Práva subjektu, ktorý prijal dodávku práce osoby nelegálne zamestnávanej, voči inšpekcii práce v konaní o uložení pokuty (právo na spravodlivý proces)

Právna veta:

I. V konaní, v ktorom sa rozhoduje o správnom delikte podľa § 7b ods. 5 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, správny orgán nie je v zmysle § 40 ods. 1 Správneho poriadku viazaný právoplatným rozhodnutím o uložení sankcie za iný správny delikt nelegálneho zamestnávania, za ktorý zodpovedá účastníkov poskytovateľ služby a túto otázku si posúdi sám, avšak len na účely konania o inom správnom delikte účastníka konania.

II. V konaní o „vlastnom“ inom správnom delikte bude mať účastník konania možnosť namietať všetky skutočnosti, ktoré sú relevantné pre posúdenie deliktuálnej zodpovednosti svojho poskytovateľa služby. Účastník týmto spôsobom bude mať zabezpečené právo na vypočutie, keďže nebol účastníkom konania o inom správnom delikte nelegálneho zamestnávania, avšak v dôsledku existencie takéhoto rozhodnutia môže byť uznaný vinným z „vlastného“ iného správneho deliktu.

V danom prípade sa súd zaoberal otázkou § 7b ods. 5 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnom zamestnávaní, podľa ktorého „Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie prijať prácu alebo službu, ktorú jej na základe zmluvy dodáva alebo poskytuje právnická osoba alebo fyzická osoba (ďalej len „poskytovateľ služby“) prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú nelegálne zamestnáva, ak ide

a) o cezhraničné poskytovanie služby po dobu presahujúcu 30 dní v období 12 mesiacov od prvého poskytnutia služby alebo

b) o vnútroštátnu dodávku práce alebo cezhraničnú dodávku práce.“

V prípade bola takémuto „príjemcovi služby“ uložená inšpektorátom práce pokuta 5000 eur.

Skutkový stav:

V distribučnom centre žalobcu v Beckove bola vykonaná kontrola inšpekcie práce, pri ktorej boli vypočuté fyzické osoby B. Q., občan Bosny a Hercegoviny a K. N., občan Srbska. B. Q. na otázku, kto ho riadi, dáva pokyny a kontroluje jeho prácu, uviedol, že majster Tesco. Rovnakú odpoveď uviedol aj na otázku, kto mu určuje pracovný čas. K. N. na otázku, kto je jeho priamym nadriadeným, uviedol, že majster Tesco, na otázku kto ho riadi, dáva pokyny a kontroluje jeho prácu, uviedol majster Tesco a rovnako odpovedal aj na otázku, kto mu určuje pracovný čas. Z inšpekcie bolo zistené, že práca bola vykonávaná v distribučnom centre žalobcu v sklade, pričom bolo manipulované s tovarom žalobcu. Tiež bolo zistené, že žalobca má zapísané v obchodnom registri ako predmet činnosti aj skladovanie. Ďalej bol predložený listinný doklad nazvaný ako Objednávka medzi žalobcom (objednávateľom) a spoločnosťou Heisenberg (zhotoviteľom), podľa ktorej si žalobca u tejto spoločnosti objednal vykonávanie diel spočívajúcich vo vykonávaní konsolidácie požiadaviek objednávateľa pre dodanie jednotlivých tovarov na prevádzky objednávateľa na území SR v rámci distribúcie tovaru dodaného objednávateľovi do distribučného centra Beckov, a to preberaním, vykladaním a označovaním jednotlivých druhov tovaru a ich umiestňovania do skladu objednávateľa v distribučnom centre Beckov, vyhľadávaním jednotlivých tovarov umiestnených v sklade objednávateľa a ich umiestňovaním a ukladaním podľa špecifikácie objednávateľa na jednotlivé palety, určené pre dodávku tovarov umiestnených v palete a distribúciu jednotlivých paliet na konkrétne prevádzky objednávateľa, s miestom vykonávania diela: distribučné centrum Beckov, s cenou 7,90 eur/hodina/pracovník bez DPH. Objednávateľ bude platiť zhotoviteľovi sumu určenú podľa počtu hodín vykonávania činnosti jednotlivých osôb, ktoré sa v mene zhotoviteľa podieľajú na zhotovovaní jednotlivých diel podľa tejto objednávky. S jednotlivými fyzickými osobami mal zhotoviteľ Heisenberg uzavreté dohody o pracovnej činnosti, podľa ktorých zamestnanci boli povinní vykonávať pracovnú činnosť osobne podľa pokynov zamestnávateľa Heisenberg v zamestnávateľom určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

Pozn. autora: Tesco si objednalo dodávku služby (v skutočnosti dočasné pridelenie) od spoločnosti Heisengerg, ktorú vykonávali zamestnanci na dohodu o pracovnej činnosti (občania tretieho štátu), ktorých riadil zamestnanec Tesca.

Spoločnosti Heisenberg bola Inšpektorátom práce uložená pokuta v sume 5300 eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 82/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, spočívajúce v tom, že zamestnávateľ Heisenberg na pracovisku distribučné centrum Tesco Beckov porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že využíval závislú prácu fyzických osôb, štátnych príslušníkov tretej krajiny, pričom neboli splnené podmienky na ich zamestnávanie podľa osobitného predpisu – zákona č. 5/2004 Z. z. o službách v zamestnanosti atď.

Pozn. autora: Išlo o nelegálne zamestnávanie.

Takéto nelegálne zamestnávanie má potom dopad aj na príjemcu vnútroštátnej dodávky práce – pokuta. Konanie voči príjemcovi služby sa odvodzuje od konania voči subjektu, ktorý nelegálne zamestná. V danom prípade teda, ak subjekt, ktorý nelegálne zamestnával, sa ku konaniu postaví pasívne, nebráni sa, jeho obrana nie je dostatočná (pozn. môže de facto ísť aj o schránkovú spoločnosť), vzniká otázka, ako sa k tomu môže postaviť príjemca služby, ktorý nie je účastníkom pôvodného konania.

Z judikátu Najvyššieho správneho súdu SR vyberáme:

Bod 14: Žalobca v kasačnej sťažnosti v prvom rade namietal, že nebol účastníkom konania v inom správnom delikte jeho dodávateľa spoločnosti Heisenberg a preto nemohol ovplyvniť ani právoplatné uloženie pokuty tomuto subjektu za nelegálne zamestnávanie podľa § 2 ods. 2 písm. c) zákon č. 82/2005 Z. z. Namietal, že hoci spoločnosť Heisenberg nevyužila možnosť liberácie, respektíve nenamietala právnu kvalifikáciu svojho deliktu, toto právo by malo patriť aj žalobcovi. Taktiež namietal, že medzi ním a spoločnosťou Heisenberg nešlo o dočasné pridelenie.

Pozn. autora: Ako uvádzame skôr, „príjemca služby“ – v tomto konaní žalobca, namietal, že hoci spoločnosť Heisenberg nevyužila možnosť liberácie, respektíve nenamietala právnu kvalifikáciu svojho deliktu, toto právo by malo patriť aj žalobcovi (t. j. jemu, pretože vlastne tým môže byť poškodený, ak prvý subjekt akceptoval dočasné pridelenie a nelegálne zamestnávania, pokutu dostane aj druhý subjekt, ktorý nie je účastníkom prvého konania, a teda nemôže predložiť svoje stanovisko, námietky a pod., a zistený skutkový stav by sa zobral len z prvého konania).

Pozn. autora: Najprv sa súd (v ďalších bodoch) venoval otázke správneho deliktu podľa § 7b ods. 5 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. a jeho znakmi.

Bod 15: Kasačný súd na začiatku svojho právneho posúdenia uvádza, aké sú základné znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu upraveného v § 7b ods. 5 písm. b) citovaného zákona. V prvom rade je to existencia zmluvného vzťahu medzi prijímateľom práce alebo služby (ktorý je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom) a poskytovateľom služby, na základe ktorého prijímateľ prijal prácu alebo službu od poskytovateľa služby, ktorý mu ju poskytol. Ďalšou kumulatívne vyžadovaným znakom je poskytnutie tejto práce alebo služby poskytovateľom služby práve prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú nelegálne zamestnáva, teda poskytovateľ služby musí byť administratívne zodpovedný za nelegálne zamestnávanie tejto fyzickej osoby. Posledným znakom skutkovej podstaty podľa písmena b) je, že musí ísť o vnútroštátnu dodávku práce alebo cezhraničnú dodávku práce. Čo je to vnútroštátna dodávka práce, objasňuje odsek 7 písm. a) tohto ustanovenia, t. j. je ňou dočasné pridelenie fyzickej osoby na výkon práce podľa osobitného predpisu, ktorým je podľa poznámky 24a) § 58 a § 58a Zákonníka práce. Kasačný súd sa v prvom rade vysporiada so zákonnými znakmi tejto skutkovej podstaty, o ktorých kasačný súd nemá pochybnosť, že boli v danom prípade splnené.

Bod 16: V prejednávanom prípade bolo jednoznačne preukázané, že poskytovateľom služieb pre žalobcu bola spoločnosť Heisenberg, ktorá žalobcovi poskytovala služby na základe zmluvy. Touto zmluvou bola tzv. „Objednávka“ zo dňa 20.03.2020. Nepostačuje však akýkoľvek zmluvný vzťah, ale taký, na základe ktorého žalobca prijme vnútroštátnu alebo cezhraničnú dodávku práce (tu podľa skutkovej vety prvostupňového rozhodnutia vnútroštátnu dodávku). V tejto súvislosti sa kasačný súd stotožnil so záverom správneho súdu, ktorý správne vyhodnotil, vychádzajúc z obsahu samotnej zmluvy medzi týmito dvoma subjektami, ako aj z obsahu výpovede zamestnancov spoločnosti Heisenberg, že išlo o vnútroštátnu dodávku, pretože Heisenberg dodával žalobcovi prácu vo forme dočasného pridelenia zamestnancov. Predmetom zmluvy boli opakujúce sa práce, za ktoré bola dohodnutá odmena sumou 7,90 eur za hodinu a pracovníka bez DPH. V takom prípade nemožno z dohodnutej zmluvy vyvodiť záver žalobcu, že išlo o zmluvu o dielo, ktorej výsledkom malo byť zhotovenie diela v podobe hotovej vychystanej palety, pretože v zmluve boli dohodnuté jednotlivé činnosti, ktoré mali byť vykonané pri manipulácii s tovarom, vrátane balenia, označovania a kontroly paliet. Cena uvedená v objednávke nebola viazaná na hotovú vychystanú paletu, ale sa odvíjala od počtu pracovníkov a od počtu nimi odpracovaných hodín práce. Uvedené vyplýva aj z vyjadrení oboch zamestnancov poskytovateľa služieb B.G. Q. a K. N., ktorí uviedli, že vykonávali činnosť takzvaného pickera, že mali riadny pracovný čas a že bežne vykonávajú prácu pre žalobcu.

Bod 17: Kasačný súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že práca im nebola prideľovaná ním, respektíve ním povereným zamestnancom. Zo skutkových okolností danej veci je nesporné, že tieto fyzické osoby pracovali priamo v distribučnom centre žalobcu, kde balili palety tovaru, a že prácu vykonávali pre žalobcu. Pokiaľ uvádzali, že pokyny im zadával, kontroloval ich a určoval im aj pracovný čas takzvaný „majster Tesco“, je zrejmé aj z ďalších okolností (napr. priestory, v ktorých vykonávali prácu, boli priestory žalobcu, tovar, s ktorým manipulovali, bol taktiež tovar žalobcu), že aj pokyny pre jeho balenie, v čom spočívala ich práca, boli poskytované zamestnancom žalobcu. Za tejto dôkaznej  situácie nie je potrebné, aby bolo zistené meno a priezvisko tohto koordinátora ich práce. Pracujúce fyzické osoby napokon ani nemuseli mať subjektívnu vedomosť o jeho totožnosti.

Bod 18: Ustanovenie § 58 ods. 2 Zákonníka práce upravuje, že ak zamestnávateľ nepreukáže inak, dočasným pridelením je aj výkon práce zamestnancom, prostredníctvom ktorého zamestnávateľ vykonáva činnosť pre tretiu osobu, ak táto tretia osoba ukladá zamestnancovi pracovné úlohy, organizuje, riadi a kontroluje jeho prácu a dáva mu pokyny, táto činnosť sa vykonáva prevažne v priestoroch tejto tretej osoby a prevažne jej pracovnými prostriedkami a ide o činnosť, ktorú má táto tretia osoba ako predmet svojej činnosti zapísanú v obchodnom registri. V prejednávanom prípade skutkové okolnosti súhlasia so zákonnými podmienkami definície dočasného pridelenia fyzickej osoby na výkon práce podľa citovaného ustanovenia Zákonníka práce a jedná sa o vnútroštátnu dodávku práce v zmysle § 7b ods. 7 písm. a) zákona číslo 82/2005 Z. z. Kasačný súd tak konštatuje, že zmluvný vzťah medzi poskytovateľom služby a žalobcom a vnútroštátna dodávka práce formou dočasného pridelenia zamestnancov žalobcovi boli preukázané.

Bod 19. Ďalšou kumulatívnou podmienkou na naplnenie skutkovej podstaty prijatia nelegálnej práce v zmysle § 7b ods. 5 písm. b) citovaného zákona, je, že vnútroštátna dodávka práce bola poskytnutá prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú poskytovateľ služby nelegálne zamestnal. Podľa názoru žalovaného a správneho súdu aj táto podmienka bola naplnená tým, že spoločnosť Heisenberg bola uznaná za vinnú za nelegálne zamestnávanie podľa § 2 ods. 2 písm. c) citovaného zákona, o čom svedčí právoplatné rozhodnutie Inšpektorátu práce Trenčín zo dňa 13.05.2021. Žalobca sa naopak, keďže nebol účastníkom konania, týmto rozhodnutím necíti byť viazaný a podľa neho má právo namietať právne posúdenie či liberáciu poskytovateľa služby.

Pozn. autora: Tu žalobca namieta, že on nebol účastník konania ale jeho závery sa na neho vzťahujú (ale nemali by sa).

Bod 20: Táto otázka explicitne nebola riešená v praxi kasačného súdu. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 3Sžk/19/2018 nepreskúmaval rozhodnutie o inom právnom delikte podľa § 7b ods. 5 cit. zákona, ale len protokol z inšpekcie. Najvyšší správny súd SR v rozhodnutiach sp. zn. 4Stk/9/2021, 6Asan/11/2021 a 1Asan/19/2020 riešil iný skutkový stav, keď nebol preukázaný zmluvný vzťah medzi žalobcom, ktorému bola uložená pokuta podľa § 7b ods. 5 a skutočným poskytovateľom služby, ale medzi žalobcom a subdodávateľom služby. V rozhodnutí sp. zn. 6Ssk/142/2022 najvyšší správny súd riešil porušenie § 7b ods. 5, kedy bol zodpovedným subjektom ten, ktorý si objednal služby od tretej osoby a tieto dodal konečnému prijímateľovi. Zodpovedný subjekt však nevzniesol námietku, ktorou by spochybnil nelegálne zamestnávanie svojho zmluvného partnera.

Bod 21: V prvom rade je si potrebné uvedomiť, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie o správnom trestaní. Pojem trestné obvinenie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je širší než obžaloba v trestnom konaní a zahŕňa aj obvinenia z iných protiprávnych konaní, ako sú napríklad priestupky alebo iné správne delikty. Preto sa aj v týchto administratívnych konaniach musia v zmysle § 195 písm. c) SSP v niektorých prípadoch aplikovať záruky vyplývajúce z Trestného poriadku. Ustanovenie § 195 písm. c) SSP nešpecifikuje, ktoré zásady trestného konania je potrebné vziať v určitej oblasti správneho trestania do úvahy pri ukladaní sankcie. Naopak, z formulácie „ktoré je potrebné použiť“ vyplýva, že treba v každom jednotlivom prípade skúmať, ktoré z týchto zásad majú byť v konkrétnom administratívnom konaní uplatnené, a to s ohľadom na účel, ktorý tá - ktorá zásada sleduje (rovnako rozsudok NSS SR sp. zn. 5Asan/12/2020).

Bod 22: V prejedávanom prípade je podstatné posúdiť, či žalovaný mohol ako predbežnú otázku posúdiť splnenie podmienky nelegálneho zamestnávania poskytovateľa služby Heisenberg, alebo bol v zmysle § 40 ods. 1 Správneho poriadku týmto rozhodnutím viazaný. Keďže administratívne konanie v danej veci je konanie o správnom trestaní, aj v tomto konaní je potrebné prihliadnuť na jednu zo základných procesných zásad trestného procesu, ktorou je posudzovanie predbežných otázok v zmysle § 7 Trestného poriadku. V trestnom konaní platí pravidlo, že orgány činné v trestnom konaní a súd posudzujú samostatne predbežné otázky, ktoré sa v trestnom konaní vyskytnú. Vyriešenie predbežnej otázky má význam len pre trestné konanie vo veci. Rozhodnutie o predbežnej otázke nemožno vzťahovať na iné druhy konania. Predbežnou otázkou je skutočnosť, ktorá sama osebe nie je predmetom trestného konania, avšak jej vyriešenie je predpokladom konania a rozhodnutia vo veci samej. Ak o predbežnej otázke právoplatne rozhodol iný orgán, orgán činný v trestnom konaní a súd posudzujú túto otázku samostatne len vtedy, ak ide o posúdenie viny obvineného. V prípade žalobcu je to vyriešenie otázky, či poskytovateľ služby Heisenberg príslušníkov tretích krajín nelegálne zamestnával, pretože toto posúdenie je jedným zo znakov jeho vlastnej skutkovej podstaty, teda posúdenia jeho „viny“ (resp. zodpovednosti v prípade deliktu založeného na objektívnej zodpovednosti). Žalovaný teda nie je viazaný právoplatným rozhodnutím o uložení sankcie za iný správny delikt nelegálneho zamestnávania v zmysle § 40 ods. 1 Správneho poriadku a túto otázku si posúdi sám, avšak len na účely konania o inom správnom delikte žalobcu.

Pozn. autora: Súd na otázku „či žalovaný – inšpekcia práce mohol ako predbežnú otázku posúdiť splnenie podmienky nelegálneho zamestnávania poskytovateľa služby Heisenberg, alebo bol podľa § 40 ods. 1 Správneho poriadku týmto rozhodnutím viazaný“ odpovedal „Rozhodnutie o predbežnej otázke nemožno vzťahovať na iné druhy konania.“, a teda  žalovaný - inšpekcia práce teda nie je viazaný právoplatným rozhodnutím o uložení sankcie za iný správny delikt nelegálneho zamestnávania podľa § 40 ods. 1 Správneho poriadku a túto otázku si posúdi sám, avšak len na účely konania o inom správnom delikte žalobcu.

Bod 23: V konaní o „vlastnom“ inom správnom delikte bude mať žalobca možnosť namietať všetky skutočnosti, ktoré sú relevantné pre posúdenie deliktuálnej zodpovednosti svojho poskytovateľa služby. Žalobca týmto spôsobom bude mať zabezpečené právo na vypočutie, ktoré je súčasťou práva na spravodlivý proces v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keďže nebol účastníkom konania o inom správnom delikte nelegálneho zamestnávania, avšak v dôsledku existencie takéhoto rozhodnutia môže byť uznaný vinným z „vlastného“ iného správneho deliktu.

Pozn. autora: V konaní, ktoré sa týka príjemcu služby (v tomto konaní žalobcu – Tesco), žalobca bude mať možnosť namietať všetky skutočnosti, ktoré sú relevantné pre posúdenie deliktuálnej zodpovednosti svojho poskytovateľa služby, a teda aj tie veci, ktoré dodávateľ služby nenamietal. Súd to odôvodňuje tým, že žalobca nebol účastníkom prvého konania, ale rozhodnutie z prvého konania má na neho právne dôsledky.

Bod 24. V tomto ohľade kasačný súd podporne poukazuje na záver Najvyššieho správneho súdu ČR v rozsudku sp. zn. 3Ads/261/2022, v ktorom súd vyslovil, že žalobca má vo vlastnom správnom konaní právo vzniesť námietky, ktoré mohla v priestupkovom konaní vzniesť osoba obvinená z priestupku - hoci ani nešlo o prieskum rozhodnutia o správnom trestaní. „...58. ...S prihliadnutím na právo na vypočutie pred súdom (pôvodný text: „právo na slyšení“, pozn. kasačného súdu), ktoré je súčasťou práva na spravodlivý proces v zmysle článku 36 ods. 1 a nasl. Listiny základných práv a slobôd a článku 6 ods. 1 Dohovoru, záväznosť právoplatného rozhodnutia o priestupku podľa § 73 ods. 2 správneho poriadku pre "všetky správne orgány" nebráni v predložení námietok osobám, ktoré neboli účastníkmi konania o priestupku, avšak ktorým môže v dôsledku existencie takéhoto rozhodnutia vzniknúť určitá povinnosť... ...60. Pokiaľ sa práve citovaný záver týka trestného rozsudku, musí sa rovnako vzťahovať aj na právoplatné rozhodnutia o priestupku. Okolnosti zisťované v priestupkovom konaní môžu byť totiž významné pre následný vznik či uloženie povinnosti v civilnom či správnom konaní. Tak je to aj v prípade ručenia za pokutu uloženú podľa § 141a zákona o zamestnanosti. Predpokladom jeho vzniku je totiž predchádzajúce právoplatné rozhodnutie, podľa ktorého sa osoba, ktorej bol potenciálny ručiteľ subodberateľom či sprostredkovateľom, dopustila priestupku podľa § 139 ods. 1 písm. f) alebo § 140 ods. 1 písm. e) zákona o zamestnanosti. Primárny páchateľ priestupku nemusí z rôznych dôvodov mať záujem sa v priestupkovom konaní brániť (napríklad vzhľadom na prebiehajúce likvidačné či konkurzné konanie), využiť opravné prostriedky alebo svoju vinu priamo uzná. Pokiaľ teda ručiteľovi už zo zákona vzniká povinnosť takto uloženú pokutu uhradiť, musí mať táto osoba rovnako možnosť spáchanie priestupku či výšku uloženej sankcie spochybniť...“ (preklad kasačného súdu).

Bod 25: Pokiaľ ide o konanie, v ktorom s rozhoduje o administratívnom obvinení, o to viac musí byť zabezpečené základné právo takto obvinenej osoby vyjadriť sa k celému predmetu svojho obvinenia, teda aj k jeho časti nelegálneho zamestnávania treťou osobou. Uvedené je zabezpečené aplikáciou § 7 Trestného poriadku v spojení s § 195 písm. c) SSP a otázku spáchania nelegálneho zamestnávania poskytovateľom služby riešiť ako predbežnú s právom žalobcu na jeho vyjadrenie k nej. Žalobca ako subjekt, ktorý nebol účastníkom predchádzajúceho konania o inom správnom delikte, avšak ktoré konanie je pre neho mimoriadne závažné, pretože predstavuje základný predpoklad na uznanie jeho vlastnej viny, musí mať možnosť reagovať na prípadné významné okolnosti protiprávneho konania, ktoré primárne zodpovednostný subjekt z rozličných dôvodov sám nespochybnil, teda môže namietať aj právnu kvalifikáciu jeho skutku.

Bod 26: Žalobca tak môže namietať priamo v tu preskúmavanom správnom konaní právnu kvalifikáciu nelegálneho zamestnávania, ktoré bolo dané za vinu poskytovateľovi služby, teda námietku, ktorú uviedol aj v kasačnej sťažnosti, že konanie firmy Heisenberg nemalo byť právne subsumované pod § 2 ods. 2 písm. c) zákona číslo 82/2005 Z. z., ale pod § 2 ods. 3 citovaného zákona. Žalovaný sa potom musí vysporiadať s argumentáciou, že ak bol porušený zákaz nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 písm. c) cit. zákona, muselo byť zároveň porušené aj ustanovenie § 2 ods. 3 citovaného zákona, najmä keď bolo preukázané, že obaja štátni príslušníci tretích krajín sa vydávali za štátnych príslušníkov Európskej únie, pričom mali sfalšované identifikačné doklady na vstup do Európskej únie, teda ako osoby tretích krajín nemohli mať žiadne príslušné doklady, ktoré by legalizovali ich pobyt na území Európskej únie v zmysle zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov. Bude musieť ozrejmiť rozdiely medzi skutkovou podstatou § 2 ods. 2 písm. c) citovaného zákona, ktorá predpokladá, že štátny príslušník tretej krajiny nemal splnené (len) podmienky na jeho zamestnávanie podľa zákona č. 5/2004 Z. z. a skutkovou podstatou § 2 ods. 3 tohto zákona, ktorý ustanovuje, že štátny príslušník tretej krajiny nemá splnené podmienky na pobyt v krajine Európskej únie. Táto kvalifikácia je nesmierne dôležitá, pretože žalobcovi v prípade kvalifikácie podľa § 2 ods. 3 umožňuje vzniesť liberačnú námietku v zmysle § 7b ods. 1 citovaného zákona, teda že poskytovateľ služieb Heisenberg nevedel, že doklady o pobyte týchto fyzických osôb boli sfalšované. Pri preukázaní tejto liberačnej námietky by to pre žalobcu znamenalo, že základný znak skutkovej podstaty prijatia nelegálnej práce by nebol splnený a jeho deliktuálna zodpovednosť by nebola daná. Kasačný súd sa inak stotožnil s názorom žalovaného a správneho súdu, že v samotnom konaní o inom správnom delikte podľa § 7b ods. 5 zákona č. 82/2005 Z. z. nie je možnosť liberácie.

Pozn. autora: Súd sa vyslovil, že žalobca – príjemca služby môže namietať priamo v tu preskúmavanom správnom konaní právnu kvalifikáciu nelegálneho zamestnávania, ktoré bolo dané za vinu poskytovateľovi služby.

Bod 27: Kasačný súd teda ako dôvodnú uznal sťažnostnú námietku, že v konaní o inom správnom delikte žalobcu sa posudzuje otázka nelegálneho zamestnávania (ako súčasť posúdenia jeho viny) ako predbežná otázka a žalovaný na účely tohto správneho konania nie je viazaný právoplatným rozhodnutím o nelegálnom zamestnávaní jeho poskytovateľa služby. Ako nedôvodnú však vyhodnotil sťažnostnú námietku, že medzi žalobcom a spoločnosťou Heisenberg nešlo o dočasné pridelenie v zmysle § 58 a § 58a Zákonníka práce. Vyššie v odôvodnení bolo vysvetlené, prečo tento skutkový záver z vykonaného dokazovania nevyplýva. Ako nedôvodnú vyhodnotil taktiež námietku, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je nedostatočné. Správny súd riadne a jasne ozrejmil svoje úvahy pri vyhodnocovaní všetkých podstatných žalobných námietok, čo žalobcovi umožnilo podať kvalifikovanú kasačnú sťažnosť. Poukázanie v bode 42 rozsudku na „správcu dane“ je len zrejmá nesprávnosť, ktorá nemá vplyv na celkovú zrozumiteľnosť odôvodnenia rozsudku.

Pozn. autora: Kasačný súd vyhodnotil kasačnú sťažnosť žalobcu ako čiastočne dôvodnú, zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu a zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Neuznal však, že nešlo o dočasné pridelenie podľa § 58 Zákonníka práce.