Paragraf 14 ZP (riešenie sporov), podľa ktorého „spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy,“ možno prepojiť s § 223 ods. 5 ZP, podľa ktorého „spory vyplývajúce z tejto dohody sa prejednávajú rovnako ako spory z pracovného pomeru“.
To znamená, že aj spory z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru prejednávajú a rozhodujú súdy (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok).
- Vzor
Napríklad: Spor o nevyplatenie odmeny z dohody o pracovnej činnosti.
|
Príslušnosť súdu (1. stupeň) |
|
|
Vecná (kauzálna) |
ktorý subjekt je oprávnený prejednať a rozhodnúť pracovnoprávny spor súd = osem vybraných okresných súdov |
|
Miestna |
ktoré kritérium je rozhodujúce pre určenie miesta (miestneho súdu), na ktorom sa pracovnoprávny spor bude rozhodovať − všeobecná príslušnosť (§ 13 Civilného sporového poriadku – všeobecný súd žalovaného) alebo osobitná príslušnosť (§ 19 Civilného sporového poriadku – napr. súd, v ktorého obvode má žalovaný miesto výkonu práce podľa dohody) |
|
Vecná príslušnosť v pracovnoprávnych sporoch konanie v individuálnych pracovnoprávnych sporoch a v sporoch z kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov, štrajku a výluky |
|
|
pre obvod Krajského súdu |
|
|
v Bratislave |
Okresný súd Bratislava III |
|
v Trnave |
Okresný súd Piešťany |
|
v Trenčíne |
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom |
|
v Nitre |
Okresný súd Topoľčany |
|
v Žiline |
Okresný súd Ružomberok |
|
v Banskej Bystrici |
Okresný súd Zvolen |
|
v Prešove |
Okresný súd Poprad |
|
v Košiciach |
Okresný súd Košice II |
Vzniká tu jedna právna otázka, a to ohľadom podania žaloby na neplatnosť skončenia dohody. Ustanovenie § 77 ZP sa na dohody nevzťahuje cez § 223 ods. 2 ZP, keďže v ňom nie je priamo vymenovaný. Možno však uvažovať o tom, že ak sa spory z dohôd prejednávajú rovnako ako spory z pracovného pomeru, musí tu byť možnosť aplikovať na prerokovanie a rozhodnutie rovnaké pravidlá ako pri sporoch z pracovného pomeru. V inom prípade by sa uplatnili len pravidlá občianskeho práva procesného (Civilný sporový poriadok) a aplikovala by sa všeobecná premlčacia lehota na podanie žaloby o neplatnosť (čím by zamestnanec na dohodu mohol byť zvýhodnený oproti zamestnancovi v pracovnom pomere; podobne aj zamestnávateľ) a vyvolávalo by to právnu neistotu, keďže podľa § 77 ZP: „Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.“ Lehota dvoch mesiacov je prekluzívna lehota. (§ 36 ZP ustanovuje: „K zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo, dochádza len v prípadoch uvedených v ... , § 77, ... . Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty, súd prihliadne na zánik práva, aj keď to účastník konania nenamietne.“) Paragraf 36 ZP sa na dohody vzťahuje, keďže ide o prvú časť Zákonníka práce.
V ČR sa NS ČR v obdobnej veci (ale v kontexte odlišnej právnej úpravy) v prípade 21 Cdo 1633/2009 vyslovil, že: „na zrušení dohody o pracovní činnosti ve smyslu § 77 odst. 1 písm. d) zák. práce se nevztahuje jen právní úprava o skončení pracovního poměru způsoby uvedenými v ustanovení § 48 zák. práce; neplatnost zrušení dohody o pracovní činnosti však mohou zaměstnanec i zaměstnavatel uplatnit u soudu na základě ustanovení § 77 odst. 1 části věty před středníkem zák. práce způsobem, který pro výkon práce v pracovním poměru upravuje ustanovení § 72 zák. práce, ve lhůtě 2 měsíců ode dne, kdy měla práce konaná na základě dohody o pracovní činnosti skončit tímto rozvázáním. Přestože nejde o pracovní poměr jako takový, jedná se o jeden ze základních pracovněprávních vztahů (§ 3 zák. práce), kde je stejně jako v pracovním poměru – v zájmu právní jistoty, aby si účastníci tohoto vztahu mohli o něm sjednat jistotu v době co nejkratší“.