Práca nadčas

Práca nadčas je (§ 97 ods. 1 ZP) práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času (pracovných zmien) a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.

Osobitné pravidlá: pri kratšom pracovnom čase (§ 97 ods. 2 ZP) (Pozn.: Možno sa domnievať, že je to práca mimo rozvrhu.), pri pružnom pracovnom čase (§ 96 ods. 3 ZP), pri konte pracovného času (§ 87a ods. 8 ZP).

Práca nadčas nie je (§ 97 ods. 4 ZP):

1. Zamestnanec nadpracúva prácou vykonávanou nad určený týždenný pracovný čas pracovné voľno, ktoré mu zamestnávateľ poskytol na jeho žiadosť (pozri § 141 ods. 3 ZP).

Príklad:

Na žiadosť zamestnanca sa mu poskytlo 25. augusta 2017 pracovné voľno od 14.00 h do 16.00 h (pracovná zmena bola od 7.30 h do 16.00 h) a zamestnanec vykonal túto prácu 28. augusta 2017 od 16.00 h do 18.00 h (pracovná zmena bola od 7.30 h – 16.00 h).

2. Zamestnanec nadpracúva prácou vykonávanou nad určený týždenný pracovný čas pracovný čas, ktorý odpadol pre nepriaznivé poveternostné vplyvy [väzba na § 142 ods. 2 ZP, ale v prípade § 142 ods. 2 ZP nejde o odpadnutie pracovného času, keďže ide o prekážku v práci s náhradou mzdy, hoci len 50 % priemerného zárobku, ktorá sama osebe je výkonom práce – pozri § 144a ods. 1 písm. a) ZP – prekážky sa považujú za výkon práce, ak zákon neustanovuje inak; pozri ale § 144a ods. 2 písm. c) ZP odpracovanie „odpadnutého“ nebude výkonom práce; uvedené nemá vplyv na mzdu – § 144a ods. 5 ZP].

Prácou nadčas nie je výkon práce nad ustanovený týždenný pracovný čas (a mimo rámca rozvrhu pracovných zmien), ktorý zamestnanec vykonáva na základe svojho rozhodnutia (bez súhlasu alebo príkazu zamestnávateľa), napr. že zotrváva na pracovisku po skončení pracovnej zmeny.

Práca nadčas a kratší pracovný čas

Otázku upravuje § 97 ods. 2 ZP.

Príklad:

So zamestnancom je dohodnutý pracovný čas 20 hodín týždenne. V danom týždni má rozvrhnutý (a teda určený) pracovný čas 20 hodín týždenne. Z dôvodu potreby práce nadčas sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na výkone práce ďalšie 4 hodiny. Ide vôbec o prácu nadčas alebo dočasnú zmenu pracovnej zmluvy, t. j. dohodnutie 4 hodín práce v daný týždeň navyše a patrí mu mzdové zvýhodnenie. Zamestnanec, ktorý má v daný týždeň vykonávať prácu 40 hodín (dohodnutý pracovný čas je 40 hodín) namieta, že kým on za prácu od 20. do 24. hodiny dostane iba mzdu, ak by sa zamestnancovi s kratším pracovným časom poskytlo za tieto hodiny mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas, došlo by k jeho diskriminácii, pretože za rovnaký odpracovaný čas on nedostane mzdové zvýhodnenie. Posúďte situáciu.

Zamestnanec s pracovným časom 40 hodín/týždenne má určené v danom týždni odpracovať 40 hodín práce, pričom mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas sa poskytuje za prácu nad 40 hodín. Zamestnanec s kratším pracovným časom 20 hodín/týždenne má určený v danom týždni odpracovať pracovný čas 20 hodín týždenne, preto vzniká otázka, či mu vznikne nárok na mzdové zvýhodnenie už za prácu nad 20 hodín týždenne alebo až za prácu nad 40 hodín týždenne. V minulosti sa diskutovalo o tom, že ak by sa mzdové zvýhodnenie poskytovalo už od 21. hodiny, tento zamestnanec je zvýhodnený oproti zamestnancovi s pracovným časom 40 hodín (ktorý je diskriminovaný).

V SR platí, že práca nadčas pri kratšom pracovnom čase je práca presahujúca týždenný pracovný čas zamestnanca. Zákonník práce SR priamo neupravuje, či ide o určený alebo o ustanovený pracovný čas, ale len „jeho“ pracovný čas. – možno sa teda domnievať (na rozdiel od ČR), že sa mu mzdové zvýhodnenie zaplatí už za prácu presahujú v danom týždni 20 hodín týždenne.

Znaky práce nadčas

V zmysle § 97 ZP možno identifikovať nasledujúce znaky práce nadčas:

1. Práca s