Prekážky v práci z dôvodu zvyšovania kvalifikácie

O prekážku v práci ide len vtedy, ak zasahuje do pracovného času zamestnanca, napr. ak zamestnanec pracuje v pondelok až piatok a vzdelávanie (vyučovanie v škole) je v sobotu, nejde o prekážku v práci.

Zákonník práce zaraďuje „ďalšie vzdelávanie“ pod zvyšovanie kvalifikácie (z hľadiska nadpisu §  140 ZP), ktoré zamestnávateľ nemôže nariadiť (je to prekážka v práci a nie výkon práce). „Zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu, ktorou sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom a zamestnanec sa zaväzuje zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere, alebo mu uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia.“

Pojem „ďalšie vzdelávanie“ upravoval zákon č.  386/1997 Z.  z. o ďalšom vzdelávaní, ktorý bol nahradený zákonom č.  568/2009 Z.  z. o celoživotnom vzdelávaní, ktorý v §  2 ods.  3 vymedzuje ďalšie vzdelávanie. Ďalším vzdelávaním je vzdelávanie vo vzdelávacích inštitúciách ďalšieho vzdelávania nadväzujúce na školské vzdelávanie alebo iné vzdelávanie, ktoré nadväzuje na školské vzdelávanie. Ďalšie vzdelávanie umožňuje získať čiastočnú kvalifikáciu alebo úplnú kvalifikáciu alebo doplniť, obnoviť, rozšíriť alebo prehĺbiť si kvalifikáciu nadobudnutú v školskom vzdelávaní, alebo uspokojiť záujmy a získať spôsobilosť zapájať sa do života občianskej spoločnosti. Úspešným absolvovaním ďalšieho vzdelávania nemožno získať stupeň vzdelania.

Z uvedenej definície vyplýva, že nie úplne korešponduje s pojmom zvyšovanie kvalifikácie, keďže ďalšie vzdelávanie pokrýva aj prehlbovanie kvalifikácie. Na účely §  140 ZP (osobitne ods.  2) však ide len o väzbu na zvyšovanie kvalifikácie, keďže prehlbovanie kvalifikácie je výkonom práce a v ods.  2 sa už spomína len zvyšovanie kvalifikácie.

Zvyšovanie kvalifikácie (podľa Zákonníka práce) znamená, že zamestnanec dosiahne vyšší kvalifikačný stupeň ako doteraz, a teda spravidla môže vykonávať prácu, ktorú doteraz vykonávať nemohol, alebo si musí zvýšiť kvalifikáciu, aby si zachoval pracovné miesto, keďže napr. právny predpis zvýšil kvalifikačné požiadavky na výkon práce.

Prehlbovanie kvalifikácie je vnímané skôr ako rozširovanie si vedomostí v rovnakom kvalifikačnom stupni (podľa §  154 ods.  3 ZP „Prehlbovanie kvalifikácie je aj jej udržiavanie a obnovovanie.“). Podľa §  140 ods.  2 ZP však „Zvýšenie kvalifikácie je aj jej získanie alebo rozšírenie.“ Treba to však odlíšiť od zaučenia a zaškolenia pri nástupe do zamestnania podľa §  154 ods.  1 ZP „Zamestnancovi, ktorý vstupuje do pracovného pomeru bez kvalifikácie, zabezpečuje zamestnávateľ získanie kvalifikácie zaškolením alebo zaučením. Po skončení zaškolenia alebo zaučenia vydá o tom zamestná­vateľ zamestnancovi potvrdenie.“ Rozšírením (zvyšovaním) možno chápať napr. lekára, ktorý má kvalifikáciu a získanie atestácie predstavuje rozšírenie, t.  j. prehlbovanie jeho kvalifikácie. Rozšírením nie je napríklad účasť na vzdelávacích kurzoch (kde získa informácie o nových technikách, postupoch), ktoré nevedú k atestácii. Posúdenie, či ide o prehlbovanie kvalifikácie, je v praxi občas komplikované. Prehlbovanie kvalifikácie možno nariadiť (pozri aj §  155 ods.  7 ZP) a je to výkon práce, nie prekážka v práci.

Všeobecne platí, že predpoklady na výkon práce zamestnanec musí mať pred podpísaním pracovnej zmluvy (§  41 ods.  2 ZP), resp. pred zaradením na prácu (napr. pred pridelením práce ešte prebehne kurz vedenia nákladného vozidla).

V praxi môžu nastať tieto situácie:

• na základe zmeny právnej úpravy sa vyžaduje, aby zamestnanec mal iné vzdelanie na vykonávanú prácu (napr. namiesto stredoškolského vzdelania vysokoškolské a právny predpis ustanoví lehotu, dokedy ho musí zamestnanec získať), alebo

• zamestnávateľ zmení požiadavky, ktoré má na vykonávanie druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve, alebo

• zamestnanec chce postúpiť na vyššiu pozíciu.

Do pozornosti možno dať, že kým §  140 ods.  1 ZP používa spojenie „predpoklady alebo požiadavky“, ods.  2 znie „najmä ak je predpokladané zvýšenie kvalifikácie v súlade s potrebou zamestnávateľa“. Zároveň ods.  1 neupravuje, že ide o ospravedlnenú prekážku v práci, ani to, aké nároky zamestnancovi patria z tohto titulu.

Vzťah medzi §  140 ods.  2 a 3 Zákonníka práce

Podľa §  140 ods.  2 ZP zamestnávateľ sa môže rozhodnúť, že umožní zvyšovanie kvalifikácie zamestnanca. V praxi sa aplikácia §  140 ods.  2 ZP spravidla spája s dohodou o zvyšovaní kvalifikácie podľa §  155 ods.  2 ZP.

Príklad:

Musí zamestnávateľ zamestnancovi poskytnúť pracovné voľno v prípade zvyšovania kvalifikácie v minimálnom rozsahu, ako je to vymedzené v §  140 ods.  3 ZP, keď sa so zamestnancom podpíše dohoda o poskytovaní pracovného voľna?

V §  140 ods.  3 ZP sa ustanovujú minimá, ktoré musí zamestnávateľ dodržať, ak sa rozhodol umožniť zamestnancom zvyšovanie kvalifikácie podľa §  140 ods.  2 ZP. Ak zamestnanec takýto rozsah pracovného voľna nepotrebuje, nemusí ho využiť v celom rozsahu (má právo na jeho využitie, ale len vo väzbe na predmetný účel). Ak zamestnanec rozsah nevyužije, nemôže mu ho zamestnávateľ poskytnúť dodatočne. Ak zamestnávateľ uzná, že je to potrebné, môže poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno aj vo väčšom rozsahu. Priaznivejší rozsah pracovného voľna môže zamestnávateľ a odborový orgán dohodnúť v kolektívnej zmluve podľa §  231 ZP, resp. zamestnávateľ ho môže upraviť vo vnútornom predpise.

Príklad:

Ako rozumieť „40 dní súhrnne na prípravu a vykonanie všetkých štátnych skúšok alebo dizertačnej skúšky v jednotlivých stupňoch vysokoškolského vzdelávania“? Platí uvedené na ukončenie – záverečnú skúšku alebo aj na bežné semestrálne skúšky?

Môže zamestnávateľ so zamestnancom uzavrieť aj dohodu, kde by mal presne vymedzený počet dní na skúškové obdobie, napr. 1 deň na skúšku alebo pevne 10 dní na semester?

Slovo „súhrnne“ znamená, že 40 dní pracovného voľna s náhradou mzdy zamestnancovi patrí na prípravu a vykonanie všetkých štátnych skúšok alebo dizertačnej skúšky a nie 40 dní na vykonanie jednotlivých štátnych skúšok (dizertačná skúška je spravidla jedna). Na „bežné skúšky“ sa vzťahuje §  140 ods.  3 písm.  b) ZP, t.  j. najmenej dva dni na prípravu a vykonanie každej skúšky. Ak je štúdium rozdelené na bakalárske a magisterské, ide o 40 dní na bakalárske štátne skúšky a 40 dní na magisterské štátne skúšky, keďže počítanie je na jednotlivé stupne vysokoškolského vzdelávania.

Ide o nasledujúci rozsah:

• v rozsahu potrebnom na účasť na vyučovaní (v tomto prípade sa vychádza z rozvrhu hodín a berie sa do úvahy aj cesta na vyučovanie a späť, ide o poskytovanie pracovného voľna potrebného na prednášky, cvičenia, ak je potrebné aj na konzultácie, a tieto nemožno vykonať mimo pracovného času; v tomto prípade sa nevychádza z nároku v počte dní, ale v „rozsahu potrebnom“),

• dva dni na prípravu a vykonanie každej skúšky (ide o bežnú skúšku; pracovné voľno sa poskytuje na prípravu a na vykonanie, a teda deň skúšky sa započítava do uvedených dvoch dní; v tomto prípade sa vychádza z výpočtu na základe dní),

• päť dní na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky, maturitnej skúšky a absolutória,

• 40 dní súhrnne na prípravu a vykonanie všetkých štátnych skúšok alebo dizertačnej skúšky v jednotlivých stupňoch vysokoškolského vzdelávania (súhrn v prípade viacerých štátnych skúšok, resp. ak ide o štúdium tretieho stupňa, tak dizertačnej skúšky; z pojmu súhrnne vyplýva, že čerpanie môže byť naraz alebo aj po častiach),

• desať dní na vypracovanie a obhajobu záverečnej práce, diplomovej práce alebo dizertačnej práce.

Základné a stredné školy sa riadia zákonom č.  245/2008 Z.  z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon). Vysokoškolské vzdelávanie upravuje zákon č.  131/2002 Z.  z. o vysokých školách.

Príklad:

Môže zamestnávateľ poskytnúť náhradu mzdy aj za vykonanie opravnej skúšky?

Podľa §  140 ods.  5 ZP za pracovné voľno poskytnuté zamestnancovi na vykonanie opravnej skúšky nepatrí náhrada mzdy (zo zákona), ale za úvahu stojí možnosť pripustenia rozhodnutia zamestnávateľa o poskytnutí náhrady mzdy aj v takomto prípade. Nejde však o nárok v zmysle Zákonníka práce.

Pojem skúška treba vykladať extenzívne, keďže existujú rôzne formy vrátane tzv. priebežného hodnotenia a pod. Z tohto hľadiska sa vychádza zo študijného plánu (rozpis – predmety, formy výučby, formy hodnotenia).

Pojem „deň“ Zákonník práce nevymedzuje. Ide o deň, kedy by zamestnanec inak pracoval podľa rozvrhu pracovných zmien (t.  j. patrí mu pracovné voľno a náhrada mzdy za príslušný deň). Na deň prípravy a na deň skúšky má právo mať deň voľna (je na dohode strán, či napr. zamestnanec po skúške príde späť do práce). Ak by čas skúšky bol v sobotu (mimo pracovného času), možno uvažovať, že dvoma dňami by boli dva dni na prípravu [hoci to §  140 ods.  3 písm.  b) ZP spája do jedného, t.  j. akoby naznačoval, že ak je deň skúšky mimo pracovného času, na prípravu sa poskytne jeden deň voľna]. Pokiaľ ide o možnosť odpočítania menšieho rozsahu času ako deň (napr. 4 × pol dňa), v minulosti tieto otázky upravovali podzákonné predpisy a za najnižšiu jednotku čerpania sa považoval „deň“, možno však uvažovať v tom zmysle, že je na zamestnávateľovi a zamestnancovi, ako sa dohodnú z hľadiska dní (pri výpočte hodín môže ako inšpirácia poslúžiť napr. §  141 ods.  5 ZP).

Príprava a účasť na prijímacom konaní na školu

Zákonník práce nevymedzuje, že zamestnávateľ by mal zamestnancovi poskytnúť pracovné voľno aj na čas prijímacieho konania. Takúto možnosť si však môžu dohodnúť na základe §  141 ods.  3 ZP.

Vzťah §  140 a §  143 ZP (prekážka pri pružnom pracovnom čase)

Zákon v §  140 ZP ustanovuje presnú dĺžku trvania prekážky v práci (deň), takže zamestnanec v deň skúšky má mať pri pružnom pracovnom čase ospravedlnený aj základný, aj voliteľný pracovný čas (§  143 ods.  2 ZP). V prípade účasti na vyučovaní ide o rozsah potrebný na účasť na vyučovaní. Zákon tu neuvádza nevyhnutne potrebný čas, ale uvádza v rozsahu potrebnom na účasť na vyučovaní, a to vzhľadom na nemožnosť kvantifikácie času výučby vopred (ak je urobený rozvrh, čas už je vymedzený), a teda možno uvažovať aj o tom, že sa ospravedlní základný čas a v prípade voliteľného času sa tiež započíta to, čo zamestnanec zameškal z priemernej dĺžky pracovnej zmeny (§  141 ods.  2 ZP).

Organizácia prekážky v práci

Zamestnanec si ju robí sám, t.  j. vo väzbe na rozvrh hodín a skúškové obdobie, pričom má povinnosť podľa §  144 ZP komunikovať so zamestnávateľom a včas požiadať o pracovné voľno (zamestnávateľ, ktorý sa zaviazal na základe §  140/§  155 ZP, zamestnancovi už musí vyhovieť, samozrejme, ak ide o väzbu na skutočnosti popísané v §  140 ods.  2 ZP).

Príklad:

Škola ponúkne 3 termíny skúšky, pričom dva z nich pripadajú na pracovný deň zamestnanca a jeden na deň pracovného voľna.

V prípade §  140 ZP nie je výslovne uvedené spojenie „ak to nemožno vykonať mimo pracovného času“. Sám zamestnanec by teda mal zvážiť aj napr. vo väzbe na ďalšie skúšky náročnosť štúdia, ktorý termín skúšky si zvolí. Zamestnávateľ je povinný rozhodnutie zamestnanca akceptovať (čo však nevylučuje, aby zamestnanec a zamestnávateľ komunikovali ohľadom optimálneho zladenia práce a štúdia).

Kontrola plnenia študijných povinností zamestnávateľom

Zamestnávateľ má právo overiť si, či zamestnanec plní študijné povinnosti, t.  j. navštevuje prednášky, semináre, na ktoré sa mu poskytlo pracovné voľno. Právo kontroly, resp. povinnosť zamestnanca informovať možno dohodnúť v dohode podľa §  155 ods.  1 ZP.

Zdroj: publikácia Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru