V praxi sa možno stretnúť s prípadom, že zamestnanci prestanú bez uvedenia dôvodu, resp. bez ospravedlnenia neprítomnosti v práci chodiť do práce počas skúšobnej doby. Článok prináša odpoveď na otázku, ako má postupovať zamestnávateľ v prípade takýchto zamestnancov.
- Vzor
Zamestnávateľ túto situáciu rieši:
- skončením v skúšobnej dobe (§ 72 ods. 1 ZP) – ak je priestor ešte doručiť toto skončenie druhej strane vzhľadom na to, že zamestnanec na pracovisku nie je (prestal chodiť do práce),
- okamžitým skončením pracovného pomeru [§ 68 ods. 1 písm. b) ZP] – vzhľadom na to, že zamestnávateľ by nestihol všetky úkony spojené so skončením v skúšobnej dobe vykonať počas jej trvania, a teda skončiť pracovný pomer ešte v skúšobnej dobe (prerokovanie neospravedlneného zameškania pracovnej zmeny so zástupcami zamestnancov – § 144a ods. 6 ZP, prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru – § 74 ZP, osobitným problémom je doručenie skončenia v skúšobnej dobe, keďže účinky nastávajú až prevzatím písomnosti, odmietnutím, a pod. – § 38 ods. 4 ZP: „Povinnosť zamestnávateľa .... doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa.“).
Zamestnávatelia teda konštatujú náročnosť použitia okamžitého skončenia pracovného pomeru a zároveň uvádzajú, že podľa § 45 ods. 2 ZP sa skúšobná doba predlžuje zo zákona o prekážky v práci na strane zamestnanca („Ak zamestnanec počas dohodnutej skúšobnej doby neodpracoval pre prekážku v práci na jeho strane celú pracovnú zmenu, skúšobná doba sa predlžuje o jeden deň“).
V nadväznosti na to kladú otázku, či neospravedlnené zameškanie práce (tzv. absencia) môže byť považované za prekážku v práci na strane zamestnanca a či sa o tieto dni môže predĺžiť skúšobná doba.
Stanovisko
V princípe zamestnávatelia kladú otázku, či neospravedlnené zameškanie pracovnej zmeny je prekážka v práci na strane zamestnanca, resp. či ju pri širšom výklade možno považovať za prekážku v práci na strane zamestnanca na účely § 45 ods. 2 ZP.
Podľa § 45 ods. 2 ZP:
Ak zamestnanec počas dohodnutej skúšobnej doby neodpracoval pre prekážku v práci na jeho strane celú pracovnú zmenu, skúšobná doba sa predlžuje o jeden deň.
Skúšobná doba sa predlžuje len o čas prekážok v práci na strane zamestnanca. Z iných dôvodov nie je možné predĺžiť skúšobnú dobu.
Prekážky v práci na strane zamestnanca sú upravené v piatej časti Zákonníka práce.
Zákonník práce rozlišuje:
- prekážku v práci na strane zamestnanca: nejaká skutočnosť bráni zamestnancovi plniť si svoje pracovné povinnosti voči zamestnávateľovi a zakladá mu právo nevykonávať prácu, ktorú si so zamestnávateľom dohodol v pracovnej zmluve,
- neospravedlnenú neprítomnosť v práci: stav/situácia, keď si zamestnanec v dohodnutom pracovnom čase neplní svoje pracovné povinnosti, pretože je neprítomný na pracovisku a táto neprítomnosť na pracovisku nie je spôsobená prekážkou v práci, ktorá by mu bránila plniť si svoje pracovné povinnosti (napr. zamestnanec neuviedol žiadny dôvod jeho neprítomnosti v práci).
Pozn.: V zmysle § 144a ods. 6 ZP:
„O tom, či ide o neospravedlnenú neprítomnosť v práci, rozhodne zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov.“
Z hľadiska Zákonníka práce ide o dva odlišné inštitúty – zameškanie práce (absencia) bez dôvodu alebo bez preukázaného dôvodu a prekážka v práci ako ospravedlnená neprítomnosť v práci. Javí sa preto, že je problematické v tomto prípade použiť extenzívny výklad, prípadne analogické aplikovanie pravidla § 45 ods. 2 ZP na neospravedlnené zameškanie práce.
Na druhej strane v oboch prípadoch zamestnanec v práci nie je. V prípade absencie ide navyše spravidla o porušenie pracovnej disciplíny (na rozdiel od ospravedlniteľnej neprítomnosti v práci napr. z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti), preto sa môže postup zákonodarcu javiť ako „nespravodlivý“, že pri tomto závažnejšom následku sa neumožňuje predĺženie skúšobnej doby zo zákona.
Možno to súvisí s tým, že v prípade nechodenia do práce v skúšobnej dobe sa automaticky predpokladá, že zamestnávateľ s takýmto zamestnancom nemá záujem na ďalšej spolupráci a pracovný pomer ukončí (v skúšobnej dobe). (Pozn.: Ďalšie následky sú upravené napr. v podobe krátenia dovolenky – § 109 ods. 3 ZP, náhrady mzdy/mzdy za sviatok – 122 ods. 4 ZP.) V praxi sa tak aj deje, avšak z praktického hľadiska môže byť problematické urobiť úkon skončenia počas skúšobnej doby, ak absencie nastávajú až tesne pred jej uplynutím.
Pozn.: Z tohto hľadiska do úvahy pripadá aj prípadná novelizácia Zákonníka práce, ktorá by tento aspekt zobrala do úvahy.