V čase pandémie mnohí zamestnávatelia a zamestnanci „objavili“ v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len "Zákonník práce") inštitút prekážok v práci. Najmä zamestnávatelia u ktorých nepôsobia zástupcovia zamestnancov, zistili, že ak nemôžu zamestnancovi prideľovať prácu, naďalej sú za neho v rámci pracovnoprávnych vzťahov zodpovední a namiesto mzdy sú mu povinní poskytovať náhradu mzdy.
- Vzor
Prekážky v práci na strane zamestnávateľa
V zmysle § 142 ods. 3 Zákonníka práce, ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2 (napr. prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín, poveternostné vplyvy), zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Zákonník práce v § 134 presne určuje, akým spôsobom sa priemerný zárobok zamestnanca určí. Zjednodušene ide o priemerný zárobok za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, pričom sa zisťuje zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v tomto období. Priemerný zárobok preto môže byť niekedy vyššia suma, než je základná mzda dohodnutá v pracovnej zmluve. Vplyv na priemerný zárobok majú napríklad poskytnuté náhrady mzdy za obdobie práceneschopnosti, dovolenku, ale aj vyplatené bonusy a odmeny.
Zamestnávateľ napriek tomu, že zamestnanec nepracuje a negeneruje preňho žiadny zisk, má nárok na náhradu mzdy vo výške 100 % priemerného zárobku. Výnimkou z tohto pravidla sú