Podľa § 225 ods. 2 ZP: „Zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi za škodu, ktorú utrpel pri výkone práce podľa uzatvorenej dohody, alebo v priamej súvislosti s ním, rovnako ako zamestnancom v pracovnom pomere.“
Ide tu o odkaz na aplikáciu § 192 – § 219 ZP na zamestnancov vykonávajúcich prácu na základe dohôd (t. j. aj rovnaké predpoklady zodpovednosti za škodu). Ustanovenie § 220 ZP sa použije v oboch prípadoch.
- Vzor
Zodpovednosť za škodu na strane zamestnávateľa v prípade dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa v zásade neodlišuje od zodpovednosti za škodu v prípade zamestnanca v pracovnom pomere.
|
Predpoklady zodpovednosti za škodu |
| 1.Existencia pracovnoprávneho vzťahu na dohodu medzi zamestnávateľom a zamestnancom Musí ísť o pracovnoprávny vzťah, ak nejde o pracovnoprávny vzťah, resp. situáciu, kedy ku škode nedochádza v medziach pracovného práva (§ 220 ZP), zodpovednosť za škodu je daná podľa iných právnych predpisov (napr. OZ). |
| 2.Existencia (vznik) škody (ujmy) na strane zamestnanca Musí existovať určitá vyčísliteľná, resp. identifikovateľná škoda. V praxi môže vzniknúť škoda na majetku (napr. odcudzenie oblečenia zamestnancovi, neposkytnutie dovolenky, stravných lístkov), škoda (ujma) na zdraví – pracovný úraz, resp. aj otázka nemajetkovej ujmy (ako napr. poškodenie dobrého mena zamestnanca) – vzniká otázka primeraného zadosťučinenia, kde nemusí ísť len o peniaze, ale napr. aj o verejné ospravedlnenie. |
| 3.Protiprávny úkon (konanie) (konanie, nekonanie, opomenutie), ktorý je porušením právnych povinností zamestnávateľom, resp. zamestnancov konajúcich v jeho mene (§ 9 + § 10 ZP) alebo úmyselné konanie proti dobrým mravom (§ 15 ZP), a to v kontexte plnenia pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi (pojem § 220 ZP) + § 220 ods. 3 ZP – ako pracovný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý zamestnanec utrpel pre plnenie pracovných úloh. Zamestnávateľ zodpovedá aj za tzv. škodnú udalosť (aj keď napr. nespôsobil škodu svojím konaním, ak tu nebolo protiprávne konanie z jeho strany). Konanie sa dialo v súvislosti s plnením pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi (napr. zamestnanec si v skrinke na odkladanie veci odložil a uzamkol oblečenie, niekto skrinku otvoril a oblečenie ukradol, zamestnanec pri práci na výrobnej linke bol zranený iným zamestnancom). |
| 4.Príčinná súvislosť medzi konaním zamestnávateľa (protiprávnym úkonom pri plnení podľa bodu 3 a vznikom škody na strane zamestnanca V princípe zamestnávateľ zodpovedá aj za škodnú udalosť, napr. úraz pri dopravnej nehode, ak zamestnanec smeroval na miesto stretnutia v rámci plnenia pracovných úloh počas pracovnej zmeny bez ohľadu na porušenie nejakej povinnosti (zavinenie môže byť aj na strane vodiča druhého vozidla). V mnohých prípadoch je však daná súvislosť medzi konaním zamestnávateľa, resp. jeho zodpovedných zamestnancov (neplnenie pracovnoprávnych predpisov – mzdové, BOZP) a vznikom škody/ujmy (napr. neposkytnutie stravných lístkov, nevyplatenie mzdy, pracovný úraz). |
U zamestnávateľa zamestnávajúceho zamestnanca na dohodu ide o zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie (pri konaní proti dobrým mravom sa ale bude skúmať úmysel) a môže ísť aj o prípad, keď zamestnávateľ bude zodpovedať, aj keď žiadnu právnu povinnosť neporušil (škodná udalosť – napr. § 195 ods. 6 ZP). Ak nie sú splnené tieto podmienky, nie je vylúčená ešte občianskoprávna zodpovednosť napr. z dôvodu, že napr. prístupová cesta/chodník k objektu zamestnávateľa je vo vlastníctve/nájme zamestnávateľa.
Zodpovednosť zamestnávateľa z hľadiska pracovného práva nebude daná ani vtedy, ak sa situácia stala mimo plnenia pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi a bola tzv. excesom, napr. zamestnanec si na stroji zamestnávateľa vyrábal veci pre seba a došlo k poškodeniu jeho zdravia.
Zamestnávateľ sa však môže liberovať (oslobodiť spod zodpovednosti) – pozri napr. § 196 ZP (pri zodpovednosti pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania) alebo preukázať, že škodu zavinil aj poškodený zamestnanec (§ 218 ZP pri inej zodpovednosti, ako je zodpovednosť pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania – jeho zodpovednosť sa pomerne obmedzí). V prípade zodpovednosti tretích osôb zamestnancovi za škodu (pracovnoprávnu škodu) zodpovedá zamestnávateľ a voči inej osobe má regresné právo podľa § 219 ZP.
V prípade zamestnávateľa sa vychádza zo skutočnej škody a náhrada škody nie je obmedzená.
Príklad:
Zamestnanec si odložil u zamestnávateľa na vešiak kabát a niekto mu ho ukradol. Ako bude zamestnávateľ postupovať pri určení zodpovednosti za škodu?
V tomto prípade sa musí ustáliť zodpovednosť zamestnávateľa podľa § 193 ZP, t. j. bude sa skúmať, či si ho zamestnanec odložil v kontexte plnenia pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi (napr. v deň, keď mal vykonávať prácu, v deň keď si bol po výplatu alebo sa na výzvu zamestnávateľa dostavil do práce napr. podpísať papiere), alebo je založená občianskoprávna zodpovednosť (napr. zamestnanec prišiel do práce navštíviť v čase rodičovskej dovolenky kolegov).
Ďalej sa bude skúmať, či si zamestnanec kabát odložil na určenom mieste a ak také nie je, na mieste, kde sa obvykle takéto veci odkladajú, napr. skriňa, vešiak, šatník alebo si ho odložil na inom mieste. Bude sa skúmať, či ide o vec, ktorá sa obvykle do práce nosí (oblečenie tam spravidla spadá, otázka je však primeranosť ceny oblečenia – kabát za 200 eur vs. kabát za 2 000 eur – napr. aj v kontexte o koho ide, v akom postavení) alebo nie (zákon potom limituje povinnosť zamestnávateľa hradiť škodu vyššiu ako 165,97 eura), resp. či zamestnávateľ prevzal vec do úschovy (napr. zriadená šatňa s osobou, ktorá prijíma a vydáva oblečenie).
V prípade pracovného úrazu sú zamestnanci na dohodu krytí úrazovým poistením podľa zákona o sociálnom poistení. Obdobne aj pri pracovnom úraze zamestnanca na dohodu sa bude skúmať, či sa tak stalo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi (alebo nie, napr. zamestnanec si na stroji vyrába veci pre seba a dôjde k úrazu) a zamestnávateľ sa môže celkom alebo sčasti zbaviť zodpovednosti podľa § 196 ZP.