V jednoosobovej s.r.o. je konateľ (zároveň spoločník) zamestnaný v hlavnom pracovnom pomere (riadna pracovná zmluva), kde má dohodnutý 40-hodinový týždenný pracovný čas. Môže Inšpektorát práce pokutovať firmu preto, lebo nezabezpečuje (neobjedná) stravné lístky pre tohto jediného zamestnanca (konateľa)?
Keď má tento konateľ súbežne živnosť a tam si objednáva stravné lístky a vystavuje cestovné príkazy, tak, predpokladám, nemusí stravné lístky objednávať aj v s.r.o. Môže sa rozhodnúť, či si bude uplatňovať stravné lístky v s.r.o. alebo v živnosti ?
- Vzor
V súlade s § 152 ods. 2 Zákonníka práce nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.
V súlade s § 152 ods. 8 písm. c) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov rozšíriť okruh fyzických osôb (napr. o konateľov, spoločníkov), ktorým zabezpečí stravovanie, a ktorým bude prispievať na stravovanie. Povinnosť zabezpečiť a prispievať na stravovanie sa vzťahuje aj na toho zamestnávateľa, ktorý zamestnáva iba len jednu osobu v pracovnoprávnom vzťahu. Ak zamestnanec vykonáva prácu viac ako 4 hodiny), je mu povinný zabezpečiť a prispievať na stravovanie (resp. poskytnúť stravný lístok, ak zamestnávateľ zvolí túto formu zabezpečenia stravovania).
V súlade s ust. § 152 ods. 8 písm. c) Zákonníka práce zamestnávateľ môže rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie aj na spoločníka bez pracovnej zmluvy, príp. konateľa, ktorému môže prispievať na stravovanie podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce. V súlade s § 152 ods. 2 Zákonníka práce, nárok na poskytnutie stravy spoločníkovi, príp. konateľovi vzniká (rovnako ako zamestnancom) v dňoch, kedy vykonáva prácu dlhšie ako 4 hodiny. Ak za podmienok uvedených vyššie ide o poskytnutie príspevkov v súlade so Zákonníkom práce ako osobitným predpisom, potom tieto príspevky na účely zákona o dani z príjmov môžu byť akceptované ako daňové výdavky.
Daňovník vykonávajúci podnikateľskú alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť (dosahujúci príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov) môže uplatňovať do daňových výdavkov výdavky na vlastné stravovanie, a to za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, najviac však v rozsahu a vo výške ustanovenej na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách, čo je od 1.7.2019 vo výške 5,10 € za každý odpracovaný deň daňovníka.
Tieto výdavky je daňovník povinný preukázať riadnym účtovným dokladom o nákupe teplého hlavného jedla, stravného lístka, alebo stravovacej poukážky. Daňovník si nemôže výdavky na vlastné stravovanie uplatniť za ten kalendárny deň, ak si uplatňuje výdavky na stravovanie v súvislosti s pracovnou cestou mimo miesta pravidelného výkonu činnosti [podľa § 19 ods. 2 písm. e) a p) zákona o dani z príjmov], alebo v tom prípade, ak mu vznikol nárok na príspevok na stravovanie podľa Zákonníka práce v súvislosti s výkonom závislej činnosti (podľa § 5 zákona o dani z príjmov). To znamená, že živnostník si nemôže uplatniť výdavok na stravné do daňových výdavkov, ak je zároveň aj zamestnancom (vykonáva závislú činnosť) alebo mu vznikol nárok na stravné v súvislosti s pracovnou cestou.