Zamestnankyňa pracuje v školskej jedálni ako pomocný prevádzkový zamestnanec. Od 28. júna 2019 je dlhodobo práceneschopná a vzhľadom na svoj zdravotný stav by ani nemohla naďalej vykonávať prácu podľa svojho pracovného zaradenia. Rozhodla sa skončiť pracovný pomer dohodou k 30. júnu 2020 a odchodom do invalidného dôchodku.
- Vzor
Otázky:
- Máme zazmluvnenú zdravotnú službu. Potrebujeme posudok zdravotnej služby o spôsobilosti vykonávať naďalej prácu podľa zaradenia, alebo postačuje posudok od posudkového lekára zamestnankyne?
- Ako máme postupovať z hľadiska odstupného a odchodného podľa platného Zákonníka práce?
- Zamestnankyňa nám doniesla ukončenie PN. Po vyčerpaní starej dovolenky by mala nastúpiť do práce 28. júla 2020. Chce nastúpiť na starobný dôchodok, na ktorý jej vzniká nárok až 20. augusta 2020. Ako má zamestnanec a zamestnávateľ postupovať v takomto prípade, ak do zamestnania už nemôže nastúpiť zo zdravotných dôvodov?
Ad 1. Zamestnávateľ v danom prípade nepotrebuje posudok od zdravotnej služby o spôsobilosti zamestnankyne vykonávať naďalej prácu podľa jej pracovného zaradenia. Postačujúci je posudok od posudkového lekára. Dôvody ukončenia pracovného pomeru dohodou sa môžu, ale aj nemusia v dohode uviesť. Nevyhnutne sa uvádzajú iba vtedy, ak to zamestnanec výslovne požaduje. Pokiaľ zamestnankyňa dala návrh na skončenie pracovného pomeru dohodou k 30. júnu 2020 a zamestnávateľ by tento návrh akceptoval, dohoda sa stane právoplatná. V dohode môže a nemusí byť uvedený dôvod a ak tam dôvod uvedený je, nemá žiadny vplyv na platnosť dohody o skončení pracovného pomeru. V takom prípade ale zamestnancovi nevzniká nárok na odstupné, ale má len nárok odchodné, a to zo zákona.
Ad 2. Podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania, alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva.
Z nemocenského poistenia pochádza dávka, ktorá sa volá nemocenské a Sociálna poisťovňa ju vypláca najviac 52 týždňov. Zákon o sociálnom poistení to považuje za „podporné obdobie". Uplynutie tohto obdobia nie je dôvodom na skončenie dočasnej pracovnej neschopnosti, ak ju naďalej odôvodňuje nepriaznivý zdravotný stav, ale poistenec už nemá nárok na nemocenské. Po roku maródky sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, a to znamená jeho zánik. Opätovne vzniká nárok na vyplácanie nemocenského, ak by zamestnanec odpracoval aspoň 26 týždňov. Predpokladáme, že v danom prípade ide ukončenie PN práve z dôvodu uplynutia „podporného obdobia“, ale pri tom nepriaznivý zdravotný stav u zamestnankyne naďalej trvá.
Máme za to, že v tomto prípade by bolo spravodlivé, ak by zamestnávateľ dal zamestnankyni výpoveď podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, lebo zamestnankyňa vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratila spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. To by znamenalo, že pracovný pomer zamestnankyne by trval aj naďalej počas výpovednej doby, a to najmenej dva mesiace (§ 62 ods. 4), teda aj po 20. auguste 2020, kedy by už zamestnankyni vznikol nárok na starobný dôchodok. V tomto prípade vzniká zamestnankyni nárok na odstupné aj odchodné.
Je tu aj druhá možnosť, ak aby zamestnávateľ a zamestnankyňa skončili predmetný pracovný pomer dohodou podľa § 60 ods. 1 s poukazom na § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce k 20. augustu 2020. Toto riešenie by bolo obojstranne výhodné, lebo zamestnávateľ by nemusel zamestnankyňu zamestnávať počas výpovednej doby a zamestnankyni by k 20. augusta 2020 vznikol nárok na starobný dôchodok. V prípade dohody o skončení pracovného pomeru z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. c), tak isto vzniká zamestnankyni nárok na odstupné podľa § 76 ods. 2 a tiež má zo zákona nárok na odchodné.
Zdroj: portál Direktor