Prekážky v práci - Vyhľadanie nového miesta pred skončením pracovného pomeru

V prípade vyhľadania nového miesta pred skončením pracovného pomeru [§  141 ods.  2 písm.  i) ZP] sa poskytne:

• pracovné voľno bez náhrady mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden poldeň v týždni počas zodpovedajúcej výpovednej doby,
• pracovné voľno s náhradou mzdy (na nevyhnutne potrebný čas) najviac na jeden poldeň v týždni pri skončení pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom alebo dohodou z dôvodov uvedených v §  63 ods.  1 písm.  a) až c) Zákonníka práce.

Pracovné voľno možno so súhlasom zamestnávateľa zlučovať.
(Pozn.: Zlučovanie môže byť aj z jednotlivých týždňov.)

Poldeň:

Podľa §  141 ods.  4 ZP za jeden deň sa považuje čas zodpovedajúci dĺžke pracovného času, ktorý mal zamestnanec na základe rozvrhnutia ustanoveného týždenného pracovného času v tento deň odpracovať. V tomto prípade je sporné, či poldeň spájať s ½ priemernej dĺžky pracovnej zmeny, akoby zamestnanec pracoval 5 dní v týždni, alebo je potrebné umožniť zamestnancovi v konkrétny deň účasť na výberovom konaní na nevyhnutne potrebný čas s tým, že sa posúdi konkrétna dĺžka dňa a prekážka v práci môže trvať ½ dňa. V tomto prípade sa javí, že by sa malo uplatniť pravidlo podľa §  141 ods.  6 ZP s tým, že je možné voľno zlučovať, t.  j. že sa vypočíta priemerná dĺžka pracovnej zmeny v konkrétnom týždni – §  141 ods.  4 ZP uvádza väzbu na rozvrhnutie ustanoveného týždenného pracovného času (napr. ak bol v konkrétny týždeň rozvrhnutý pracovný čas 40 hodín, tak 40 hodín / 5 dní = 8 hodín a 8 hodín / 2 = 4 hodiny).

Počet poldní:

V prípade pracovného voľna bez náhrady mzdy ide o väzbu na dĺžku výpovednej doby, v prípade pracovného voľna s náhradou mzdy sa uvádza len v rovnakom rozsahu. Možno sa domnievať, že aj v tomto prípade ide o výpovednú dobu. Ak sa však pracovný pomer končí dohodou, výpovedná doba tu nie je a možno sa domnievať, že pôjde o čas od uzatvorenia dohody o skončení pracovného pomeru do skončenia pracovného pomeru.

Mal by sa tu zistiť počet týždňov výpovednej doby (t.  j. aj začatých) a za každý patrí najviac poldeň pracovného voľna. Týždňom je 7 po sebe idúcich dní. Výpovedná doba začína 1. kalendárny deň mesiaca (1. – 7. deň: 1. týždeň, 8. – 14. deň: 2. týždeň atď.).

Príklad:

U zamestnávateľa dochádza k 1. júlu k organizačnej zmene – k premiestneniu pracovných miest na iný útvar z pracoviska v mieste X na pracovisko v mieste Y. So štyrmi zamestnancami bola podpísaná dohoda o skončení pracovného pomeru k 30. júnu (pozn.: dobrovoľne a ide osoby, ktoré spĺňajú dôchodkový vek). V §  141 ods.  2 písm.  i) ZP je upravené pracovné voľno na vyhľadanie nového pracovného miesta.

V praxi sa objavili nasledujúce otázky:

• Týka sa uvedené pracovné voľno aj zamestnancov, ktorí dovŕšili dôchodkový vek (starobný dôchodok)?
• Má zamestnávateľ povinnosť, pokiaľ nedošlo k dohode so zamestnancom, určiť dni, popr. hodiny pracovného voľna zamestnancovi?
• Je zamestnanec povinný žiadať zamestnávateľa o poskytnutie uvedeného pracovného voľna a akou formou?
• Ak zamestnanec nepožiada zamestnávateľa o pracovné voľno, zaniká mu nárok na pracovné voľno?

Podľa §  144 ods.  1 ZP, ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu.

Z uvedeného možno usúdiť, že zamestnanec je povinný vopred oznámiť zamestnávateľovi vznik prekážky, predpokladanú dĺžku jej trvania a požiadať ho o poskytnutie pracovného voľna. Formu požiadania Zákonník práce neupravuje. V záujme preukaznosti konania zamestnanca by tak mal urobiť písomne a v dostatočnom časovom predstihu pred vznikom prekážky. Ak sa zamestnanec so zamestnávateľom dohodnú, môže sa uvedené pracovné voľno zlúčiť. Je na rozhodnutí zamestnanca, či prekážku v práci z uvedeného dôvodu využije, t.  j. požiada zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna.

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť uvedené pracovné voľno všetkým zamestnancom, t.  j. aj zamestnancom, ktorí dovŕšili dôchodkový vek.

V odbornej literatúre sa objavila aj otázka, ako postupovať, ak ide o vyhľadanie pracovného miesta prostredníctvom internetu a zamestnanec sa fyzicky nezúčastňuje výberového konania. Možno sa domnievať, že účelom ustanovenia je uvoľniť zamestnanca, aby sa mohol zúčastniť výberového konania na pracovné miesto, na ktoré by nastúpil po skončení pracovného pomeru. Hľadanie inzerátov na internete, písanie životopisov môže zamestnanec vykonávať aj mimo pracovného času.

Zdroj: publikácia Prekážky v práci