V praxi možno identifikovať celý rad rizík a problémov, ktoré sú spojené s používaním dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a ktoré inšpekcia práce prípadne vyhodnocuje ako porušenie Zákonníka práce.
- Vzor
Najčastejšie situácie, ktoré sa v praxi vyskytujú:
- používanie dohôd v rozpore s pravidlom výnimočnosti (napr. zamestnávateľ má väčší počet zamestnancov na dohody bez objektívneho dôvodu, hlavne z ekonomických dôvodov, aby ušetril),
- dohody o vykonaní práce nie sú dohodované na výsledok, ale na druhovo určenú činnosť, resp. v prípade dohody o vykonaní práce je dohodnuté odmeňovanie nie na výsledok, ale na druhovo určenú prácu; v praxi v mnohých prípadoch sa dohoda o vykonaní práce používala na zabezpečenie práce, ktorá sa pre zamestnávateľa pravidelne opakovala a nebola vymedzená výsledkom, t. j. podľa dohody, resp. podľa skutočného priebehu práce, ktorý bol odlišný od dohody, zamestnanec nebol zamestnaný, aby odovzdal výsledok,
- namiesto pracovného pomeru sa uzatvorí viac dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a v dohode sa jeden druh práce delí na viacero činností (uvedené je obchádzaním zákona, čo má za následok neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39 OZ),
- používanie dohody agentúrami dočasného zamestnávania (znižujúci sa trend) alebo subjektmi (s. r. o./a. s.) bez povolenia na činnosť agentúry dočasného zamestnávania, ako tzv. poskytovanie služieb, hoci zo znakov konania je zrejmé, že ide o dočasné pridelenie, kde môže byť dohodnutý len pracovný pomer (V tejto súvislosti od 1. 3. 2015 platí novela Zákonníka práce, ktorá v § 58 ods. 2 zaviedla tzv. prezumpciu dočasného pridelenia.),
- nesúlad evidencie so skutočným rozsahom práce − evidencia pracovného času/práce nezodpovedá skutočnosti, t. j. v skutočnosti sa vykonáva práca vo väčšom rozsahu (napr. aj 40 hodín týždenne), ale eviduje sa práca len 10 hodín týždenne (Túto skutočnosť možno preukázať napr. cez posúdenie nárokov na vykonávanie práce v konkrétnej prevádzke. Napríklad v prípade reštaurácie je nesúlad medzi potrebou práce vyplývajúcej z potreby pripraviť jedlá, zabezpečiť suroviny, podávať ich zákazníkom a počtom zamestnancov a dĺžkou ich vykazovaného pracovného času.),
- v minulosti používanie dohôd o vykonaní práce („o provedení práce“) podľa Zákonníka práce ČR s cieľom obísť aplikovateľné predpisy SR ohľadom sociálneho poistenia (v ČR boli úľavy na sociálnom poistení).
V tejto súvislosti v niektorých dohodách boli doslova odpísané ustanovenia z pracovných zmlúv (a priamo sa v nich používajú slová ako pracovná zmluva, mzda a pod.).