Dovolenka za odpracované dni

Inštitút dovolenky za odpracované dni umožňuje, aby zamestnancovi vznikol nárok aspoň na časť dovolenky, v prípade, že u zamestnávateľa neodpracuje „zákonom požadovaných“ 60 dní v roku, t. j. nesplní základnú podmienku pre vznik nároku na dovolenku za kalendárny rok, ani nárok na jej pomernú časť. Dovolenka za odpracované dni patrí zamestnancovi v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku [poznámka: zákonom č. 348/2007 Z. z. s účinnosťou od 1. 9. 2007 bola všeobecná číslovka 22 (používaná v ustanoveniach Zákonníka práce na účely dovolenky) nahradená číslom 21 a používa sa až do súčasnosti]. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 105 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“ a „ZP"): "Zamestnancovi, ktorému nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok ani na jej pomernú časť, pretože nevykonával v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa prácu aspoň 60 dní, patrí dovolenka za odpracované dni v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku." Dovolenka za odpracované dni tak patrí zamestnancovi najviac v dĺžke dvoch dvanástin, keďže pri nároku v dĺžke troch dvanástinách by už bolo odpracovaných 63 dní  (3 x 21 dní). To už by však zamestnanec spĺňal podmienku „výkon práce aspoň 60 dní“ a vznikol by mu nárok na pomernú časť dovolenky. Z uvedeného vyplýva, že zamestnancovi vznikne nárok na dovolenku za odpracované dni, ak odpracuje najmenej 21 dní a najviac 59 dní.

 Tabuľka č. 1 – Nárok na dovolenku za odpracované dni (pri základnej výmere 4 týždne/5 týždňov)