Pandémia COVID-19 priniesla do pracovnoprávnych vzťahov nový fenomén, ktorým je práca z domu, tzv. home office. Počas home office má zamestnanec určitý „voľnejšie“, respektíve samostatnejšie organizovateľný časový rámec. Zamestnávateľom sú spravidla určené iba základné časové mantinely výkonu práce.
Kvôli benefitu voľnosti počas home office zamestnávatelia očakávajú od zamestnancov, že svoje nevyhnutné súkromné záležitosti absolvujú vo voľnom čase a nebudú nútení čerpať prekážky v práci v rozsahu, ako by ich čerpali pri prezenčnom výkone práce na pracovisku. Modelovým príkladom v tomto príspevku je najčastejšia prekážka v práci zamestnanca z dôvodu jeho lekárskeho vyšetrenia.
Príspevok odpovedá na častú otázku, či môže zamestnanec absolvovať lekárske vyšetrenie ako prekážku v práci počas hodín, kedy má pracovať na home office dištančne, alebo, naopak, má lekárske vyšetrenia absolvovať vo svojom „voľnom čase“?
- Vzor
Inštitút home office, ktorý je vnímaný ako určitá príležitostná forma práce z domu treba odlišovať od inštitútu domáckej práce a telepráce ako inštitútov podľa § 52 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p (ďalej len „Zákonník práce“).
Základné rozlišujúce kritérium spočíva v aspekte pravidelnosti, keď domácka práca/telepráca sú typické pravidelným výkonom práce z domácnosti zamestnanca, kým práca home office predstavuje určitú príležitostnú formu vykonávania práce z domu v dôsledku náhlej potreby alebo mimoriadnych udalostí. Aj napriek tomu, že existuje istý prienik medzi domáckou prácou a home officom, oboma ako prácami vykonávanými „z domácnosti zamestnanca“, nie je možná analogická aplikácia § 52 Zákonníka práce na inštitút home office.
Príležitostný home office a jeho špeci