Podľa § 81 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) medzi základné povinnosti zamestnanca patrí aj povinnosť dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom v období, v ktorom má zamestnanec podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti. Príspevok sa venuje právnej úprave kontroly zamestnanca počas jeho pracovnej neschopnosti.
- Vzor
Zákonník práce pojem
liečebný režim
nedefinuje. Definíciu tohto pojmu upravuje osobitný právny predpis, ktorým je zákon č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. Podľa § 2 ods. 11 tohto zákonaje liečebný režim definovaný ako
"životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár"
.Povinnosť dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom a povinnosť zdržiavať sa počas dočasnej pracovnej neschopnosti na adrese uvedenej v žiadosti o priznanie nemocenského sa nachádza aj v zákone č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v z. n. p. (ďalej len "zákon o sociálnom poistení"). Nedodržiavanie liečebného režimu spôsobuje aj prerušenie vyplácania nemocenského, a to až na obdobie 30 dní.
Povinnosti zamestnanca počas pracovnej neschopnosti
V prípade, že bol zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného, je povinný dodržiavať liečebný režim, ktorý bol určený jeho ošetrujúcim lekárom.
Ošetrujúci lekár dočasne práceneschopného zamestnanca informuje, v akom rozsahu môže vykonávať bežné denné aktivity vzhľadom na jeho zdravotný stav. Zamestnanec v čase, kedy bol uznaný za dočasne práceneschopného:
-
nesmie vykonávať zárobkovú činnosť, na ktorú bol uznaný dočasne práceneschopným,
-
musí dodržiavať čas povolených vychádzok,
-
musí pri niektorých ochoreniach ležať,
-
nesmie napr. požívať alkoholické nápoje a
-
musí sa v určený deň dostaviť na kontrolnú prehliadku k ošetrujúcemu lekárovi.
Kontrola zamestnanca v jeho domácnosti
Porušenie liečebného režimu sa zvyčajne zistí prostredníctvom kontroly dodržiavania liečebného režimu. Právnu úpravu kontroly dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného zamestnanca (poistenca) obsahuje § 155 zákona o sociálnom poistení.
Podnet na kontrolu dodržiavania liečebného režimu zamestnancov počas ich dočasnej pracovnej neschopnosti môže dať Sociálnej poisťovni podľa uvedeného zákona:
-
posudkový lekár,
-
ošetrujúci lekár,
-
zamestnávateľ,
-
iná fyzická alebo právnická osoba.
Ak má zamestnávateľ podozrenie, že jeho dočasne práceneschopný zamestnanec porušuje liečebný režim, môže teda požiadať Sociálnu poisťovňu o vykonanie kontroly.
Dodržiavanie liečebného režimu dočasne práceneschopného zamestnanca kontroluje určený zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrolu vykoná v byte uvedeného zamestnanca s jeho súhlasom alebo na mieste, kde sa podľa potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec zdržiavať.
Dočasne práceneschopný zamestnanec sa počas trvania pracovnej neschopnosti nemusí zdržiavať iba v mieste svojho trvalého bydliska. Môže sa nachádzať na adrese, ktorú si určí, musí sa však na nej dohodnúť s ošetrujúcim lekárom a ten ju uvedie na tlačive "Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti". Prípadnú zmenu adresy (ak ju ošetrujúci lekár povolil), treba písomne (neformálnym listom) oznámiť do ôsmich dní príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne.
Zamestnanec nie je povinný vpustiť osobu vykonávajúcu kontrolu priamo do obydlia, ale je povinný umožniť výkon kontroly tým, že jej otvorí, a tá na mieste zistí, že sa zamestnanec naozaj zdržiava na uvedenej adrese. Kontrola dodržiavania liečebného režimu sa môže vykonať každý deň v týždni, teda aj počas víkendu, voľných dní a sviatkov.
Posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne organizuje a určený zamestnanec Sociálnej poisťovne vykonáva kontrolu dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného zamestnanca od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
Posudkový lekár a určený zamestnanec Sociálnej poisťovne sú podľa § 155 ods. 2 zákona o sociálnom poistení povinní najmä:
a) v súčinnosti s ošetrujúcim lekárom vykonávať výber dočasne práceneschopných poistencov, u ktorých sa má uskutočniť kontrola so zreteľom na diagnostické a terapeutické postupy, choroby a úrazy, na dĺžku trvania dočasnej pracovnej neschopnosti a iné závažné skutočnosti,
b) informovať dočasne práceneschopného poistenca o jeho právach a povinnostiach v súvislosti s nemocenskými dávkami a v súvislosti s uznaním dočasnej pracovnej neschopnosti,
c) uviesť na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti, kedy a kde vykonali kontrolu, a údaje potvrdiť svojím podpisom,
d) oznámiť ošetrujúcemu lekárovi porušenie liečebného režimu,
e) preukázať dočasne práceneschopnému poistencovi oprávnenie na vykonanie kontroly.
Strata nároku na nemocenské
Ak Sociálna poisťovňa zistí porušenie liečebného režimu, dočasne práceneschopný zamestnanec stráca nárok na výplatu nemocenského. Jeho výplatu Sociálna poisťovňa zastaví odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom až do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti (najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom).
Sociálna poisťovňa môže dočasne práceneschopnému zamestnancovi uložiť pokutu aj v prípade porušenia ďalších povinností, ktoré je podľa zákona o sociálnom poistení povinný dodržiavať, napríklad ak príslušnej pobočke neoznámi zmenu adresy, na ktorej sa zdržiava, alebo neodstráni napriek upozorneniu prekážky na výkon kontroly (pes, pokazený zvonček, a pod.). Pokuta sa väčšinou pohybuje vo výške do 100 eur, za opakované porušenie povinností počas každej dočasnej pracovnej neschopnosti až do 170 eur.
Porušenie pracovnej disciplíny podľa Zákonníka práce
Z uzavretého pracovného pomeru vznikajú zamestnancovi určité práva (napr. právo na mzdu), no zároveň aj povinnosti. Povinnosti zamestnanca však neupravuje len Zákonník práce, ale aj ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy, pracovná zmluva, kolektívna zmluva (ak má zamestnávateľ aj túto zmluvu), pracovný poriadok či iné interné predpisy zamestnávateľa. Súhrn všetkých povinností, ktoré zamestnancovi vyplývajú z týchto dokumentov alebo predpisov, tvorí pracovnú disciplínu.
Zákonník prácevo svojich ustanoveniach neobsahuje legálnu definíciu pojmu
pracovná disciplína
. Porušením pracovnej disciplíny možno rozumieť zavinené porušenie povinností zamestnanca, ktoré mu vyplývajú z uzavretej pracovnej zmluvy, z uzavretej kolektívnej zmluvy, zo všeobecne záväzných právnych predpisov, pracovného poriadku a interných predpisov zamestnávateľa.Zamestnávateľ môže zamestnanca, ktorý porušil pracovnú disciplínu, postihnúť rôzne. Závisí to od toho, či konkrétne porušenie pracovnej disciplíny hodnotí ako menej závažné alebo závažné.
Pri porušení pracovnej disciplíny môže zamestnávateľ siahnuť po sankciách ustanovených v Zákonníku práce, ktorými sú napríklad:
Samotné nedodržanie liečebného režimu nemá podľa môjho názoru samo osebe takú intenzitu, aby mohlo byť klasifikované ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Ak by sa k tomu pripojil aj iný následok, ktorý by danú intenzitu zvýšil, možno uvažovať aj o miere závažného porušenia pracovnej disciplíny.
-
skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa za opakované, menej závažné porušenie pracovnej disciplíny,
-
okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa za závažné porušenie pracovnej disciplíny.
Výpoveď za porušenie pracovnej disciplíny
Ku skončeniu pracovného pomeru výpoveďou môže zamestnávateľ pristúpiť vtedy, ak zamestnanec porušil disciplínu, či už menej závažným alebo závažným spôsobom.
V prípade menej závažného porušenia pracovnej disciplíny musia byť splnené nasledujúce podmienky:
-
k porušeniu pracovnej disciplíny došlo zo strany zamestnanca opakovane (najmenej dvakrát),
-
v období posledných šiestich mesiacov zamestnávateľ upozornil zamestnanca na porušenie pracovnej disciplíny, vyzval ho na odstránenie nedostatkov a zároveň ho upozornil na možnosť výpovede. Výzvu je vhodné realizovať písomne, vzhľadom na ľahšie preukazovanie v prípadnom súdnom spore.
V prípade, že zamestnanec tieto nedostatky v primeranom čase neodstráni, po druhom porušení pracovnej disciplíny menej závažným spôsobom môže zamestnávateľ uplatniť výpoveď. Na uplatnenie výpovede nie je potrebné opakovanie toho istého porušenia pracovnej disciplíny, môže ísť aj o iné porušenie (napr. prvýkrát mohlo ísť o neospravedlnenú absenciu, v druhom prípade o nedodržiavanie liečebného režimu).
V prípade závažného porušenia pracovnej disciplíny má zamestnávateľ tieto možnosti:
-
môže uplatniť výpoveď už pri prvom porušení pracovnej disciplíny závažným spôsobom, alebo
-
môže výnimočne ukončiť pracovný pomer so zamestnancom okamžite.
Podľa § 63 ods. 4 Zákonníka práce:
„Pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel, a pre porušenie pracovnej disciplíny v cudzine aj do dvoch mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol.“
Podľa judikátu R 64/1973 (rozsudok Najvyššieho súdu ČSR, vydaný dňa 22.12.1972, sp. zn. 5 Cz 37/72) dvojmesačná lehota uvedená v § 63 ods. 4 Zákonníka práce začne plynúť odo dňa, keď sa zamestnávateľ dozvie o dôvode výpovede. Nie je rozhodujúce, kedy porušenie pracovnej disciplíny zistilo vedenie zamestnávateľa (štatutárny orgán), pretože zamestnávateľ sa o dôvode dozvie vtedy, keď ho zistí ktorýkoľvek jeho zamestnanec služobne nadriadený zamestnancovi, ktorý pracovnú disciplínu porušil.
Ak sa v priebehu lehoty dvoch mesiacov konanie zamestnanca, v ktorom možno vidieť porušenie pracovnej disciplíny, stane predmetom konania iného orgánu, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď ešte do dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa zamestnávateľ o výsledku tohto konania dozvedel.
V súlade s § 63 ods. 6 Zákonníka práce platí:
„Ak zamestnávateľ chce dať zamestnancovi výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny, je povinný oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu vyjadriť sa k nemu.“
Okamžité skončenie pracovného pomeru za porušenie pracovnej disciplíny
Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným opatrením. Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer so zamestnancom okamžite len vtedy, ak konanie zamestnanca možno s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti považovať za tak závažné, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby ho naďalej zamestnával.
Zamestnávateľ môže v súlade s § 68 ods. 1 Zákonníka práce okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec:
-
bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
-
porušil závažne pracovnú disciplínu.
Pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny sa vo všeobecnosti prihliada na osobu zamestnanca, ním zastávanú funkciu, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných úloh, čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, mieru zavinenia zamestnanca, spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnancom, ako aj na dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa.
Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol (§ 68 ods. 2 Zákonníka práce). Uvedená lehota je prekluzívna. To znamená, že ak zamestnávateľ túto lehotu zmešká, je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné.
Ustanovenie § 68 ods. 3 Zákonníka práce taxatívne ustanovuje, s ktorými zamestnancami nie je možné skončiť pracovný pomer okamžite, aj keby boli dané dôvody pre uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer:
-
s tehotnou zamestnankyňou,
-
so zamestnankyňou na materskej dovolenke alebo so zamestnankyňou a zamestnancom na rodičovskej dovolenke,
-
s osamelou zamestnankyňou alebo s osamelým zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky, alebo
-
so zamestnancom, ktorý sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím.
Zamestnávateľ môže však s nimi (s výnimkou zamestnankyne na materskej dovolenke a zamestnanca na rodičovskej dovolenke) pri závažnom porušení pracovnej disciplíny skončiť pracovný pomer výpoveďou.
Porušenie liečebného režimu zo strany zamestnanca je porušením pracovnej disciplíny, pri ktorom môže zamestnávateľ uplatniť výpoveď (za splnenia podmienky predchádzajúceho upozornenia), a to aj počas plynutia ochrannej doby. Ochranná doba zamestnanca (ak nejde o tehotnú zamestnankyňu, o zamestnankyňu na materskej dovolenke alebo zamestnankyňu a zamestnanca na rodičovskej dovolenke) nechráni proti výpovedi podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce.
______________________________
Poznámka autora:
______________________________
Záver
Právna úprava dodržiavania liečebného režimu je v právnom poriadku SR obsiahnutá vo viacerých právnych predpisoch. Výkon kontroly dodržiavania liečebného režimu upravuje zákon o sociálnom poistení. Dodržiavanie liečebného režimu je základnou povinnosťou zamestnanca a jeho porušovanie je porušením pracovnej disciplíny.