V súlade s § 152 Zákonníka práce poskytujeme stravovanie (finančný príspevok na stravovacie karty) zamestnancom, ktorí odpracovali viac ako štyri hodiny. Môžeme v súlade s § 152 ods. 9 písm. c) rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečíme stravovanie, resp. budeme prispievať na stravovanie aj o zamestnanca, ktorý má nižší úväzok a denne odpracuje menej ako štyri hodiny?
- Vzor
Pri rozšírení osobného rozsahu zabezpečovania stravovania ďalším osobám (§ 152 ods. 9 písm. c) Zákonníka práce), ale najmä v prípade rozhodovania o možnosti aj finančne prispievať na stravovanie takýmto osobám. Treba vychádzať z toho, že podľa § 152 ods. 3 a 8 Zákonníka práce finančný príspevok na stravovanie sa nepovažuje za mzdu (118 ods. 2 Zákonníka práce). Z uvedeného vyplýva, že tieto príjmy sú oslobodené od dane z príjmu a odvodov do poistných fondov.
Preto musí zamestnávateľ dať v týchto prípadoch pozor na obchádzanie daňovej povinnosti. Získanie daňového zvýhodnenia, na ktoré daňový subjekt nie je oprávnený, sa pri správe daní posudzuje podľa § 3 ods. 6 zákona o správe daní.
Finančný príspevok na stravovacie karty, ako je to v našom prípade, je účelovo viazaný príspevok a vydavatelia kariet garantujú ich využitie výlučne za účelom stravovania v zmysle obchodných podmienok. Príspevok na stravovanie nie je náhradou za už „spotrebované stravovanie“ a zamestnanec musí dostať príspevok predtým, ako sa ide stravovať, t. j. hneď na začiatku mesiaca a zamestnávateľ musí zabezpečiť preukázanie účelovosti príspevku na zabezpečenie stravovania v súlade s vecným a osobným rozsahom, ktorý patrí zamestnancovi podľa ustanovení § 152 Zákonníka práce a prípadne rozdiely zúčtovať v rámci mzdy vyplácanej zamestnancovi za bežný mesiac.
Podľa § 5 ods. 7 písm. b) zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, okrem príjmov oslobodených od dane podľa § 9 sú od dane oslobodené aj príjmy poskytnuté ako hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov a finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa osobitného predpisu, suma príspevku na rekreáciu poskytnutého zamestnávateľom zamestnancovi podľa osobitného predpisu a suma príspevku na športovú činnosť dieťaťa poskytnutého zamestnávateľom zamestnancovi podľa osobitného predpisu.
V § 152 ods. 2 Zákonníka práce sa uvádza, že nárok na zabezpečenie stravovania alebo poskytnutie finančného príspevku na stravovanie má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. To znamená, že poskytnutie finančného príspevku - stravovacej karty, predstavuje len formu financovania stravovania a nie formu zabezpečenia stravovania. Minimálna výška finančného príspevku na stravovanie je 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky resp. stravovacej karty. Zamestnávateľ prispieva zamestnancovi na každé jedlo najviac do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, ku ktorému je oprávnený poskytnúť aj príspevok zo sociálneho fondu, ak má na takto určené čerpanie aj dostatok finančných prostriedkov v tomto fonde.
Zákonník práce v hore citovanom ustanovení § 152 ods. 9 písm. c) výslovne oddeľuje otázku zabezpečovania stravovania podľa ods. 1 a 2 pre rozšírený okruh osôb od možnosti poskytovania príspevku na stravovanie podľa odseku 3.
Zamestnávateľ môže po dohode zo zástupcami zamestnancov poskytovať stravu zamestnancovi aj vtedy ak nebola splnená podmienka uvedená v odseku 2 teda, že zamestnanec v rámci pracovnej zmeny nevykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ide o situácie, keď zamestnávateľ umožní stravovať sa:
- zamestnancovi aj v dňoch, keď nebol prítomný v páci z dôvodu dovolenky, pre prekážky v práci alebo z dôvodu akejkoľvek inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci,
- aj zamestnancovi, ktorý vykonáva prácu mimo rámca rozvrhu pracovných zmien, a to za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom, musí však splniť podmienku celkového výkonu práce nad štyri hodiny,
- bez príspevku a výnimočne aj s príspevkom pre osoby, ktoré nepatria medzi zamestnancov vykonávajúcich prácu v pracovnom pomere (napríklad pre dôchodcov, ktorý odišli do dôchodku od tohto zamestnávateľa).
Podľa § 7 ods. 1 písm. a) zák. č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ZoSF), zamestnávateľ v rámci realizácie svojej sociálnej politiky poskytuje zamestnancom z fondu príspevok na stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi.
Podľa právnej úpravy ZoSF platnej od 1. 1. 2019 a novo doplneného § 152 ods. 8 Zákonníka práce zamestnávateľ má možnosť prispievať zo sociálneho fondu pre zamestnanca prakticky neobmedzený príspevok (samozrejme do výšky vytvoreného sociálneho fondu, inak povedané z výšky sociálneho fondu, ktorú dokáže vytvoriť vrátane napr. tvorby z účtovného zisku po zdanení).
Pokiaľ ide v danom prípade o riešenie situácie u vlastného zamestnanca, ktorý v jednej pracovnej zmene neodpracuje viac ako 4 hodiny, teda nespĺňa podmienku celkového výkonu práce nad štyri hodiny, je možné aj v takom prípade po prerokovaní so zástupcami zamestnancov poskytnúť zamestnancovi na stravovanie finančný príspevok zo sociálneho fondu formou stravovacej karty ale suma tohto príspevku sa stáva súčasťou celkového príjmu zamestnanca, ktorá podlieha dani z príjmov zo závislej činnosti v zmysle zákona o dani z príjmov a tiež je súčasťou vymeriavacieho základu zamestnanca i zamestnávateľa na účely do poistných fondov.
Zdroj: www.direktor.sk
