Záväzky zamestnancov voči zamestnávateľom vznikajú hlavne zo zmlúv a dohôd upravených zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“), napr. z pracovnej zmluvy, z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, z dohody o zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať. Môžu však vznikať aj z iných právnych predpisov.
- Vzor
V súlade s § 20 Zákonníka práce možno zabezpečiť práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov ručením, zriadením záložného práva, ale aj dohodou o zrážkach zo mzdy. Dohodou o zrážkach zo mzdy možno zabezpečiť práva a povinnosti tak ako z pracovného pomeru, tak aj z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Predmetnou dohodou je možné zabezpečiť aj uspokojenie nároku zamestnávateľa medzi ním a zamestnancom, pričom uvedená dohoda zvyšuje istotu veriteľa ohľadne splatnosti danej pohľadávky. Táto dohoda je jedným z najpoužívanejších druhov zmluvných zabezpečovacích prostriedkov v pracovnom práve.
Tento príspevok sa zaoberá dohodou o zrážkach zo mzdy a výkone zrážok zo mzdy na základe predmetnej dohody.
Zrážky zo mzdy
Obsahom dohody o zrážkach zo mzdy je súhlas zamestnanca (dlžníka), ktorý udeľuje zamestnávateľovi (veriteľovi), aby vo svoj prospech uskutočnil zo mzdy zamestnanca zrážky vo výške, ktorú si v dohode dohodli. Možno ňou zabezpečiť len peňažné pohľadávky veriteľa, ktoré mu voči zamestnancovi vznikli v čase trvania pracovnoprávneho vzťahu.
Na základe uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy vzniká teda zamestnávateľovi právo vykonať zrážky zo mzdy. Ak nastane zmena platiteľa mzdy, právo zostáva zachované voči novému platiteľovi mzdy.
Dohoda o zrážkach zo mzdy musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Výška dohodnutých zrážok zo mzdy nesmie byť vyššia, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
Pri zrážkach vykonávaných na základe dohody o zrážkach zo mzdy sa poradie spravuje dňom uzatvorenia dohody. Ak zamestnanec nastúpi do pracovného pomeru k inému zamestnávateľovi, zostáva poradie, ktoré získali pohľadávky, zachované aj u nového zamestnávateľa, ak v dohode o zrážkach zo mzdy nebol tento účinok výslovne vylúčený.
Novému zamestnávateľovi vzniká povinnosť vykonávať zrážky dňom, keď sa od zamestnanca alebo od predchádzajúceho zamestnávateľa dozvie, že sa vykonávali zrážky zo mzdy a pre aké pohľadávky.
Poradie zrážok
V súlade s § 131 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ zo mzdy zamestnanca prednostne vykoná zrážky:
- poistného na sociálne poistenie,
- preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie,
- nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie,
- príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu,
- preddavku na daň alebo dane,
- nedoplatku preddavku na daň,
- daňového nedoplatku,
- nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva, a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.
Podľa § 131 ods. 2 Zákonníka práce - následne, po vykonaní zrážok podľa vyššie uvedeného, môže zamestnávateľ zraziť zo mzdy len:
- preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na priznanie tejto mzdy,
- sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom,
- peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov,
- neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia a dôchodkov starobného dôchodkového sporenia alebo ich preddavky, štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ak je zamestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia podľa osobitného predpisu,
- nevyúčtované preddavky cestovných náhrad,
- náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo jej časť, na ktorú zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol,
- náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol,
- sumu odstupného alebo jeho časť, ktorú je zamestnanec povinný vrátiť podľa § 76 ods. 4. Čiže to odstupné alebo časť odstupného, ktoré má vrátiť, ak po skončení pracovného pomeru nastúpil opäť k tomu istému zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi do pracovného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného. Pomerná časť odstupného sa určí podľa počtu dní od opätovného nástupu do pracovného pomeru do uplynutia času vyplývajúceho z poskytnutého odstupného.
Ďalšie zrážky zo mzdy, ktoré presahujú rámec zrážok uvedených v predchádzajúcom texte, môže zamestnávateľ vykonávať len na základe písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy, alebo ak povinnosť zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov zamestnanca vyplýva z osobitného predpisu.
Prednostné zrážky zo mzdy a zrážky zo mzdy na základe dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom o zrážkach zo mzdy možno vykonávať len v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, pričom takým predpisom je zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. (ďalej len "Občiansky zákonník"). Ten v § 551 ustanovuje, že zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
Pri zrážkach vykonávaných na základe dohody o zrážkach zo mzdy sa poradie spravuje dňom uzatvorenia dohody.
Pri zrážkach vykonávaných na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej s inou právnickou osobou alebo s fyzickou osobou sa poradie zrážok spravuje dňom doručenia tejto dohody zamestnávateľovi.
Dohodou o zrážkach zo mzdy uzatvorenou podľa Zákonníka práce možno zabezpečiť uspokojenie plnenia (nároku vyplývajúceho z pracovnoprávneho vzťahu) oprávneného, ktorým je zamestnávateľ.
Dohodou o zrážkach zo mzdy uzatvorenou podľa § 551 Občianskeho zákonníka možno zabezpečiť uspokojenie pohľadávky inej - tretej osoby.
Dohodou o zrážkach zo mzdy možno zabezpečiť len takú pohľadávku, ktorá už v čase uzatvorenia takejto dohody existovala. Dohodu možno uzatvoriť aj pred tým, ako sa pohľadávka stane splatnou. Splatnosť pohľadávky má vplyv na realizáciu konkrétnych zrážok zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy teda nemôže zabezpečovať pohľadávky, ktoré vzniknú v budúcnosti. Je zabezpečovací prostriedok, ktorý má akcesorický charakter.
Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26.3.2015, vydaného pod sp. zn. 5 Sžo 57/2013, v ktorom Najvyšší súd vyslovil záver, že:
"Dohoda o zrážkach zo mzdy je jedným z prostriedkov na zabezpečenie práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov, ktoré upravuje ustanovenie § 20 Zákonníka práce. Predmetné zabezpečenie podľa platnej právnej úpravy slúži na zabezpečenie majetkových práv zamestnávateľa a možno ho využiť len na zaistenie nároku, ktorý už vznikol. Zabezpečenie práv vznikne teda iba za predpokladu, že existuje záväzok zamestnanca voči zamestnávateľovi."
Uzatvorenie "preventívnej" dohody o zrážkach zo mzdy (napr. v čase uzatvorenia pracovnej zmluvy) by znamenalo, že zamestnanec sa vopred vzdáva práva. Takáto dohoda by však bola neplatná v súlade s § 17 ods. 1 Zákonníka práce, ktorý ustanovuje, že " Právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je neplatný. "
Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa ustanovení Zákonníka práce môže so zamestnávateľom uzatvoriť len zamestnanec, ktorý je v právnej pozícii dlžníka.
Výnimkou akceptovanou aj inšpektorátmi práce je prípad, kedy dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje pohľadávku zamestnávateľa na pokrytie nákladov na stravovanie zamestnanca. Ak teda zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie svojich zamestnancov prostredníctvom stravovacích poukážok (tzv. gastrolístkov), má podľa Zákonníka práce zamestnanec nárok na stravovaciu poukážku za každý deň, v ktorom odpracoval najmenej štyri hodiny. V takomto prípade zamestnávateľovi vznikajú náklady, ktoré si jednostranne uplatňuje práve prostredníctvom zrážok zo mzdy zamestnanca.
Najvyšší súd Českej republiky sa zaoberal otázkou, či je možné jednostranne započítať nárok na náhradu škody zo mzdy zamestnanca. V rozsudku vydanom pod sp. zn. 21 Cdo 238/2019 z 21.5.2019 dospel k záveru, že jednostranné započítanie pohľadávky zamestnávateľa na náhradu škody proti pohľadávke zamestnanca na mzdu, plat, odmenu z dohody a náhradu mzdy alebo platu nie je prípustné. Zamestnávateľ je oprávnený započítať svoju pohľadávku na náhradu škody proti pohľadávke zamestnanca na mzdu, plat, odmenu z dohody a náhradu mzdy alebo platu a vykonať zrážku zo mzdy za účelom uspokojenia svojho nároku na náhradu škody len na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej so zamestnancom.
Povinnosti zamestnávateľa
Zamestnávateľ je povinný po vykonaní zrážok podľa § 131 Zákonníka práce poukázať mzdu alebo jej časť určenú zamestnancom na ním určený účet v banke/pobočke zahraničnej banky v Slovenskej republike, ak o to zamestnanec písomne požiada, alebo ak sa zamestnávateľ so zamestnancom na takom postupe dohodne tak, aby určená suma peňažných prostriedkov mohla byť pripísaná na tento účet najneskôr v deň určený na výplatu.
Potvrdenie o zamestnaní
V súlade s § 75 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný pri skončení pracovného pomeru vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní a uviesť v ňom najmä, či sa zo mzdy zamestnanca vykonávajú zrážky, v čí prospech, v akej výške a v akom poradí je pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať.
Zamestnávateľ, ktorý prijíma zamestnanca do zamestnania, je povinný vyžiadať si od neho potvrdenie vystavené tým, u koho bol naposledy zamestnaný, o tom, či bol vydaný príkaz na začatie exekúcie alebo exekučný príkaz, ktorým exekútorom a v čí prospech.
Záver
K zániku dohody o zrážkach zo mzdy môže dôjsť splnením, t.j. zánikom hlavného záväzku medzi veriteľom a dlžníkom, čiže medzi zamestnávateľom a zamestnancom.
Zmena dlžníkovho (zamestnancovho) zamestnávateľa nemá vplyv na trvanie dohody. Dohoda je účinná aj po predložení voči ďalšiemu zamestnávateľovi.
Táto dohoda je v praxi nielen zabezpečovacím prostriedkom pohľadávky veriteľa, ale slúži aj na postupné uspokojenie veriteľovej pohľadávky.
Vzor dohody o zrážkach zo mzdy:
Dohoda o zrážkach zo mzdy
uzatvorená podľa § 131 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov medzi
zamestnávateľom:
názov: ...........................................................
sídlo: ...........................................................
IČO: ...........................................................
zapísaný v registri Okresného súdu:
zastúpený:
(ďalej len „zamestnávateľ“)
a
zamestnancom:
meno a priezvisko: .......................................................
bytom: .....................................................
dátum narodenia: ......................................................
(ďalej len „zamestnanec“)
I. Predmet dohody
1. Zamestnávateľ a zamestnanec uzatvorili dňa xx.xx.xxxx pracovnú zmluvu, na základe ktorej zamestnanec vykonáva túto pracovnú úlohu: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
2. Zamestnávateľ a zamestnanec sa dohodli, že na základe tejto dohody bude zamestnávateľ vykonávať pravidelné mesačné zrážky zo mzdy zamestnanca v prospech osoby uvedenej v čl. II. tejto dohody.
3. Táto dohoda o zrážkach zo mzdy sa uzatvára pre účely . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . (pozn.: dôvod zrážok zo mzdy, napr. náhrada škody spôsobenej zamestnancom a pod.).
II. Práva a povinnosti zmluvných strán
Zamestnanec udeľuje touto dohodou zamestnávateľovi súhlas na pravidelné mesačné zrážanie sumy . . . . . . . . . . . . . . . € zo svojej mzdy.
Zamestnávateľ a zamestnanec sa dohodli, že zrážky zo mzdy budú vykonávané odo dňa podpísania tejto dohody.
Zrážky zo mzdy budú vykonávané do splnenia záväzku alebo do odvolania alebo do skončenia pracovného pomeru.
III. Záverečné ustanovenia
1. Táto dohoda nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpisu oboma zmluvnými stranami.
2. Dohoda je vyhotovená vo dvoch vyhotoveniach, pričom každé vyhotovenie má platnosť originálu. Každá zmluvná strana dostane jedno vyhotovenie
3. Túto dohodu možno meniť a dopĺňať len formou písomných dodatkov. V otázkach touto dohodou neupravených sa použijú subsidiárne ustanovenia zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
4. Zmluvné strany si dohodu prečítali, jej obsahu, právam a povinnostiam z nej vyplývajúcim porozumeli, pričom na znak súhlasu s jej obsahom a so skutočnosťou, že dohodu neuzavreli v tiesni, pod nátlakom alebo za nápadne nevýhodných podmienok, ju vlastnoručne podpisujú.
V . . . . . . . . . . . dňa . . . . . . . . . V . . . . . . . . . . . dňa . . . . . . . . .
Zamestnávateľ: Zamestnanec: