K 1. 1. 2021 nadobudli účinnosť viaceré právne normy, ktoré upravujú výpočet nielen daňovej povinnosti, ale aj odvodov v oblasti poistných vzťahov. V predošlej časti sme vás už informovali o niektorých zmenách a v tejto časti uverejňujeme zvyšok článku.
- Vzor
ZMENY V SOCIÁLNOM POISTENÍ
Parametre v sociálnom poistení od 1.1.2021
Maximálny mesačný vymeriavací základ na účely povinného sociálneho poistenia pre platiteľov poistného a pre všetky druhy poistenia [nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti, garančné poistenie, rezervný fond solidarity (s výnimkou úrazového poistenia)] je najviac vo výške 7-násobku jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na povinné sociálne poistenie. To znamená, že maximálny mesačný vymeriavací základ sa v roku 2021 uplatní vo výške:
Rozhodujúce obdobie, za ktoré sa bude platiť poistné na SP je rok
2021.
Maximálny vymeriavací základ = 7 x (1/12 z VVZ za rok 2019) = 7 x 1/12 z 13 104 je
7 644 €.
V roku 2021 sa zvyšuje aj sadzba na
výpočet povinného príspevku na starobné dôchodkové sporenie
(II. dôchodkový pilier)
na 5,25 %
z vymeriavacieho základu na starobné poistenie. Sadzba tohto príspevku sa zvyšuje každoročne o 0,25 % a bude stúpať až do roku 2024. Poistencom, ktorí sú sporiteľmi v II. pilieri, sa výška odvodov na starobné poistenie do I. piliera (Sociálna poisťovňa) v roku 2021 zníži (uplatní sa sadzba 8,75 %) tak, aby odvody do I. a II. piliera v súčte vždy dosahovali 18 %.| Rok 2021 | |||
| Poistné fondy | Sadzba / ZC | Sadzba / ZĽ | Mesačný VZ |
| Zdravotné poistenie | 4,0% | 10,0 % | neobmedzený |
| Nemocenské poistenie | 1,4% | 1,4 % | 7 644 € |
| Dôchodkové poistenie starobné | 4,00% | 14,00 % | 7 644 € |
| z toho sadzba na SDS (II. pilier) | x | 5,25 % | 7 644 € |
| Dôchodkové poistenie invalidné | 3,00% | 3,00 % | 7 644 € |
| Poistenie v nezamestnanosti | 1,00% | 1,00 % | 7 644 € |
| Garančné poistenie | x | 0,25 % | 7 644 € |
| Rezervný fond solidarity | x | 4,75 % | 7 644 € |
| Úrazové poistenie | x | 0,8 % | neobmedzený |
Príklad č. 2:
Zamestnanec - sporiteľ v II. pilieri dôchodkového sporenia, dosiahol príjem (keď ide o vymeriavací základ pre starobné poistenie) vo výške 1 250 €. Poistné na starobné poistenie za zamestnanca predstavuje 50 € (4 % z 1 250 €) a za zamestnávateľa 175 € (14 % z 1 250 €). Aká výška povinného príspevku na starobné dôchodkové sporenie do II. piliera sa uvedie na výplatnej páske?
Nakoľko v roku 2021 je pre sporiteľa v II. pilieri sadzba poistného na
starobné poistenie (do I. piliera)
za zamestnávateľa určená vo výške 8,75 % z vymeriavacieho základu a sadzba poistného na
starobné dôchodkové sporenie (do II. piliera)
vo výške 5,25 % z vymeriavacieho základu, zamestnávateľ uvedie na výplatnej páske sumu príspevku na SDS vo výške 65,63 € [5,25 % z 1 250 €]. Zamestnávateľ odvedie do Sociálnej poisťovne poistné na starobné poistenie za zamestnanca vo výške 50 € [4 % z 1 250 €] a za zamestnávateľa vo výške 175 € [14 % z 1 250 €]. Následne Sociálna poisťovňa odvedie príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti, po odpočítaní poplatku, povinný príspevok na starobné dôchodkové poistenie [65,63 - poplatky].* * *
Ak nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti trvalo len časť kalendárneho mesiaca (napr. z dôvodu vzniku alebo skončenia právneho vzťahu v priebehu mesiaca) alebo sú v kalendárnom mesiaci obdobia, kedy je vylúčená doba platenia poistného (napríklad doba poberania nemocenského, ošetrovného), maximálny mesačný vymeriavací základ sa (s výnimkou úrazového poistenia) upraví - "kráti" podľa počtu dní, za ktoré sa platí poistné.
Vymeriavací základ pripadajúci na jeden deň sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.
| Maximálne denné vymeriavacie základy | ||
| Parameter | Rok 2020 | Rok 2021 |
| Maximálny denný VZ --> mesiac s 28 kalendárnymi dňami | 244,51 €* | 273,00 € |
| Maximálny denný VZ --> mesiac s 30 kalendárnymi dňami | 236,36 € | 254,80 € |
| Maximálny denný VZ --> mesiac s 31 kalendárnymi dňami | 228,74 € | 246,58 € |
Príklad č. 3:
Zamestnanec skončil pracovný pomer ku dňu 6.3.2021. Od 22.2.2021 do 2.3.2021 bol práceneschopný. Pri spracovaní výplaty za mesiac marec bol zamestnancovi vyplatený zdaniteľný príjem zo závislej činnosti vo výške 1 100 €. Z akej výšky vymeriavacieho základu sa vypočíta poistné na sociálne a na zdravotné poistenie?
Maximálny mesačný vymeriavací základ sa bude na účely sociálneho poistenia (s výnimkou úrazového poistenia) krátiť, nakoľko povinné poistenie zamestnanca netrvalo celý mesiac [povinné poistenie trvalo len 4 dni, a to z dôvodu existencie vylúčiteľnej doby (trvanie DPN) a z dôvodu skončenia pracovného pomeru].
-
Maximálny VZ (s výnimkou ÚP) je pre celý mesiac marec vo výške
7 644 €
.-
Maximálny VZ (s výnimkou ÚP) je pre 4 KD v mesiaci
986,32 €
[(7 644/31) x 4 = 246,58 x 4].Poistné na NP, DP, PvN, GP, RfS sa odvedie najviac zo sumy 986,32 € a poistné na ÚP sa odvedie zo sumy 1 100 €. Preddavky na zdravotné poistenie sa odvedú z vymeriavacieho základu vo výške 1 100 €, nakoľko princíp krátenia sa v zdravotnom poistení neuplatňuje. Zamestnancom dosiahnutý zdaniteľný príjem predstavuje vymeriavací základ pre odvod preddavkov na zdravotné poistenie.
* * *
Denný vymeriavací základ pre výpočet náhradu príjmu pri DPN
Denný vymeriavací základ (DVZ) nesmie byť vyšší ako DVZ určený z 2-násobku priemernej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu, resp., v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
| Maximálne denné vymeriavacie základy (DPN) | ||
| Parameter | Rok 2020 | Rok 2021 |
| Maximálny denný VZ pre výpočet náhrady príjmu (zaokrúhlenie na 4 d. m. nadol) | 66,6082 € | 71,8027 € |
| Maximálny denný VZ pre výpočet nemocenskej dávky (zaokrúhlenie na 4 d. m. nahor) | 66,6083 € | 71,8028 € |
Dňa 3.11.2020 bola schválená novela č. 330/2020 Z.z. zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorá nadobudla účinnosť dňa 21.11.2020. Zamestnanec, ktorý sa preukázateľne nakazí v práci ochorením COVID-19, bude môcť čerpať úrazový príplatok. Aj do schválenia tejto legislatívnej zmeny bol v zákone o sociálnom poistení ust. inštitút úrazového príplatku, avšak
postup pri vyplatení úrazového príplatku v súvislosti s ochorením
COVID-19 je upravený osobitne. Podmienky sú nasledovné:1.
zamestnanec
bude uznaný
za dočasne práceneschopného (DPN) a potvrdí sa testom prítomnosť ochorenia COVID-19; nárok na úrazový príplatok vznikne od 1. dňa nástupu na karanténnu DPN, najskôr však dňom účinnosti zákona, t.j.
od 21.11.2020,
2.
dôvodom uznania
za práceneschopného bude ochorenie COVID-19,3.
zamestnávateľ potvrdí zamestnancovi, že ochorenie
vzniklo pri práci
, kde je preukázateľný kontakt s týmto ochorením alebo s infekčným materiálom ako súčasť plnenia pracovných úloh alebo pracovných činností; potvrdí to na
tlačive "Oznámenie poistnej udalosti COVID-19".
Nárok
úrazový príplatok v súvislosti s ochorením
COVID-19 má aj fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 zákona, napr. vojak v zálohe, dobrovoľný zdravotník Slovenského Červeného kríža, dobrovoľník DPO, ak je počas krízovej situácie uznaná za dočasne práceneschopnú z dôvodu ochorenia COVID-19, ktoré vzniklo pri výkone činnosti uvedenej v § 17 ods. 2 zákona, kde je preukázateľný kontakt s týmto ochorením alebo s infekčným materiálom ako súčasť tejto činnosti.Zamestnanci s odvodovou úľavou
Počnúc 1.11.2013 sa zaviedol inštitút tzv. odvodovej úľavy, čo v praxi znamená, že ak zamestnávateľ zamestná fyzickú osobu, ktorá bola pred vznikom zamestnania v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 mesiacov, v
pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere
, zamestnávateľ platí zo mzdy po dobu jedného roka len poistné na úrazové a garančné poistenie. Odvodovú úľavu si možno uplatniť na maximálne 12 mesiacov trvania pracovného vzťahu. Úľava sa však netýka zamestnancov na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru ani ostatných zamestnancov v inom právnom vzťahu, ako je pracovný pomer a štátnozamestnanecký pomer a ani zamestnancov s právom na nepravidelný príjem. Počnúc 15.12.2016 sa okruh týchto zamestnancov s odvodovou úľavou rozšíril o osoby, ktoré boli vedené v evidencii uchádzačov o zamestnanie
najmenej 6 po sebe nasledujúcich mesiacov
, a ktoré majú trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese podľa § 2 ods. 1 zákona č. 336/2015 Z.z. o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zoznam najmenej rozvinutých okresov vedie a štvrťročne modifikuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Do zoznamu je zaradený len ten okres, v ktorom je miera evidovanej nezamestnanosti za sledované obdobie vyššia ako 1,5-násobok priemernej miery evidovanej nezamestnanosti na Slovensku [v súčasnosti ide o okresy Rožňava, Trebišov, Sobrance, Revúca, Rimavská Sobota, Svidník, Sabinov, Kežmarok, Lučenec, Poltár, Veľký Krtíš, Vranov nad Topľou, Gelnica, Bardejov, Medzilaborce, Stropkov, Košice-okolie (22.1.2018), Levoča (25.4.2018), Snina (25.4.2018), Stropkov (19.10.2018), Michalovce (19.10.2018)]. Jednou z podmienok na uplatnenie odvodovej úľavy je, že výška mesačného príjmu zamestnanca z pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru
nie je vyššia ako 67 % priemernej mesačnej mzdy v
hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v
ktorom vznikol
pracovný alebo štátnozamestnanecký pomer. Maximálna výška dosiahnutého príjmu pre zamestnanca s odvodovou úľavou pritom platí aj pri skrátenom pracovnom čase.| Maximálna výška príjmu na uplatnenie odvodovej úľavy | |
| ak pracovná pomer vznikol v roku: | mesačný príjem nesmie presiahnuť sumu: |
| 2013 | 526,62 € |
| 2014 | 539,35 € |
| 2015 | 552,08 € |
| 2016 | 574,86 € |
| 2017 | 591,61 € |
| 2018 | 611,04 € |
| 2019 | 639,18 € |
| 2020 | 678,71 € |
| 2021 | 731,64 € |
Pri dodržaní tejto hranice príjmu môže zamestnávateľ na zamestnanca i samotný zamestnávateľ získať zákonom stanovenú úľavu pri platení odvodov. Hraničná suma sa nemení počas celého obdobia jej uplatňovania. To znamená, že pri pracovných vzťahoch vzniknutých v roku 2020 a pokračujúcich v roku 2021 zostáva hraničná suma príjmu vo výške 678,71 €. Hraničná suma 731,64 € určená pre rok 2021 platí až pre tie pracovné pomery, ktoré vznikli v roku 2021.
Nové povinnosti zamestnávateľa
Identifikačné číslo právneho vzťahu zamestnanca
Podľa § 226 ods. 1 písm. n) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom od 1.1.2021 Sociálna poisťovňa pridelí na každý právny vzťah identifikačné číslo právneho vzťahu (IČPV) zamestnanca a sprístupni ho zamestnávateľovi
bezodkladne po doručení prihlášky do registra poistencov
a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia. Sociálna poisťovňa v súvislosti s touto novelou bude sprístupňovať zamestnávateľovi IČPV zamestnanca prostredníctvom systému elektronických služieb (SES).Identifikačné číslo právneho vzťahu (IČPV)
je jedinečné (nikdy neopakujúce sa) číslo pridelené konkrétnemu právnemu vzťahu po úspešnom spracovaní RLFO prihláška viaže sa na:-
rodné číslo zamestnanca,
-
typ zamestnanca,
-
VS zamestnávateľa.
Už raz pridelené IČPV nie je možné prideliť inému právnemu vzťahu (nemožno ho prenášať). IČPV je zložené z 12 miestneho čísla, napr. 000717770777. Ak bude mať zamestnanec u toho istého zamestnávateľa dva identické právne vzťahy, tak každému bude pridelené samostatné IČPV. Zamestnávateľ je povinný viesť IČPV v evidencii zamestnanca na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia.
Zamestnanca, ktorého zamestnávateľ prihlásil do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia pred 1.1.2021 a ktorý
je k 1.1.2021 v právnom vzťahu nepretržite k zamestnávateľovi,
Sociálna poisťovňa sprístupní IČPV zamestnávateľovi najneskôr do 31.1.2021. Sociálna poisťovňa aj pri týchto právnych vzťahoch sprístupňuje zamestnávateľovi IČPV zamestnanca prostredníctvom SES [ust. § 293ef) novely č. 317/2018 Z.z. zákona o sociálnom poistení].Upozornenie:
Dátum začiatku zobrazovania IČPV
stanovila Sociálna poisťovňa na 14.1.2021
. Od tohto dátumu je potrebné uvádzať IČPV na RLFO k poistným vzťahom, ku ktorým bolo IČPV pridelené. IČPV sa uvádza na RLFO nasledovne:-
RLFO - prihláška (len typy 11, 12, 15, 16, 19, 20, 21 a 22),
-
RLFO - zmena - dátum vzniku zmeny,
-
RLFO - prerušenie - dátum vzniku alebo zániku prerušenia,
-
RLFO - zrušenia prihlásenia - dátum zrušenia prihlásenia,
-
RLFO - odhláška - dátum zániku poistenia,
-
IČPV je viditeľné v časti "Register", po zvolení obdobia alebo zadaní konkrétneho rodného čísla. V časti "Register" je od 14.1.2021 dostupné aj tlačidlo na stiahnutie zoznamu poistení spolu s IČPV, vo formáte CSV (zoznam určený na spracovanie softvérom).
Ak ide o
delimitáciu zamestnancov
, t.j. o situáciu, keď právny vzťah zamestnanca trvá a nový zamestnávateľ preberá práva a povinnosti pôvodného zamestnávateľa (pracovná zmluva trvá a mení sa len identifikácia zamestnávateľa), tak už raz pridelené IČPV zostáva na právnom vzťahu zamestnanca zachované a nemení sa, nakoľko ide o identifikačné číslo
právneho vzťahu.
IČPV sa prideľuje bezodkladne po spracovaní RLFO, prihláška => pri vzniku právneho vzťahu. Ak delimitácia v príslušnom prípade nezakladá nový právny vzťah, nie je dôvod prideľovať ďalšie, nové IČPV. Ak by išlo o presun zamestnanca, kedy sa ukončuje pôvodný právny vzťah a vzniká nový právny vzťahu, t.j. zasielala by sa RLFO odhláška a prihláška, v takom prípade by nové IČPV bolo pridelené.Príklad č. 4:
V spoločnosti dochádza k 1.1.2021 k zmene organizačnej štruktúry. Spoločnosť má viac závodov a každý ma pridelené svoje IČZ. Budú zrušené niektoré IČZ a zamestnanci budú "presunutí na iné IČZ". Bude potrebné uviesť v delimitačnom protokole v zozname zamestnancov aj IČPV?
Podľa ust. § 235 ods. 2 novely č. 317/2018 Z.z. zákona o sociálnom poistení zamestnávateľ je povinný od sprístupnenia identifikačného čísla právneho vzťahu zamestnanca podľa § 226 ods. 1 písm. n) zákona uvádzať toto číslo pri komunikácií so Sociálnou poisťovňou. To znamená, že uviesť IČPV je potrebné aj v delimitačnom protokole. Avšak v prípade delimitácie, ktorá sa uskutoční k 1.1.2021 je predpoklad, že IČPV nebude mať zamestnávateľ ešte k dispozícii; v takomto prípade ak nebude IČPV uvedené, nebude to prekážkou na spracovanie delimitácie k 1.1.2021.
* * *
Od 1.1.2022 sa zavádza
ročné zúčtovanie sociálneho poistenia
, ktoré bude vykonávať Sociálna poisťovňa prvýkrát v roku 2023 (za zúčtovacie obdobie roku 2022). Termín na vykonanie ročného zúčtovania je stanovený do 30. septembra nasledujúceho kalendárneho roka. Na poistné na ÚP a GP sa ročné zúčtovanie poistného vzťahovať nebude. Od 1.1.2022 sa zavádza aj inštitút maximálneho ročného vymeriavacieho základu, ktorý sa uplatní pri platení poistného na NP, DP, GP, PvN a RfS a ktorý bude zohľadňovať obdobie trvania poistenia zamestnanca.Registračný list fyzickej osoby pre rok 2021
V rámci identifikácie zamestnanca ako fyzickej osoby boli vykonané zmeny, z ktorých vyplýva, že atribúty miesto narodenia, štát a pohlavie sa stali nepovinnými položkami, bol odstránený atribút stav, a pridaný bol nepovinný atribút štát narodenia. Ďalšie zmeny sú nasledovné:
-
V oddiele 1 registračného listu
Identifikácia fyzickej osoby
sa uvádza atribút rodné číslo zamestnanca, ktorý sa prihlasuje na poistenie. Osoby narodené pred 1.1.1954 uvedú iba 9-miestne RČ. V prípade cudzieho štátneho príslušníka, ktorý nemá v SR pridelené RČ, sa uvedie dočasné
identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia
- ide o rodné číslo alebo o dočasný identifikátor, ktorý cudzincovi na účely sociálneho poistenia pridelila pobočka Sociálnej poisťovne. Výnimkou sú občania Českej republiky narodení do 31.12.1992 na území spoločného štátu Čechov a Slovákov, ktorí uvedú RČ pridelené pri svojom narodení.-
V oddiele 1 registračného listu
Identifikácia fyzickej osoby
je pridaný nový atribút
cudzinec bez pobytu v SR
. Tento údaj sa vyplní len v prípade, ak ide o zamestnanca, ktorý je cudzincom a ktorý nemá na území SR povolený pobyt a nebolo mu na území SR pridelené rodné číslo. Ak nejde o cudzinca bez pobytu v SR, ale o FO s pobytom na území SR, celý oddiel č. 2 sa NEUVÁDZA (adresa, štátna príslušnosť, rodné priezvisko, pohlavie, štát narodenia). Sociálna poisťovňa zisťuje tieto údaje z dostupných štátnych registrov. Ak ide o cudzinca bez pobytu v SR je potrebné uvádzať údaje aj oddiele č. 2.-
V oddiele 7 registračného listu atribúty
začiatok a skončenie čerpania materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky
zamestnancom už nebudú povinné, nakoľko táto oznamovacia povinnosť bola zákonom č. 198/2020 Z.z. zrušená; zostali však na RLFO z dôvodu možnosti uvádzania týchto údajov do minulosti.Povinná analytická evidencia podľa § 232a
Od 1.1.2022 je zamestnávateľ povinný
viesť evidenciu analytických údajov
zamestnanca od vzniku do zániku dôchodkového poistenia zamestnanca (napr. pracovný pomer, dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru) alebo právneho vzťahu fyzickej osoby - zamestnanca s odvodovou úľavou.Evidencia analytických údajov bude v súlade s § 232a ods. 2 novely č. 317/2018 Z.z. zákona obsahovať:
-
číselný kód miesta výkonu práce
podľa štatistického číselníka krajov, štatistického číselníka okresov a štatistického číselníka obcí podľa § 19 ods. 2 zákona č. 540/2001 Z.z. o štátnej štatistike [vyhláška ŠÚ SR č. 597/2002 Z.z., ktorou sa vydáva štatistický číselník krajov, štatistický číselník okresov a štatistický číselník obcí v znení vyhlášky Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 61/2011 Z.z.],-
dohodnutý rozsah pracovného času,
-
počet hodín, ktorý zodpovedá príjmu zo závislej činnosti
, zúčtovanému na výplatu za príslušný kalendárny mesiac,-
číselný kód dohodnutého druhu vykonávanej práce
podľa § 19 ods. 2 zákona č. 540/2001 Z.z. o štátnej štatistike [vyhláška ŠÚ SR č. 384/2015 Z.z., ktorou sa vydáva štatistická klasifikácia zamestnaní].Zmeny v oznamovacích povinnostiach
S účinnosťou od 1.1.2021 dochádza na základe zákona č. 198/2020 Z.z. k
zániku povinnosti
zamestnávateľa oznamovať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne:-
Odhlásenie
z registra zamestnávateľov
vedeného Sociálnou poisťovňou do 8 dní odo dňa, v ktorom zamestnávateľ nezamestnáva už žiadneho zamestnanca (Sociálna poisťovňa automaticky ukončí registráciu zamestnávateľa v registri zamestnávateľov na základe odhlásenia posledného zamestnanca z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia).-
Oznamovanie
zmeny osobných údajov
, konkrétne zmenu mena a priezviska zamestnanca vrátane jeho všetkých predošlých priezvisk, dátumu a miesta narodenia, stavu, ďalej aj zmenu miesta trvalého alebo prechodného pobytu; zmenu týchto údajov bude Sociálna poisťovňa získavať iba z Registra fyzických osôb [§ 232 ods. 2 písm. a)]. Oznamovacia povinnosť o tom, či je zamestnanec štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa naďalej platí, táto povinnosť bola vypustená z ust. § 232 ods. 2 písm. a) zákona preto, že súčasnosti už ustanovená je, a to v § 231 ods. 1 písm. o) zákona [takže do legislatívnej úpravy išlo ide o duplicitnú povinnosť v dvoch rôznych ustanoveniach].Upozornenie:
Zamestnávateľ bude mať povinnosť oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne zmenu mena a priezviska len toho zamestnanca, ktorý na území SR nemá trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, a to do 8 dní odo dňa, v ktorom sa o tejto zmene dozvedel.
-
Oznamovanie
začiatku a skončenia čerpania materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky
zamestnancom [§ 231 ods. 1 písm. d)]. Naďalej však zostáva povinnosť zamestnávateľa oznámiť prerušenie nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti zamestnanca do ôsmich dní od tohto prerušenia.Vo vzťahu k poistencom sa ruší povinnosť písomne oznámiť do 8 dní zmenu mena a priezviska, zmenu miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, zrušenie trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, nakoľko údaje o týchto skutočnostiach bude Sociálna poisťovňa získavať z Registra fyzických osôb. Povinnosť oznámiť do 8 dní zmenu mena, priezviska a bydliska zostávajú zachované pre zákonom stanovenú skupinu poistencov štátu (osoba starajúca sa o dieťa, poberateľ opatrovateľského príspevku a osobný asistent), na ktorých sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy SR podľa koordinačných nariadení Európskej únie alebo podľa medzinárodnej zmluvy o sociálnom zabezpečení, ktorá má prednosť pred zákonmi SR.
Zmeny pri poskytovaní ošetrovného
NR SR schválila 5.12.2019 novelu č. 467/2019 Z.z. zákona o sociálnom poistení, na základe ktorej malo dôjsť s účinnosťou od 1.1.2021 k predĺženiu tzv.
krátkodobého ošetrovného
z 10 na 14 kalendárnych dní. Zároveň sa rozšíril okruh osôb, ktoré môže poistenec ošetrovať, aby mal nárok na dávku ošetrovné zo súčasných detí, manželov/manželky, rodičov a svokrovcov na tzv. osoby v priamom príbuzenskom vzťahu, takže okrem detí a rodičov sa budú môcť navzájom ošetrovať aj vnuci a starí rodičia a rovnako sa budú môcť navzájom ošetrovať aj súrodenci. Uvedené vyplýva z ust. § 39 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého: "
Poistenec má nárok na ošetrovné, ak osobne a celodenne
.ošetruje chorého príbuzného v priamom rade
, choré dieťa, ktorej nie je príbuzný v priamom rade, chorého súrodenca, chorého manžela, chorú manželku, chorého rodiča alebo chorého rodiča manžela (manželky), ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekáraUpozornenie:
Dňa 10.12.2020 bola schválená novela č. 426/2020 Z.z. zákona o sociálnom poistení, ktorá účinnosť zákona č. 467/2019 Z.z., ktorý ustanovil legislatívne zmeny týkajúce sa ošetrovného od 1.1.2021, posunula na 1.4.2021.
To znamená, že až od 1.4.2021 má poistenec nárok na ošetrovné, ak osobne a celodenne ošetruje:
-
chorého príbuzného v priamom rade (napr. dieťa, rodič, vnuk/vnučka, starý rodič, prastarý rodič, pravnuk),
-
choré dieťa, ktoré nie je príbuzným v priamom rade,
-
chorého manžela/manželku,
-
chorého rodiča manžela/manželky,
-
chorého súrodenca.
Pri ošetrovaní chorej osoby sa nezisťuje spoločná domácnosť, len príbuzenský vzťah. Za dieťa sa považuje vlastné dieťa alebo osvojené dieťa poistenca alebo jeho manžela (manželky) a dieťa, ktoré bolo poistencovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu. Ak potreba osobného a celodenného ošetrovania osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa
vznikne pred 1.4.2021
a bude trvať aj po 1.4.2021, nárok na ošetrovné bude trvať najviac 10 kalendárnych dní. Vylúčenie povinnosti platiť poistné trvá najdlhšie do 10. dňa trvania OČR a prerušenie povinného poistenia nastane od 11. dňa trvania OČR.Od 1.4.2021 sa zavádza aj nový inštitút tzv.
dlhodobé ošetrovné
, ktoré umožňuje poistencom ošetrovať v domácom prostredí svojich:-
blízkych príbuzných, ktorí boli z dôvodu závažnej poruchy zdravia hospitalizovaní aspoň 5 dní a po prepustení z ústavnej starostlivosti u nich vznikla potreba ošetrovania najmenej 30 dní alebo
-
blízkych príbuzných, ktorí sú paliatívnymi pacientmi.
Za blízkeho príbuzného sa budú považovať príbuzní v priamom rade (napr. rodičia a deti, starí rodičia a vnúčatá), súrodenci, manželia a rodičia manželov. Potrebu osobnej starostlivosti bude potvrdzovať príslušný lekár. Nárok na dlhodobé ošetrovné bude za 90 dní ošetrovania blízkeho príbuzného a pri ošetrovaní jedného príbuzného sa môžu viacerí poistenci "prestriedať" (spravidla po 30 dňoch ošetrovania). Ošetrovné však bude vyplatené iba za 90 dní v úhrne všetkým poistencom.
Dôchodkový vek
Dňa 1.1.2020 nadobudol účinnosť zákon č. 321/2019 Z.z. o sociálnom poistení, ktorý zrušil každoročné určovanie dôchodkového veku v závislosti od strednej dĺžky života zisteného Štatistickým úradom SR (tzv. dôchodkový automat). V dôsledku ústavného zastropovania dôchodkového veku na 64 rokov sa zaviedlo pevné ustanovenie dôchodkového veku pre všetky skupiny poistencov, tzv.
"tabuľkový" dôchodkový vek poistenca.
Každý poistenec sa svoj dôchodkový vek za výchovu dieťaťa dozvie z tabuľky, ktorá je súčasťou zákona o sociálnom poistení. Rovnaké obdobie výchovy toho istého dieťaťa bude zohľadnené len jednému poistencovi, prednostne žene.
Od 1.1.2021 sa právna úprava veku odchodu do dôchodku mení
. V zmysle novely č. 275/2020 Z.z. o sociálnom poistení sa s účinnosťou od 1.1.2021 upravuje dôchodkový vek tak, aby každý poistenec, ktorý vychoval deti, mal
znížený dôchodkový vek o šesť mesiacov za každé vychované dieťa v porovnaní s dôchodkovým vekom bezdetného poistenca, ktorý sa narodil v tom istom kalendárnom roku. Zákonom sa zároveň "opravil" dôchodkový vek poistencov (žien a mužov) narodených v rokoch 1957 až 1965, ktorým sa neodpočítalo šesť mesiacov v porovnaní s dôchodkovým vekom bezdetného poistenca. Zákon stanovuje aj spôsob kompenzácie dôchodkových nárokov poistencov, ktorí do dôchodku už odišli a na účely určenia dôchodkového veku im nebola zohľadnená výchova dieťaťa. Súčasne sa stanovil aj spôsob kompenzácie poistencov, ktorí dôchodkový vek ešte nedovŕšili, ale podľa novely zákona je ich dôchodkový vek nižší a dovŕšili by ho pred 1.1.2021. Kompenzácia má formu jednorazového doplatku k starobnému dôchodku alebo formu percentuálneho zvýšenia starobného dôchodku. Poistenci, ktorí pred 1.1.2021:
-
Nedovŕšia dôchodkový vek podľa predpisov účinných pred 1.1.2021 a ani dôchodkový vek platný podľa predpisov účinných od 1.1.2021, na túto skupinu poistencov sa už bude vzťahovať
nový dôchodkový vek
znížený za každé vychované dieťa:Príklad č. 5:
Poistenka je narodená 15.5.1959. Počet vychovaných detí 2.
Dôchodkový vek je 61 rokov a 10 kalendárnych mesiacov. Dôchodkový vek poistenka dovŕši 15.3.2021, teda už podľa právnych predpisov účinných od 1.1.2021.
-
Nedovŕšia dôchodkový vek podľa predpisov účinných pred 1.1.2021, avšak dôchodkový vek podľa predpisov účinných od 1.1.2021 by dovŕšili pred 1.1.2021, tak u tejto skupiny poistencov
je dôchodkový vek 1. január 2021:
Príklad č. 6:
Poistenkyňa narodená 15.6.1958. Počet vychovaných detí 1.
Dôchodkový vek podľa predpisov účinných pred 1.1.2021 je 62 rokov a 7 kalendárnych mesiacov, t.j. 15.1.2021. Avšak podľa prepisov účinných od 1.1.2021 je dôchodkový vek 1.1.2021.
Fiktívny dôchodkový vek je 15.8.2020 (dátum narodenia + 62 rokov a 2 mesiace)
. To znamená, že dôchodkový vek poistenkyňa dovŕši 1.1.2021, v deň účinnosti novely zákona. Pretože podľa novely zákona by dôchodkový vek dovŕšila pred 1.1.2021, teda pred účinnosťou novely zákona, 15.8.2020 je fiktívny dôchodkový vek, ktorý slúži na účely kompenzácie a dôchodkový vek je deň účinnosti novely zákona, teda 1.1.2021 (napr. na účely zápisu na ELDP).-
Dovŕšia/dovŕšili dôchodkový vek podľa predpisov účinných pred 1.1.2021 a starobný dôchodok majú priznaný (resp. budú mať priznaný) s dátumom priznania pred 1.1.2021, tak tejto skupine poistencov zostáva zachovaný
pôvodný dôchodkový vek.
Príklad č. 7:
Poistenka narodená 10.1.1957. Počet vychovaných detí 1.
Dôchodkový vek podľa predpisov účinných pred 1.1.2021 je 62 rokov a 6 kalendárnych mesiacov, t.j. 10.7.2019. Avšak podľa prepisov účinných od 1.1.2021 je dôchodkový vek 10.1.2019.
Fiktívny dôchodkový vek je 10.1.2019 (dátum narodenia + 62 rokov).
Podľa predpisov účinných do 31.12.2020 poistenka dovŕšila dôchodkový vek pred 1.1.2021 (dňa 10.7.2019), a keďže podľa predpisov platných od 1.1.2021 dovŕši dôchodkový vek pred 1.1.2021 (dňa 10.1.2019), dôchodkový vek 10.7.2019 jej zostáva zachovaný a 10.1.2019 je fiktívny dôchodkový vek, ktorý slúži na účely kompenzácie.ZMENY V ZDRAVOTNOM POISTENÍ
Maximálny vymeriavací základ pri dividendách
Od 1.1.2017 je maximálny vymeriavací základ pri príjmoch plynúcich zamestnancovi zrušený. To znamená, že tieto fyzické osoby zaplatia na odvody na zdravotné poistenie zo skutočne dosiahnutého príjmu. Platí to aj v prípade, ak súd rozhodne o nároku na
náhradu mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru
, kedy je vymeriavacím základom v tom mesiaci, v ktorom bola zúčtovaná, avšak zrušením maximálneho vymeriavacieho základu sa uhradí preddavok na poistné z celej sumy náhrady mzdy, ktorá bude vyplatená.Maximálny vymeriavací základ zostal zachovaný len v prípade odvodu poistného z dividend. Ide o príjem plynúci z dividend vyplatených zo zisku dosiahnutého za účtovné obdobie rokov 2011 až 2016. Maximálny vymeriavací základ je
pre odvod poistného z dividend
určený vo výške najviac 60-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej ŠÚ SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu (táto suma sa alikvotne upraví o obdobie poistenia v cudzine). To znamená, že ak dividendy z účtovného obdobia rokov 2011 až 2016 budú vyplatené v roku 2021, maximálny vymeriavací základ pre odvod poistného z dividend sa uplatní najviac vo výške 65 520 €.Dividendy vyplatené zo zisku za účtovné obdobia od 1.1.2011 do 31.12.2016 sa nezdaňujú, ale podliehajú odvodom na zdravotné poistenie, a to v dvojakom režime:
-
pre dividendy, ktoré vznikli v účtovnom období
od 1.1.2011 do 31.12.2012
sa v záujme kontinuity s predošlým stavom zachováva sadzba pre odvod poistného na zdravotné poistenie vo výške 10 % (resp. 5 % pre osoby so zdravotným postihnutím) a maximálny VZ (platný v čase vyplatenia dividend) najviac vo výške 60-násobku priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov, t.j., ak budú tieto dividendy vyplatené v roku 2021, uplatní sa maximálny vymeriavací vo výške 65 520 €,-
pre dividendy, ktoré vznikli v účtovnom období
od 1.1.2013 do 31.12.2016
a budú vyplatené kedykoľvek v budúcnosti, platí sadzba 14 % a maximálny VZ (platný v čase vyplatenia dividend) najviac vo výške 60-násobku priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov, t.j., ak budú tieto dividendy vyplatené v roku 2021, uplatní sa maximálny vymeriavací vo výške 65 520 €.|
Dividendy vyplatené v roku 2020/ PMM za rok 2018 vo výške 1 013 € |
||||||||||
|
Dividendy zo zisku dosiahnutého v účtovnom období od 1. 1. 2011 |
Dividendy zo zisku dosiahnutého v účtovnom období |
|||||||||
|
vyplatené PO so sídlom na území SR |
vyplatené PO so sídlom mimo územia SR |
|||||||||
|
Odvod |
Sadzba |
VZmin |
VZmax |
Odvod |
Sadzba |
VZmax |
Odvod |
Sadzba |
VZmax |
|
|
Ročné zúčtovanie |
5 % / 10 % |
506,50 € |
60 780 € |
Mesačne |
14 % |
60 780 € |
Ročné zúčtovanie |
14 % |
60 780 € |
|
|
Dividendy vyplatené v roku 2021/ PMM za rok 2019 vo výške 1 092 € |
||||||||||
|
Dividendy zo zisku dosiahnutého v účtovnom období od 1. 1. 2011 |
Dividendy zo zisku dosiahnutého v účtovnom období |
|||||||||
|
vyplatené PO so sídlom na území SR |
vyplatené PO so sídlom mimo územia SR |
|||||||||
|
Odvod |
Sadzba |
VZmin |
VZmax |
Odvod |
Sadzba |
VZmax |
Odvod |
Sadzba |
VZmax |
|
|
Ročné zúčtovanie |
5%/10% |
546 € |
65 520 € |
Mesačne |
14% |
65 520 € |
Ročné zúčtovanie |
14% |
65 520 € |
|
Oznamovacie povinnosti zamestnávateľa od 1.1.2021
Dňa 24.11.2021 bola schválená novela č. 393/2020 Z.z. zákona o zdravotnom poistení, ktorá nadobúda účinnosť od 1.1.2021 a časť ustanovení dňa 1.10.2021.
Od 1.1.2021
je zamestnávateľ ako platiteľ poistného, povinný komunikovať so zdravotnou poisťovňu už len elektronicky (do 31.12.2020 bolo možné aj písomne); týka sa to ďalej uvedených povinností.Podľa § 24 písm. c) novely zákona je povinnosť oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni spôsobom určeným úradom najneskôr do 8 pracovných dní
zmenu platiteľa poistného
okrem zmeny platiteľa poistného z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 3 druhej vete a z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 7 písm. c), m) a s), ktorú treba oznámiť do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného; lehoty sú dodržané, ak zamestnávateľ prihlási zamestnanca do ôsmich pracovných dní odo dňa prijatia potvrdenia Sociálnej poisťovne, aké právne predpisy sa na danú osobu vzťahujú podľa osobitných predpisov (oznamovacia povinnosť napr. prostredníctvom kódu 2, 2D, 1O, 2N).Upozornenie:
Ak mal zamestnávateľ najviac dvoch zamestnancov, mohol si splniť tieto oznamovacie povinnosti voči príslušnej zdravotnej poisťovni aj inou ako elektronickou formou. To už po 1.1.2021 neplatí. Každý zamestnávateľ je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa poistného (vznik/zánik pracovného pomeru, neplatené voľno, absencie, PN, OČR a pod.) už len elektronicky.
Podľa § 24 písm. k) novely vznikla povinnosť už len elektronicky oznámiť
vznik alebo zmenu platiteľa poistného
podľa § 11 ods. 5 (registrácia zamestnávateľa ako platiteľa poistného) do 8 pracovných dní odo dňa vzniku alebo zmeny platiteľa poistného spôsobom určeným úradom; oznámenie obsahuje názov, sídlo, identifikačné číslo, číslo bankového účtu, deň určený na výplatu príjmov zo závislej činnosti a ak je zamestnávateľom fyzická osoba, aj meno, priezvisko, rodné číslo a bydlisko.Podľa § 24 písm. l) novely vznikla povinnosť už len elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni do 8 pracovných dní odo dňa vzniku pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru splnenie
podmienky na uplatnenie odvodovej úľavy
, t.j., že zamestnávateľ neznížil počet zamestnancov z dôvodu prijatia zamestnanca s odvodovou úľavou (oznamovacia povinnosť prostredníctvom kódu 1W).Podľa § 24 písm. m) novely vznikla povinnosť už len elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni do 8 pracovných dní odo dňa vzniku alebo zániku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu
zamestnanca,
ktorý
má nárok na odpočítateľnú položku
a ktorý sa pokladá za zamestnanca aj z iného dôvodu, vznik alebo zánik pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu tohto zamestnanca, spôsobom určeným úradom (oznamovacia povinnosť prostredníctvom kódu 2P).Podľa § 24 písm. o) novely vznikla povinnosť už len elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni do 8 pracovných dní zmenu platiteľa poistného z dôvodu
účasti zamestnanca na štrajku
spôsobom určeným úradom (oznamovacia povinnosť prostredníctvom kódu 2S).Podľa § 24 písm. n) novely vznikla povinnosť
už len v elektronickej podobe zaslať opravené nesprávne vykázané údaje v mesačnom výkaze alebo oznámení zamestnávateľa
o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na základe chybového protokolu zaslaného zdravotnou poisťovňou do 30 dní odo dňa jeho doručenia, ak ide o zamestnávateľa; chybovým protokolom sa rozumie výstup zo spracovania mesačného výkazu alebo oznámenia zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného, v ktorom sú zosumarizované chyby medzi vykázanými alebo oznámenými údajmi a údajmi evidovanými zdravotnou poisťovňou v informačnom systéme.Zmena v oznamovacích povinnostiach od 1.10.2021
Od 1.10.2021 zamestnávateľovi nevzniká povinnosť predkladať zdravotnej poisťovni údaje o zmenách platiteľa poistného z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 7 písm. c), m) a s) zákona, konkrétne v súlade s novým ust. § 24 ods. 2 novely zákona:
"Ak zdravotnej poisťovni poskytuje údaj o zmene platiteľa poistného z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 7 písm. c), m) a s) úrad podľa § 29b ods. 6, povinnosť platiteľa poistného oznamovať túto zmenu zdravotnej poisťovni nevzniká".
Ide o oznamovanie zmeny platiteľa poistného:-
Za fyzickú osobu, ktorá
poberá rodičovský príspevok
a rodičovský príspevok z iného členského štátu, ak tam nie je zdravotne poistená [§ 11 ods. 7 písm. c)].-
Za fyzickú osobu [§ 11 ods. 7 písm. m)]:
-
ktorá poberá
náhradu príjmu, nemocenské, ošetrovné alebo materské
,-
ktorej zanikol nárok na nemocenské po uplynutí podporného obdobia a ktorej trvá dočasná pracovná neschopnosť (ďalej len "DPN"),
-
ktorej zanikol nárok na ošetrovné po uplynutí desiateho dňa potreby ošetrovania alebo starostlivosti (ďalej len "OČR") a ktorej potreba OČR trvá aj po tomto dni alebo
-
ktorej trvá DPN, potreba OČR, ktorá je tehotná alebo sa stará o narodené dieťa, a ktorej nevznikol nárok na nemocenské, ošetrovné alebo materské dôvodu, že ku dňu vzniku skutočnosti rozhodujúcej pre vznik nároku na túto dávku bola zamestnancom s odvodovou úľavou,
-
ktorej trvá DPN, má vystavené potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti a bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie.
-
Za fyzickú osobu fyzickú osobu, ktorá je nemocensky zabezpečená a poberá náhradu služobného platu policajta počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby a náhradu služobného príjmu profesionálneho vojaka, ktorý nemôže vykonávať vojenskú službu pre chorobu alebo úraz, nemocenské alebo materské [§ 11 ods. 7 písm. s)].
To znamená, že ak iný orgán verejnej moci (napr. Sociálna poisťovňa) poskytne zdravotnej poisťovni údaj o tom, že zamestnanec poberá nemocenské, zamestnávateľ už povinnosť oznamovať túto skutočnosť nebude mať; zostane mu však naďalej povinnosť oznamovať skutočnosť, či zamestnanec poberá náhradu príjmu pri DPN.
ZMENY V PRACOVNOPRÁVNEJ OBLASTI
Dňa 4.2.2021 bola schválená novela zákona Zákonníka práce (ďalej len "novela Zákonníka práce"). Zákon bol dňa 17.2.2021 podpísaný prezidentkou a v najbližších dňoch bude zverejnený v Zbierke zákonov. Zo schválených zmien vyberáme:
Zmeny pri výkone práce zamestnancami staršími ako 15 rokov
Práca fyzickej osoby vo veku do 15 rokov alebo práca fyzickej osoby staršej ako 15 rokov do skončenia povinnej školskej dochádzky je zakázaná. Tieto fyzické osoby môžu vykonávať ľahké práce, ktoré svojím charakterom a rozsahom neohrozujú ich zdravie, bezpečnosť, ich ďalší vývoj alebo školskú dochádzku len pri:
a)
účinkovaní alebo spoluúčinkovaní na kultúrnych predstaveniach a umeleckých predstavenia
b)
športových podujatiach
c)
reklamných činnostiach
d)
od 1.3.2021 aj pri iných činnostiach
neuvedených v písmenách a) až c), ak ide o fyzickú osobu staršiu ako 15 rokov do skončenia povinnej školskej dochádzky.V súlade s čl. 4 ods. 2 písm. c) smernice Rady 94/33/ES o ochrane mladých ľudí pri práci sa ustanovilo, aby fyzické osoby, ktoré sú staršie ako 15 rokov, mohli vykonávať do skončenia povinnej školskej dochádzky aj iné ľahké práce, ktoré svojím charakterom a rozsahom neohrozujú ich zdravie, bezpečnosť, školskú dochádzku a školské vyučovanie. To, či vykonávaná práca má charakter ľahkej práce pre mladých, posudzuje príslušný inšpektorát práce, ktorý zároveň
vydáva povolenie na žiadosť zamestnávateľa
. Inšpektorát práce určí rozsah práce a podmienky, za ktorý sa bude práca vykonávať. Príslušný inšpektorát práce vydáva povolenie po dohode s príslušným orgánom verejného zdravotníctva. To znamená, že od 1.3.2021 budú môcť aj fyzické osoby staršie ako 15 rokov s neukončenou povinnou školskou dochádzkou vykonávať ľahké práce. Zamestnávateľ však na uzatvorenie vzťahu s takouto osobou bude musieť získať povolenie od inšpektorátu práce.Zmeny pri skúšobnej dobe
Podľa súčasne platného znenia Zákonníka práce sa skúšobná doba predlžuje o čas prekážok v práci na strane zamestnanca. Po novom sa navrhuje nasledovné znenie:
"Skúšobná doba sa predlžuje o čas celodenných prekážok v práci na strane zamestnanca, ktoré vznikli počas dohodnutej skúšobnej doby."
Skúšobná doba by sa tak predlžovala
len o ten čas celodenných prekážok v práci na strane zamestnanca
, ktorá nastala v dobe pôvodne dohodnutej skúšobnej doby.Dlhšia dovolenka pre zamestnancov (rodičov) do 33 rokov
S účinnosťou od 1.1.2020 bola na základe novely Zákonníka práce (zákon č. 380/2019 Z.z.) navýšená dĺžka základnej výmery dovolenky na 5 týždňov aj pre zamestnancov, ktorí dosiaľ nedovŕšili 33 rokov veku, ale trvalo sa starajú o dieťa. V Zákonníku práce sa od 1.3.2021 definuje, kto je
zamestnanec, ktorý sa trvalo stará o dieťa,
a to nasledovne:
"Zamestnanec trvale sa starajúci o dieťa na účely tohto zákona je zamestnanec, ktorý sa osobne stará o vlastné
To znamená, že zamestnanec nadobúda postavenie zamestnanca, ktorý sa trvalo stará o dieťa, ak túto skutočnosť:neplnoleté
dieťa vrátane striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, a zamestnanec, ktorý sa osobne stará o neplnoleté dieťa zverené mu do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu. Toto postavenie zamestnancovi vzniká
dňom, keď zamestnávateľovi písomne oznámil
, že sa trvale stará o dieťa podľa prvej vety, a zaniká dňom, keď sa zamestnanec prestal trvale starať o dieťa podľa prvej vety."-
písomne oznámil zamestnávateľovi a ide
-
osobnú starostlivosť o neplnoleté dieťa (do dovŕšenia 18 rokov veku).
Príklad č. 8:
Zamestnanec má 25 rokov, pracuje vo firme dva roky a prináleží mu dovolenka za kalendárny rok 4 týždne. Zamestnancovi sa dňa 7.7.2022 narodilo dieťa. Túto skutočnosť oznámil a preukázal zamestnávateľovi dňa 14.9.2022. Odkedy má nárok na zvýšenie dovolenky nad rámec základnej výmery dovolenky?
Zamestnanec má nárok na zvýšenie dovolenky nad rámec základnej výmery dovolenky od 14.9.2022, nakoľko zamestnanec nadobúda postavenie zamestnanca, ktorý sa trvalo stará o dieťa, dňom, keď to písomne oznámil zamestnávateľovi.
* * *
Novela Zákonníka práce s účinnosťou od 1.1.2022 spresňuje, kedy z dôvodu trvalej starostlivosti o dieťa vzniká zamestnancovi, ktorý v kalendárnom roku nedovŕši 33 rokov, týždeň dovolenky navyše. Ak sa zamestnanec začne/prestane starať o dieťa v priebehu kalendárneho roka, patrí mu 5 dní navyše v pomernom rozsahu určenom ako podiel počtu dní trvalej starostlivosti o dieťa v príslušnom kalendárnom roku a počtu dní kalendárneho roka.
Príklad č. 9:
Zamestnanec má 25 rokov, pracuje vo firme dva roky a prináleží mu dovolenka za kalendárny rok 4 týždne. Zamestnancovi sa dňa 7.7.2022 narodilo dieťa. Túto skutočnosť oznámil a preukázal zamestnávateľovi dňa 14.7.2022. Na aký rozsah dovolenky má nárok?
Zamestnanec má nárok na 4 týždne dovolenky (20 dní) a nárok na pomernú časť z 1 týždňa (5 dní), nakoľko
zamestnanec sa začal trvalo starať o dieťa až v priebehu kalendárneho roka.
Nárok na zvýšenie dovolenky vzniká zamestnancovi od 14.7.2022.Zamestnancovi tak prináleží nárok na 4 týždne dovolenky za kalendárny rok + 2,5 dňa (po zaokrúhlení 2,325 = 2,5) pomernej časti dovolenky dôvodu trvalej starostlivosti od dieťa, t.j. spolu 22,5 dňa dovolenky. Zvýšenie dovolenky z dôvodu starostlivosti o dieťa sa vypočíta nasledovne: 171/365 x 5 dní = 2,342 dňa, po zaokrúhlení je nárok na dovolenku z dôvodu trvalej starostlivosti 2,5 dňa.