V praxi sa objavujú spory ohľadom zodpovednosti za škodu zamestnávateľa za pracovný úraz zamestnanca, ktorý nevznikne pri samotnom výkone práce a nevznikne činnosťou zamestnanca, ale činnosťou (konaním inej osoby) v podobe fyzického násilia/útoku na zamestnanca, ktorý má dopad na jeho zdravie. Otázka posudzovania takejto situácie nie je nová, ale bola riešená aj v minulosti (NS ČSR Cpj 37/74 (Rc 11/1976): „Dojde-li k úrazu pracovníka při plnění pracovních úkolů například tak, že je napaden jiným pracovníkem nebo osobou, která v organizaci nepracuje, jde o pracovní úraz, neboť při posuzování objektivní odpovědnosti organizace za pracovní úraz je rozhodující, že mu škoda vznikla při plnění pracovních úkolů, a nikoli okolnost, kdo je původcem škody)“, avšak posudzovanie konkrétnej situácie sa deje vždy v konkrétnom prípade a NS SR sa touto otázkou zaoberal aj v ostatnej dobe.
- Vzor
V prípade 1Cdo/203/2022 („v prvom kole“) a 1 CdoPr/12/2024 („v druhom kole“) sa NS SR zaoberal otázkou pracovného úrazu alebo iného úrazu zamestnanca ako pracovného, ktorý nastal pri prezliekaní v šatni z dôvodu fyzického útoku jedného zamestnanca na iného zamestnanca. Súd sa zaoberal otázkou, či ide o pracovný úraz v zmysle jeho definície podľa § 195 Zákonníka práce (v nadväznosti na § 220 Zákonníka práce) alebo o iný ako pracovný úraz a či sa zamestnávateľ zbavil/môže zbaviť (a za akých podmienok) zodpovednosti za škodu – pracovný úraz sčasti z dôvodu tzv. ľahkomyseľného konania zamestnanca – § 196 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce.
V spore sa žalobca (zamestnanec) domáhal, aby súd určil, že úraz, ktorý utrpel dňa 23. februára 2016 v areáli pracoviska žalovaného, je pracovný úraz. Žaloba smerovala voči zamestnávateľovi a ako intervenient (na strane žalovaného zamestnávateľa) sa do sporu zapojil aj zamestnanec, ktorý bol „páchateľom“ fyzického útoku.
Skutkový stav: Žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 1. marca 2010 pracovnú zmluvu, na základe ktorej vykonával činnosť skladového zamestnanca. Miestom výkonu práce boli dohodnuté všetky strediská žalovaného nachádzajúce sa na území SR v obciach Lozorno, Bratislava, Trnava. Dňa 23. februára 2016 žalobca nastúpil do zamestnania. V čase o cca 17.45 hod. v šatniach žalovaného určených na prezlečenie zamestnancov do pracovných úborov došlo k fyzickému útoku na žalobcu zo strany iného zamestnanca. V dôsledku tohto útoku na žalobcu mu bolo spôsobené ťažké ublíženie na zdraví s dobou liečenia od 24. februára 2016 do 9. apríla 2016, teda v rozsahu 46 dní. Znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odbor chirurgia T. Š. B. vypracoval lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 2. júna 2016.
Konanie pred Okresným súdom (výber z rozhodnutia NS SR 1Cdo/203/2022)
Okresný súd (ďalej len „OS“) sa vyslovil, že žaloba nie je dôvodná.
Okresný súd: Poukázal na to, že podľa výpovede žalobcu v trestnom konaní, v ktorom bol vypočutý ako svedok – poškodený, potom ako „prišiel k svojej skrinke, položil si tašku a k nemu pristúpil L. O. a päsťou pravej ruky ho udrel do tváre“. Zhodne aj svedok G. U. v trestnom konaní uviedol, že keď žalobca prišiel do šatne položil si tašku na lavičku, a vtedy ho L. O. napadol, udrel ho päsťou pravej ruky do tváre. Z týchto výpovedí dôvodil, že žalobca síce bol v šatni žalovaného, avšak iba prišiel do tohto priestoru. Nezačal sa ešte prezliekať. Úkony potrebné pred výkonom práce sú iste aj úkony spojené s prezlečením zamestnanca s kontrolou pracovných prostriedkov. Takúto činnosť však žalobca ešte nevykonával, iba sa dostavil na pracovisko. Nevykonával teda úkon v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh.
Pozn. autora: OS sa teda odvolával na znenie § 220 ods. 2 Zákonníka práce „V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú úkony potrebné na výkon práce a úkony počas práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce alebo po jej skončení. ....“.Prezlečenie sa v šatni zamestnávateľa je úkon potrebný po skončení práce. Tu však súd dospel k záveru, že zamestnanec sa ešte nezačal prezliekať, a teda nemohlo ísť ešte o úkon potrebný pred začatím práce (pozri potom odlišné názory ostatných súdov).
Ďalej OS: Z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nesporne v prípade žalobcu došlo u neho k úrazu, avšak v čase, keď zamestnanec neplnil pracovnú úlohu ani nevykonával činnosť, ktorá je v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, a preto teda nejde o pracovný úraz.
Pozn. autora: Súd teda dospel k názoru, že išlo o úraz, ale nešlo o pracovný úraz (pozri potom odlišné názory ostatných súdov).
Ďalej OS: „Je jednoznačne preukázané, že úraz a škodu žalobcovi spôsobil L. O.. Žalobu bolo tak potrebné zamietnuť pre nesplnenie podmienok pre vznik zodpovednosti zamestnávateľa.“
Konanie pred Krajským súdom (výber z rozhodnutia NS SR 1Cdo/203/2022)
Krajský súd v Bratislave (ďalej len „KS“) zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že určil, že žalobca utrpel u žalovaného dňa 23. februára 2016 pracovný úraz, za ktorý zodpovedá žalovaný.
V bode 4 uznesenia NS SR je uvedené: Odvolací súd uviedol, že v zmysle § 220 ods. 2 Zákonníka práce považujú sa za úkony v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh aj úkony potrebné pred začiatkom práce a týmto úkonom sú nepochybne aj úkony spojené s prezlečením sa zamestnanca do pracovného odevu pred nástupom na pracovnú zmenu. Súd prvej inštancie vyložil uvedené ustanovenie príliš reštriktívne, keď považoval za úkon v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh len samotný akt prezliekania sa. Žalobca v podanom odvolaní dôvodne namieta, že takýto výklad je príliš striktný a formalistický.
Pozn. autora: Rovnako sa uvedené domnieva aj autor tohto textu, že považovať za prezliekanie len samotný akt „výmeny oblečenia“ je veľmi zužujúce, pretože s úkonom sú spojené aj ďalšie čiastkové úkony, napr. príchod do šatne, položenie vecí, otvorenie skrinky a pod.
V bode 4 uznesenia NS SR je ďalej uvedené z konania pred KS: Žalobca vošiel do šatne určenej žalovaným ako zamestnávateľom na prezliekanie do pracovného odevu pred začiatkom pracovnej zmeny, zložil a odložil si tašku na lavičku a pristúpil k svojej skrinke. V momente, kedy bol napadnutý iným zamestnancom, plnil pokyny žalovaného ako svojho zamestnávateľa prezliecť sa pred nástupom na zmenu do pracovného odevu a tento jediný zámer sledoval, keď sa riadne dostavil do šatne, odložil si tašku a pristúpil ku svojej šatňovej skrinke. Prezlečenie do pracovného odevu bolo nevyhnutné z hľadiska po