Nepretržitý odpočitok v týždni zamestnanca na dohodu a dni pracovného pokoja

Zároveň sa v prípade dohôd zabezpečuje aj dodržiavanie zákazu práce v dňoch pracovného pokoja (dni nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni a sviatky) v zmysle § 94 ZP.

Príklad:

Zamestnanec vykonáva prácu na dohodu o brigádnickej práci študentov v rozsahu 20 hodín týždenne v priemere.

Organizácia práce nemôže byť taká, že musí vykonávať prácu 6 dní v týždni, napr. PO – SO. Takýto postup umožňujú až výnimky podľa § 93 ods. 2 až 5 ZP. Nepretržitý odpočinok v týždni musí pripadnúť v prípade § 93 ods. 1 ZP na sobotu, nedeľu alebo nedeľu a pondelok.

Príklad:

Zamestnanec – žiak vykonáva prácu na dohodu o brigádnickej práci študentov v rozsahu 20 hodín týždenne v priemere. Zamestnávateľ chce, aby zamestnanec vykonával prácu aj v nedeľu.

Ods. 2 – 5 § 93 ZP predstavujú výnimky z určenia nepretržitého týždenného odpočinku na sobotu a nedeľu alebo nedeľu a pondelok. Výnimky však možno aplikovať len na zamestnanca staršieho ako 18 rokov. Z tohto hľadiska mladistvý zamestnanec nemôže pracovať na dohodu v nedeľu, resp. tak, že by nemal odpočinok v sobotu a v nedeľu alebo v nedeľu a v pondelok.

V prípade ods. 2 až 5 § 93 ZP sa poskytuje odpočinok v iné dni, resp. v inom rozsahu v niektorých prípadoch s náhradným odpočinkom. Ak sa skracuje odpočinok zamestnanca na dohodu v týždni na 24 hodín, ako je to ustanovené v ods. 2, treba tomuto zamestnancovi poskytnúť náhradný nepretržitý odpočinok v týždni do 8 mesiacov odo dňa, keď mal byť poskytnutý pôvodný nepretržitý odpočinok v týždni. V praxi platí, že ak mal zamestnanec odpočinok len v nedeľu, mal by sa mu poskytnúť v niektorom s nasledujúcich týždňov odpočinok zvýšený o 1 deň (24 hodín). Ak je dohoda uzatvorená na dva mesiace, lehota 8 mesiacov na poskytnutie náhradného odpočinku sa javí byť bezpredmetná (musí sa to stihnúť v čase trvania dohody).

V praxi však zamestnanec na dohodu pracuje len v niektoré dni v týždni a spravidla tieto dni spadajú medzi pondelok až piatok (aj vzhľadom na to, že za sobotu a nedeľu už zamestnávateľ musí platiť zvýhodnenia). Ak sa výkon práce vyžaduje v sobotu, resp. v nedeľu, spravidla ho odôvodňuje výnimka povahy práce, podmienok prevádzky (napr. výpomoc na výstave, trhu a pod.)

Deň nepretržitého odpočinku

Aplikácia § 94 ZP v kontexte dohôd nie je jednoduchá, pretože zamestnancovi sa nerobí rozvrh pracovných zmien, resp. táto povinnosť v Zákonníku práce nie je ustanovená. Identifikácia dňa nepretržitého odpočinku tak býva odvodzovaná z obsahu dohody alebo z obvyklého určovania výkonu práce:

• ak je v dohode ako pracovný deň dohodnutý pondelok – piatok, je dňom nepretržitého odpočinku sobota – nedeľa,
• ak v dohode nie je dohodnutý žiadny konkrétny deň práce (resp. odpočinku), ale zamestnávateľ určuje prácu len v pondelok – piatok, dá sa z toho odvodzovať, že očakávaným (obvyklým) dňom práce je pondelok až piatok a dňom odpočinku je sobota a nedeľa,
• ak už zamestnávateľ určil prácu na daný týždeň (a zamestnanec určenie akceptoval), deň pracovného pokoja je deň, kedy sa práca nemala vykonávať – hoci Zákonník práce neupravuje, koľko dní vopred zamestnávateľ také určenie robí a môže ho teda zmeniť, ak išlo o dohodu o určení práce (napr. aj v prípade, ak zamestnanec uvedené potvrdil) – táto zamestnávateľa zaväzuje,
• ak potreba práce vzniká náhodne a príležitostne, pracovným dňom je de facto každý deň.

Následne platí pre dohody aj ustanovenie § 94 ods. 3 ZP, že v deň nepretržitého odpočinku možno nariadiť len vymedzené práce. Na výkone ostatných prác sa zamestnávateľ a zamestnanec môžu dohodnúť. Z tohto hľadiska v dohode už môže byť dohodnuté, že zamestnanec súhlasí aj s výkonom práce v deň jeho nepretržitého odpočinku.

Zároveň nemožno zabudnúť na to, že v prípade dohôd je vylúčená práca nadčas, a teda ak zamestnanec na dohodu o pracovnej činnosti vykonával prácu 10 hodín týždenne v pondelok až v piatok, zamestnávateľ mu nemôže určiť ďalší výkon práce nad tento rozsah. Zmluvné strany sa však môžu dohodnúť, že hoci je v dohode dohodnutý výkon práce v pondelok až v piatok, v konkrétnom týždni sa práca vykoná v sobotu bez navýšenia rozsahu hodín v danom týždni.

De facto teda ide o zmenu dohodnutých pracovných podmienok (nie o nadčas a náhradné voľno za prácu nadčas).

Predstavujú osobitný druh odpočinku, ktorý je upravený zákonom č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Uvedený zákon rozlišuje štátne sviatky (§ 1) a ďalšie dni pracovného pokoja (§ 2 ods. 2). Na účely Zákonníka práce sa za sviatky považujú dni vymedzené v § 1 a § 2 cit. zákona.

Ustanovenie § 94 ods. 4 ZP, že v deň, na ktorý pripadol sviatok, možno nariadiť len práce vymedzené v uvedenom ustanovení, platí aj na dohody. Na výkone ostatných prác sa zamestnávateľ a zamestnanec môžu dohodnúť. Z tohto hľadiska v dohode už môže byť dohodnuté, že ak má zamestnanec pracovať v pondelok 5 hodín a v utorok 5 hodín a na utorok pripadne sviatok, či v tento deň bude alebo nebude pracovať alebo či sa výkon práce uskutoční v iný deň (napr. v stredu).

Zákaz nariadenia alebo dohodnutia práce, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác („maloobchodný predaj“) maloobchodného predaja (§ 94 ods. 5 ZP), sa vzťahuje aj na dohody, a teda ani zamestnanci na dohodu nemôžu počas dní, kedy zamestnanci v pracovnom pomere nemôžu vykonávať prácu v maloobchode (napr. v potravinách), vykonávať prácu.