k záveru, že všetky nároky sa počítajú odznova (napr. posudzovanie trvania pracovného pomeru pre účely výpovednej doby alebo odstupného, nároky viazané na „vernosť“/„senioritu“ zamestnanca a pod.). Rovnako to platí o príspevku na rekreáciu, t. j. u prevedeného zamestnanca sa posúdi celková dĺžka trvania pracovného pomeru, nielen dĺžka od času prevodu.
Vplyv na právo zamestnanca na príspevok na rekreáciu však môže mať podmienka v zmysle § 152a ods. 1 Zákonníka práce – „zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov“. Ak by bol zamestnanec prevedený k zamestnávateľovi, ktorý nespĺňa uvedenú podmienku podľa § 152a ods. 1 Zákonníka práce, takýto zamestnávateľ nie je povinný zamestnancom poskytovať príspevok na rekreáciu, a teda prevedený zamestnanec, ktorý by po dni prevodu chcel ísť na dovolenku na území SR, si už nevie uplatniť príspevok podľa § 152a Zákonníka práce.
Poznámka: Osobitný prístup sa však uplatňuje v prípade zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 171 ods. 2 tohto zákona: „Na účely § 152a a § 152b Zákonníka práce sa započítava doba nepretržitého trvania štátnozamestnaneckého pomeru v služobnom úrade, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu.“