Rovnomerné rozvrhnutie pracovného času

JUDr. et. Mgr. Jozef Toman PhD.

Vydané: 22. 06. 2020 7 minút čítania

Identifikácia rovnomerného rozvrhnutia pracovného času (kritéria) a jeho zavedenie je upravené v § 86 ZP. O jeho zavedení rozhoduje zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov (ak u neho nepôsobia, zamestnávateľ postupuje samostatne podľa § 12 ods. 2 ZP). Prerokovanie postačuje preto, že táto forma rozvrhnutia má najmenší dopad napr. na zdravie zamestnanca.

V praxi je problematické (vzhľadom na povahu práce) uplatnenie rovnomerného rozvrhnutia napr. v nasledujúcich oblastiach: poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, doprava, sezónna práca. Rovnomerné rozvrhnutie je typické pre administratívne práce, ako je napríklad práca v úradoch, v kanceláriách.

V praxi sa rovnomerné rozvrhnutie pracovného času môže vyskytovať v týchto dvoch formách:

a) pevný (fixný) pracovný čas – zamestnanec má pevne určený začiatok a koniec výkonu práce (nemôže ovplyvniť svoj príchod a odchod z práce) alebo

b) pružný pracovný týždeň/štvortýždňové obdobie/mesiac a pod. – § 88 ZP (zamestnanec má spravidla pevne určený čas, kedy musí byť prítomný v práci a volí si príchody/odchody z práce). Pri pružnom pracovnom čase zamestnanec v skutočnosti v jednotlivých týždňoch odpracuje aj viac hodín, ale len na základe svojej voľby. Rovnomernosť spočíva v tom, že základný pracovný čas je tu určený rovnomerne, resp. aj v tom, že ak zamestnanec chce, môže si svoj pracovný čas organizovať rovnomerne v rámci kritérií vymedzených v § 86 ZP.

Kritériá rovnomerného rozvrhnutia pracovného času

Kritériá upravuje § 86 ods. 2 ZP. Tieto kritériá musia byť naplnené (posudzujú sa) kumulatívne. Ak nie je splnené jedno z týchto kritérií, ide o nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času podľa § 87 ZP (resp. formu konta podľa § 87a ZP).

1. kritérium: rozdiel dĺžky pracovného času pripadajúci na jednotlivé týždne nepresiahne tri hodiny

Dĺžka pracovného času: na účely § 86 ZP sa posudzuje len pracovný čas a nezapočítava sa sem práca nadčas (§ 97 ZP), ktorá je mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a nad rámec určeného pracovného času. Pri posudzovaní sa vychádza z rozvrhu pracovného času, t. j. ak ide o prácu nadčas podľa § 97 ZP, za ktorú sa poskytne náhradné voľno (náhradné voľno sa tiež poskytuje na hodiny, ktoré sú rozvrhnuté), táto skutočnosť nemá vplyv na posudzovanie rozvrhovanie pracovného času z hľadiska splnenia kritérií podľa § 86 ZP.

Príklad:

Zamestnanec pracuje v pondelok až piatok od 8.00 h do 16.30 h (s prestávkou v práci od 12.00 h do 12.30 h). Dňa 24. augusta vykonal prácu nadčas v rozsahu 4 hodín, za ktorú mu bolo poskytnuté náhradné voľno 28. augusta. Ide o dva týždne. V prvom prípade ide o čas mimo rámca rozvrhu pracovného času, a teda v daný týždeň sa na účely § 86 ZP nepracuje o štyri hodiny viac. Druhý týždeň naopak, náhradné voľno sa poskytuje v čase rozvrhovaných hodín, napr. v čase od 8.00 h do 12.00 h.

Týždeň: sedem po sebe idúcich posudzovaných dní.

Rozdiel dĺžky pracovného času – posudzuje sa dĺžka pracovného času v jednotlivých týždňoch idúcich po sebe.

Príklad:

Týždeň	Určený pracovný čas	Rozdiel oproti priemeru	Rozdiel oproti minimu/maximu
1.	39 h	–1 h	2 h
2.	41 h	+1 h	2 h
3.	39 h	–1 h	2 h
4.	41 h	–1 h	2 h

Príklad:

Dĺžka pracovného času v jednotlivých týždňoch je nasledovná: 1. týždeň – 40 hodín, 2. týždeň – 40 hodín, 3. týždeň – 32 hodín, 4. týždeň – 48 hodín. Posúdi sa situácia spolu ako týždeň č. 1 – 4 alebo separátne č. 1 a 2 a č. 3 a 4?

Posudzujú sa týždne idúce za sebou, a teda aj 2 a 3 (40 h a 32 h). Samozrejme, rozhodujúce je aj vyrovnávacie obdobie. Ak sa napríklad v týždni č. 52 pracuje 48 hodín, ale od týždňa č. 1 sa začína výkon práce 40 hodín, a v týždni č. 2 – 40 hodín, možno povedať, že zamestnanec začal rovnomerné rozvrhnutie od týždňa č. 1, nie až od týždňa č. 2 (od týždňa č. 1 prešiel na rovnomerné rozvrhnutie pracovného času, ak je táto situácia z rozvrhovania dlhodobejšia).

2. kritérium: pracovný čas v jednotlivých dňoch nepresiahne deväť hodín

Deň: úsek 24 hodín (napr. nočná zmena od 22.00 h do 6.00 h zasahuje do dvoch kalendárnych dní, ale je len jedným dňom na účely § 86 ZP – pozri aj § 95 ZP).

Jednotlivé dni: dni, kedy sa vykonávala práca v rámci rozvrhu pracovných zmien.

Posudzuje sa len pracovný čas a nezapočítava sa sem práca nadčas (§ 97 ZP), ktorá je mimo rozvrhu pracovných zmien a nad rámec pracovného času.

Príklad:

Pondelok až piatok alebo pondelok až sobota

Deň v kalendárnom týždni	Dĺžka pracovnej zmeny (pracovný čas + prestávka v práci)		Dĺžka pracovného času
Deň v kalendárnom týždni	Po – PI	PO – SO	PO – PI	PO – SO
PO	8.00 – 16.00	8.00 – 15.30	7 h a 30 min.	7 h
UT	8.00 – 17.30	8.00 – 15.30	9 h	7 h
ST	8.00 – 17.00	8.00 – 15.30	8 h a 30 min.	7 h
ŠTV	8.00 – 16.30	8.00 – 15.30	8 h	7 h
PI	8.00 – 15.30	8.00 – 15.30	7 h	7 h
SO	–	8.00 – 13.00 (bez prestávky v práci)	–	5 h
NE	–		–	–

3. kritérium: priemerný týždenný pracovný čas nesmie v určitom období, najviac štvortýždňovom, presahovať hranicu pre ustanovený týždenný pracovný čas

Pri rovnomernom rozvrhnutí pracovného času sa aj tieto malé výkyvy majú vyrovnať v určitom rozvrhovom (vyrovnávacom) období, ktoré nie je viac ako štyri týždne. Ide o rozvrhové (vyrovnávacie) obdobie na dosiahnutie priemeru 40 h, 38 ¾, 37 a ½ a pod., t. j. výkyvy, ktoré umožňuje kritérium č. 1 a 2.

4. kritérium: pri rovnomernom rozvrhnutí pracovného času rozvrhuje zamestnávateľ týždenný pracovný čas v zásade na päť pracovných dní v týždni

Nie je skutočným kritériom, ale skôr dodatkovým pravidlom, ktoré zamestnávateľa navádza na rozvrhovanie pracovného času na 5 dní v týždni.

Použitý pojem „v zásade“ hovorí o tom, že spravidla pri rovnomernom rozvrhnutí pracovného času sa práca má rozvrhovať na 5 dní v týždni, ale nezakazuje sa postup, kedy zamestnávateľ rozvrhne pracovný čas (napr. vzhľadom na povahu práce/prevádzky) aj na sobotu alebo na nedeľu až piatok. Úplný príkaz pracovať len 5 dní v týždni by bol vyjadrený slovom „zásadne“ (t. j. bez výnimky).

Príklad:

PO	UT	ST	ŠTV	PI	SO	NE
8.00 – 16.30	8.00 – 16.30	8.00 – 16.30	8.00 – 16.30	8.00 – 16.30	–	–
9.00 – 16.30	9.00 – 16.30	9.00 – 16.30	9.00 – 16.30	9.00 – 16.30	8.00 – 13.30	–
–	–	9.00 – 16.30	9.00 – 16.30	9.00 – 16.30	9.00 – 16.30	8.00 – 13.30
8.00 – 12.00	8.00 – 12.00	8.00 – 12.00	8.00 – 12.00	–	–	–

Jednorazové prekročenie rozsahu 9 hodín

Príklad:

Zamestnávateľ pravidelne rozvrhuje pracovný čas tak, že zamestnanec neodpracuje viac ako 9 hodín denne. V jeden týždeň zamestnávateľ potrebuje, aby zamestnanec vykonával prácu v jeden deň 10 hodín. Ide o nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času?

V princípe ide o jednorazovú situáciu. Napriek tomu, ak pracovný čas presiahne 9 hodín, ide v tento týždeň o nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času. Zákonník práce neupravuje v § 86, že ide o pravidelnosť alebo nepravidelnosť takéhoto postupu. Vzhľadom na to aj jeden prípad znamená, že v danom týždni bol pracovný čas rozvrhnutý nerovnomerne.

V princípe zamestnávateľ pre tento prípad môže použiť určenie práce nadčas. Samotná vedomosť o tom, že v tento týždeň bude potrebovať prácu 10 hodín denne namiesto 8 hodín denne, neznamená, že nejde o prácu nadčas. Ide o výnimočný prípad a možno predpokladať, že ide o prechodnú a naliehavú potrebu práce, keďže v iné týždne takýto výkon práce spravidla nie je potrebný.

Príklad:

Zamestnávateľ sa so zamestnancom dohodol, že bude pracovať 4 dni po 10 hodín každý týždeň. Keďže práca sa vykonáva stále rovnako, vyžaduje sa súhlas zamestnanca? Ide o rovnomerné alebo nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času?

Maximálna dĺžka pracovného času pri rovnomernom rozvrhnutí pracovného času je 9 hodín. V tomto prípade je to teda nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času.

Príklad:

Sobotná 12-hodinová pracovná zmena. Zamestnanci pracujú v dvojzmennej prevádzke s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom. Dĺžka zmeny je 7,5 hodiny, dohodnutý týždenný čas je 37,5 hodiny/5 dní.

Ak by zamestnávateľ chcel zaviesť 11,5 hodinovú zmenu v sobotu, pracovný čas by bol nastavený:

tri týždne pondelok až piatok 7,5 h/deň a
štvrtý týždeň utorok až sobota 6,5 hodiny/denne 4 dni a 11,5 hodiny jeden deň.

Vedel by zamestnávateľ naďalej použiť ustanovenia o rovnomernom rozvrhnutí pracovného času alebo sa musí striktne dodržať max. 9-hodinová dĺžka pracovného času?

Ustanovenie § 86 ZP neumožňuje zavedenie 11,5-hodinovej zmeny (11-hodinový pracovný čas), § 86 ZP nerieši frekvenciu zmien, t. j. napr. jedna 11,5-hodinová pracovná zmena za týždeň, dva týždne, mesiac.