Príslušnosť súdu na posúdenie fiktívnej živnosti v súkromnoprávnom spore

Išlo o otázku tzv. fiktívnych živností – zastrený „zamestnanec“ tvrdí, že ide o pracovnoprávny spor a zastrený „zamestnávateľ“ tvrdí, že ide o obchodnoprávny spor („Dovolateľ je názoru, že neexistuje žiaden právny základ pre založenie vecnej príslušnosti pre Okresný súd Bratislava III ako súd príslušný na prejednávanie pracovno-právnych vzťahov, pretože medzi žalobcom a žalovaným vznikol obchodnoprávny vzťah, keďže boli v čase trvania ich vzťahu, podnikateľmi. Žalobca so žalovaným uzavrel obchodnú zmluvu slobodne a vážne, fakturoval dodané plnenia ako živnostník.“).

Z rozhodnutia možno vyextrahovať základnú právnu otázku, a to, o aký spor by išlo v prípade fiktívnej živnosti, keď napríklad osoba má uzatvorenú zmluvu o dielo, pričom v istej fáze napáda svoj status živnostníka v danom vzťahu a domnieva sa, že ide o zastretý pracovnoprávny vzťah, a teda výkon závislej práce podľa § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

Podľa § 24 CSP (Príslušnosť v pracovnoprávnych sporoch) platí, že „Na konanie v individuálnych pracovnoprávnych sporoch a v sporoch z kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov, štrajku a výluky sú príslušné

a) Mestský súd Bratislava IV pre obvod Krajského súdu v Bratislave, ...“

.....) (pozn. teda 8 vybraných súdov).

Pozn.: V danom prípade pred novelou CSP išlo o Okresný súd Bratislava III (§ 23 pôvodného znenia) vs. Okresný súd Bratislava V (§ 22 pôvodného znenia). Podľa súčasného stavu ide o Mestský súd Bratislava IV (§ 24) vs. Mestský súd Bratislava III (§ 22).
V danom prípade osoba (žalobca – „zastretý zamestnanec“) tvrdí, že nejde o obchodnoprávny vzťah alebo o pracovnoprávny vzťah, a teda je potrebné uplatniť kauzálnu príslušnosť podľa § 24 CSP, druhá strana tvrdí, že je potrebné uplatniť príslušnosť podľa § 22 CSP).

Zároveň pojem „individuálny pracovnoprávny spor“ definuje § 316 CSP: 

• ods. 1: Individuálny pracovnoprávny spor na účely tohto zákona je spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných vzťahov.
• ods. 2:  Za individuálny pracovnoprávny spor sa považuje aj spor, ktorý vyplýva zo zásady rovnakého zaobchádzania, ak súvisí s individuálnym pracovnoprávnym sporom.

Ak by išlo o spor medzi inšpekciou práce a „zamestnávateľom“, príslušnosť súdu sa bude spravovať Správnym súdnym poriadkom – miestna – § 13 – „Miestne príslušným je správny súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak tento zákon neustanovuje inak.“, vecná – § 10 – „Na konanie a rozhodovanie v správnom súdnictve sú vecne príslušné Správny súd v Bratislave, Správny súd v Banskej Bystrici a Správny súd v Košiciach, ak tento zákon neustanovuje inak“. Sídla a obvody krajských súdov vymedzuje zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

Z rozhodnutia:

1. Okresný súd Bratislava III, na ktorý bola podaná žaloba o určenie existencie pracovného pomeru, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, vyslovil svoju miestnu nepríslušnosť a postúpil vec dňa 29. apríla 2022 Okresnému súdu Bratislava V miestne príslušnému podľa § 13 v spojení s § 15 ods. 1 spojení s § 43 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) z dôvodu žalovaným uplatnenej námietky miestnej príslušnosti podľa § 41 CSP.

2. S postúpením veci Okresný súd Bratislava V nesúhlasil a podľa § 43 ods. 1 CSP predložil vec dňa 21. februára 2023 Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o spore o príslušnosť súdu.

Pozn. autora: Dva okresné súdy teda mali rozdielny názor na miestnu príslušnosť (vo vzťahu ku kauzálnej príslušnosti). Okresný súd Bratislava III sa domnieval, že ide o obchodnoprávny spor a Okresný súd Bratislava V sa domnieval, že ide o pracovnoprávny spor. Keďže ide o spor o príslušnosť, rozhoduje o ňom nadriadený súd (§ 43 ods. 2 CSP: „Ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.“).

3. Krajský súd v Bratislave ako súd spoločne nadriadený Okresnému súdu Bratislava III a Okresnému súdu Bratislava V (§ 43 ods. 2 CSP) dospel k záveru, že nesúhlas Okresného súdu Bratislava V s postúpením veci je dôvodný. Konanie vedené Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 63Cpr/1/2020 bolo začaté podaním žaloby dňa 24. júna 2020. Spoločne nadriadený súd mal z obsahu spisu za ustálené, že žalobca si uplatňuje nároky z tzv. zastretého pracovného pomeru. Žalobca v prvom žalobnom petite jasne žiada o určenie existencie pracovného pomeru (tzn. primárnym meritom sporu je, či tu pracovný pomer existoval alebo nie) a v ďalších si žalobca uplatňuje nároky súvisiace s jeho pracovným pomerom u žalovaného. Z obsahu celej žaloby aj následných vyjadrení je teda nepochybné, čoho sa žalobca v žalobnom petite domáha a z akých dôvodov. Ak by teda malo ísť v tomto súdnom konaní o obchodnoprávny spor, zastáva krajský súd názor, že žalobca by vymáhal zaplatenie tejto faktúry z titulu existencie obchodnoprávnej zmluvy. Uvedené ale v konaní nečiní, pretože žiada uvedené uhradiť z pracovnoprávneho titulu náhrady mzdy. Krajský súd v Bratislave ako súd nadriadený prejednal vec v zmysle § 43 ods. 2 CSP a v dovolaním napadnutom uznesení sp. zn. 2Ncb/2/2023 z 27. marca 2023 dospel k záveru, že nesúhlas Okresného súdu Bratislava V s postúpením veci je dôvodný, na prejednanie a rozhodnutie veci je kauzálne príslušný Okresný súd Bratislava III.

Pozn.: Krajský súd v Bratislave rozhodol, že spor je pracovnoprávnym sporom, pretože osoba sa nedomáha nárokov z obchodnoprávnej zmluvy, ale uplatňuje nároky z tzv. zastretého pracovného pomeru a žiada o určenie existencie pracovného pomeru (t. j. primárnym meritom sporu je, že osoba žiada, aby súd určil, že právny pomer medzi stranami je pracovný pomer). Je teda zjavné, že hoci § 316 CSP definuje individuálny pracovnoprávny spor ako „spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných vzťahov.“, t. j. z gramatického hľadiska je tam uvedený vzťah osoby so statusom zamestnanca a osoby so statusom zamestnávateľa, z hľadiska účelu sem bude spadať aj spor, kde sa živnostník/podnikateľ domnieva, že je zamestnanec, že vykonáva závislú prácu a bude požadovať určenie, že spor je pracovnoprávny. Túto vec má posúdiť súd „pracovnoprávny“ a nie „obchodnoprávny“.

4. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie žalovaný (ďalej len „dovolateľ“) zastúpený advokátom, navrhujúc aby dovolací súd predmetné uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27. marca 2023 zrušil a zaviazal ho, aby rozhodol tak, že určí, že vecne a miestne príslušným súdom na prejednanie veci bude Okresný súd Bratislava V alternatívne, aby dovolací súd zmenil uznesenie krajského súdu tak, že vecne a miestne príslušným súdom na prejednanie tejto veci bude Okresný súd Bratislava V. Dovolateľ je názoru, že neexistuje žiaden právny základ pre založenie vecnej príslušnosti pre Okresný súd Bratislava III ako súd príslušný na prejednávanie pracovno-právnych vzťahov, pretože medzi žalobcom a žalovaným vznikol obchodnoprávny vzťah, keďže boli v čase trvania ich vzťahu, podnikateľmi. Žalobca so žalovaným uzavrel obchodnú zmluvu slobodne a vážne, fakturoval dodané plnenia ako živnostník. Rozhodnutie krajského súdu môže preto zaťažiť konanie nezhojiteľnou vadou, v podobe odopretia práva žalovanému konať pred zákonným sudcom.

Pozn. autora: V tomto prípade sa nevzdal „žalovaný“ a podal dovolanie na Najvyšší súd SR.

5. K dovolaniu sa vyjadril žalobca prostredníctvom svojho advokáta navrhujúc v prvom rade dovolanie pre neprípustnosť odmietnuť, keďže predmetné uznesenie má len procesný charakter, nejde o rozhodnutie, ktorým by súd rozhodol vo veci samej, alebo ktorým by sa súdne konanie skončilo. Predmetom dovolacieho konania je tak súdne rozhodnutie, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c) CSP).

Pozn. autora: Žalobca namietal neprípustnosť dovolania v takejto veci.

Najvyšší súd SR sa zaoberal tzv. funkčnou príslušnosťou, ktorú aj vysvetľuje a skonštatoval prečo nie je funkčne príslušný na takéto rozhodnutie.

Zo záverov Najvyššieho súdu:

10. Jednou z podmienok (každého) civilného sporového konania je funkčná príslušnosť súdu. Funkčná príslušnosť súdu vymedzuje rozsah pôsobnosti medzi jednotlivými článkami sústavy všeobecných súdov tak, že určuje, ktorý článok má prejednať a rozhodnúť konkrétny rovnaký spor (konkrétnu rovnakú vec). Ide o určenie, ktorý súd má uskutočniť konanie o danom riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku. Funkčnú príslušnosť súdu upravujú ustanovenia § 34 a § 35 CSP tak, že o odvolaní rozhoduje krajský súd, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 34 CSP) a o dovolaní rozhoduje najvyšší súd (§ 35 CSP).

11. V danom prípade však dovolanie žalovaného smeruje proti uzneseniu, ktorým Krajský súd v Bratislave rozhodoval nie ako súd odvolací, ale ako súd nadriadený o nesúhlase s postúpením (§ 43 ods. 2 CSP). Dovolaním žalovaného je teda napadnuté uznesenie iného než odvolacieho súdu, ktoré nie je spôsobilým predmetom dovolania v zmysle § 419 CSP.

12. Rešpektovanie citovanej platnej procesnoprávnej úpravy je postupom, ktorý je založený na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, t. j. že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (porovnaj tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20. októbra 2010, č. k. IV. U´S 389/2010-14).

13. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky nie je funkčne príslušný na rozhodnutie o dovolaní smerujúcemu proti napadnutému uzneseniu.

14. Vzhľadom k tomu, že nedostatok funkčnej príslušnosti súdu je neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, Najvyšší súd SR konanie o dovolaní dovolateľky bez ďalšieho zastavil (§ 161 ods. 2 CSP v spojení s § 438 ods. 1 CSP).