Vzťahujú sa na zamestnancov pracujúcich na dohodu ustanovenia o nepretržitom dennom odpočinku? V článku sa dočítate, aké ustanovenia Zákonníka práce je potrebné dodržať.
- Vzor
Na zamestnancov pracujúcich na dohodu sa vzťahujú ustanovenia o nepretržitom dennom odpočinku (§ 92 ZP). Cieľom právnej úpravy je zabezpečiť, aby mal zamestnanec minimálny odpočinok najmenej 12 hodín (v prípade mladistvého zamestnanca najmenej 14 hodín) medzi dvoma časovými úsekmi vykonávania práce (de facto medzi dvoma pracovnými zmenami). V § 92 ZP sa stanovujú aj výnimky (skrátenie tohto odpočinku), ktoré možno aplikovať na dohody.
Príklad:
Zamestnanec na dohodu o pracovnej činnosti skončil výkon práce o 18.00 h. Kedy môže nastúpiť na ďalší výkon práce?
Z hľadiska Zákonníka práce sa mu garantuje nepretržitý odpočinok najmenej 12 hodín (14 hodín u mladistvého zamestnanca). Ďalší výkon práce je teda možný o 6.00 h (resp. 8.00 h) pričom sa musí brať do úvahy aj skutočnosť, že zamestnanec v priebehu 24 hodín nemôže vykonávať prácu viac ako 12 hodín (resp. 8 hodín).
Vzhľadom na to, že § 223 ods. 2 ZP odkazuje na celý § 92 ZP, je možné aj skrátenie odpočinku na 8 hodín, ak sú splnené podmienky podľa § 91 ods. 2 ZP:
- v nepretržitých prevádzkach a pri turnusovej práci,
- pri naliehavých poľnohospodárskych prácach,
- pri poskytovaní univerzálnej poštovej služby,
- pri naliehavých opravárskych prácach,
- ak ide o odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život alebo zdravie zamestnancov, a pri mimoriadnych udalostiach.
Faktom však je, že väčšina z týchto výnimiek je relevantná v prípade práce v pracovnom pomere.
Toto skrátenie je možné, len ak ide o zamestnanca staršieho ako 18 rokov, t. j. mladistvý zamestnanec musí mať zabezpečený nepretržitý odpočinok vždy najmenej 14 hodín.
Z hľadiska dohôd je otázka náhradného rovnocenného odpočinku do 30 dní de facto irelevantná, ale aj na toto ustanovenie § 223 ods. 2 ZP odkazuje (a teda by malo byť zrejmé, kedy sa rovnocenný nepretržitý náhradný odpočinok poskytol).