Prekážky v práci a zavedenie skrátenej práce (Kurzarbeit)

Prekážky v práci na strane zamestnávateľa

V zmysle § 142 ods. 3 Zákonníka práce, ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2 (napr. prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín, poveternostné vplyvy), zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Zákonník práce v § 134 presne určuje, akým spôsobom sa priemerný zárobok zamestnanca určí. Zjednodušene ide o priemerný zárobok za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, pričom sa zisťuje zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v tomto období. Priemerný zárobok preto môže byť niekedy vyššia suma, než je základná mzda dohodnutá v pracovnej zmluve. Vplyv na priemerný zárobok majú napríklad poskytnuté náhrady mzdy za obdobie práceneschopnosti, dovolenku, ale aj vyplatené bonusy a odmeny.

Zamestnávateľ napriek tomu, že zamestnanec nepracuje a negeneruje preňho žiadny zisk, má nárok na náhradu mzdy vo výške 100 % priemerného zárobku. Výnimkou z tohto pravidla sú nepriaznivé poveternostné vplyvy (vtedy je zamestnancovi vyplácaná náhrada mzdy vo výške najmenej 50 % jeho priemerného zárobku).

Iba v prípade, ak zamestnávateľ vymedzil v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré nemôže zamestnancovi prideľovať prácu, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou, najmenej však 60 % jeho priemerného zárobku.

Systém skrátenej práce v Nemecku

V prípade prekážok v práci, hoci zamestnanec pracuje menej alebo vôbec, z dôvodu, že zamestnávateľ mu nemá akú prácu prideliť, nejde o skrátenú prácu v pravom význame slova. Pojem skrátená práca je z nemčiny kurz Arbeit (krátka práca). Ide o systém, v ktorom sa zamestnanci a zamestnávatelia dohodnú alebo sú nútení akceptovať redukciu pracovného času a aj vyplatenej mzdy. Tento systém predpokladá zahrnutie štátu, ktorý pokrýva spravidla časť mzdy dotknutých zamestnancov s cieľom zachrániť pracovné miesta v ekonomike. Systém skrátenej práce pochádza z Nemecka.

Spolkový úrad práce v súčasnosti uhrádza:

• 60 % čistej mzdy
• 67 % čistej mzdy, ak zamestnanec žije v domácnosti s aspoň jedným dieťaťom

Podľa novely účinnej od mája 2020:

• od štvrtého mesiaca skráteného úväzku sa zamestnancom bude uhrádzať 70 %  (resp. 77 %) čistej mzdy
• od siedmeho mesiaca skráteného úväzku sa zamestnancom bude uhrádzať 80 % (resp. 87 %) čistej mzdy

Predbežne platí vyššie uvedené do 31. 12. 2021.

Žiadateľ o podporu (zamestnávateľ) je povinný podať na úrade práce oznámenie, v ktorom popíše tzv. „podstatný výpadok práce“ a pripojí stanovisko zástupcov zamestnancov. Výpadok práce je podstatný, ak spočíva v ekonomických dôvodoch alebo neodvrátiteľnej udalosti a ak je dočasný, nie je možné mu zabrániť a vedie k tomu, že v príslušnom kalendárnom mesiaci by bola najmenej jedna tretina zamestnancov podniku postihnutá výpadkom mzdy vo výške viac ako 10 % ich mesačnej hrubej mzdy.

Zamestnávateľ oznamuje:

• Začiatok a koniec skrátenej práce
• Rozvrhnutie pracovného času
• Výber zamestnancov, ktorých sa to dotkne
• Obdobia „Kurzarbeit Null“ – práca nie je prideľovaná vôbec

Podpora v rámci skrátenej práce trvá maximálne 12 mesiacov, kvôli Covid-19 bolo však odsúhlasené predĺženie predbežne do 31. 12. 2021. Mimo pandémie, ak príde k prerušeniu čerpania podpory na viac ako 3 mesiace, možno znovu čerpať podporu od začiatku za tých istých podmienok. So skrátenou prácou musia súhlasiť zástupcovia zamestnancov alebo priamo dotknutí zamestnanci. Aj počas čerpania skrátenej práce môže prísť k skončeniu pracovného pomeru z organizačných dôvodov.

Návrh skrátenej práce na Slovensku

Podstatou návrhu je vytvorenie nového samostatného poistného fondu Sociálnej poisťovne pre skrátenú prácu – poistné na financovanie podpory vo výške 0,5 % z vymeriavacieho základu. Prispievať budú zamestnávatelia so sídlom na území Slovenska, pričom ak doteraz prispievali 1 % do fondu poistenia v nezamestnanosti, tak v budúcnosti to bude len 0,5 % z vymeriavacieho základu. Nepríde teda k zvýšeniu odvodového zaťaženia zamestnávateľov.   

Návrh by mal prejsť pripomienkovým konaním a po schválení Národnou radou SR a podpísaním prezidentkou SR by mal nadobudnúť účinnosť od 1. 1. 2022. V rámci pripomienkového konania ešte môžu nastať zmeny v navrhovanom znení zákona.

Navrhuje sa nahrádzať z nového fondu v zásade náklady na zamestnanca vo výške 60 % zo strany štátu.  Dvadsať percent (20 %) bude z vlastných zdrojov hradiť zamestnávateľ a 20 % bude predstavovať dobrovoľné zníženie mzdy zo strany zamestnanca.

Podpora sa poskytuje na čiastočnú úhradu nákladov zamestnávateľa na náhradu mzdy zamestnanca alebo na náhradu platu zamestnanca za každú hodinu prekážky v práci na strane zamestnávateľa z dôvodu obmedzenia činnosti zamestnávateľa v sume 60 % priemerného hodinového zárobku zamestnanca v kalendárnom mesiaci, za ktorý sa podpora poskytuje, najviac v sume 60 % z 1/174 dvojnásobku priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa podpora poskytuje.

Podpora sa bude v čase skrátenej práce poskytovať v úhrne najviac šesť mesiacov počas 24 po sebe nasledujúcich mesiacov.

Podmienky čerpania podpory

• obmedzenie činnosti vplyvom vonkajšieho faktora

Vonkajšie faktory a dočasné dôvody, ktoré zamestnávateľ nevie ovplyvniť, napr. strata zákaziek, rozhodnutia vlády či okolnosti vyššej moci, v dôsledku ktorých nemôže prideliť prácu v rozsahu najmenej 10 % fondu pracovného času najmenej jednej tretine zamestnancov alebo časti zamestnávateľa. Za obmedzenie prevádzkovej činnosti sa nebudú považovať napr. sezónnosť podnikania, reštrukturalizácia podniku či plánovaná rekonštrukcia.

• vyčerpanie vlastných možností zamestnávateľa

Zamestnanci musia mať vyčerpanú dovolenku z predchádzajúcich kalendárnych rokov, vyčerpaný kladný účet konta pracovného času z predchádzajúcich rokov a zamestnávateľ ich zároveň nemôže preradiť na inú prácu v rámci dohodnutého druhu práce.

• udržanie pracovných miest

Minimálne dva mesiace po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom bola poskytnutá podpora. Výnimkou je skončenie z dôvodov na strane zamestnanca.

• uhradené poistné

Zamestnávateľ musí mať uhradené odvody – sociálne poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie za celé obdobie trvania tejto povinnosti a obdobie trvalo minimálne 24 mesiacov bezprostredne pred podaním žiadosti o podporu. 

• schválená žiadosť podaná v lehote

Elektronickú žiadosť podpísanú kvalifikovaným elektronickým podpisom podáva zamestnávateľ Ústrediu alebo príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Prílohou je dohoda so zástupcami zamestnancov/dohoda so zamestnancom/súhlas rozhodcu.

Žiadosť obsahuje (najmä):

• Uvedenie vonkajšieho faktora (zamestnávateľ pripojí doklady)
• Počet zamestnancov
• Počet zamestnancov, ktorým nevie prideľovať prácu v rozsahu najmenej 10 %
• Požadovanú sumu na jednotlivého zamestnanca

Žiadosť musí byť podaná najneskôr do konca kalendárneho mesiace nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa žiada podpora.

• neporušenie zákazu nelegálneho zamestnávania 2 roky predchádzajúce podaniu žiadosti

Zmeny v Zákonníku práce v súvislosti so skrátenou prácou

Vzhľadom na vyššie uvedené informácie bude nevyhnutné upraviť aj ustanovenia Zákonníka práce a poskytnúť zamestnávateľovi právny základ na to, aby pri existencii prekážky v práci vyplácal zamestnancovi len 80 % náhrady mzdy. Preto by mal byť doplnený nový odsek do § 142 Zákonníka práce v takomto znení: „Ak zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov, a ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, po dohode so zamestnancom, pri prekážke v práci na strane zamestnávateľa požiada o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce podľa osobitného predpisu (ďalej len „podpora v čase skrátenej práce“), zamestnávateľ poskytne zamestnancovi za čas trvania tejto prekážky v práci náhradu mzdy v sume najmenej 80 % jeho priemerného zárobku; ustanovenia odsekov 1 až 4 a § 250b ods. 6 o sume náhrady mzdy sa neuplatnia. Ak sa zamestnávateľovi neposkytne podpora v čase skrátenej práce na pracovné miesto zamestnanca, patrí zamestnancovi za čas trvania prekážky v práci na strane zamestnávateľa podľa prvej vety náhrada mzdy v sume podľa odsekov 1 až 4 alebo § 250b ods. 6.“

Nové ustanovenie upravuje, že buď zástupcovia zamestnancov, alebo samotní zamestnanci, ak zástupcovia zamestnancov u zamestnávateľa nepôsobia, musia súhlasiť so skrátenou prácou, t. j. vzdať sa 20 % náhrady mzdy. Pokiaľ tieto subjekty ani v záujme zachovania pracovných miest súhlas neudelia, bude mať zamestnávateľ možnosť postupovať podľa nového § 142a Zákonníka práce a požiadať o rozhodnutie rozhodcu.

Rozhodca posúdi opodstatnenosť dôvodov zamestnávateľa na podanie žiadosti o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce a opodstatnenosť nesúhlasu zástupcov zamestnancov alebo zamestnanca. V lehote desiatich dní od prijatia riešenia sporu potom oznámi, či súhlasí s podaním žiadosti o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce a tento jeho súhlas nahradí dohodu podľa § 142 ods. 5 Zákonníka práce. Rozhodcovi patrí za riešenie sporu odmena, a to výške na základe dohody alebo ak k dohode nepríde, vo výške 600 eur. Odmenu rozhodcu uhrádza zamestnávateľ.