Zmeny v pandemickej dočasnej pracovnej neschopnosti

To znamená, že ak poistencovi vznikne pracovná neschopnosť od 1. 12. 2021 (a neskôr), pandemické nemocenské mu už Sociálna poisťovňa nevypláca, ale vypláca mu „klasické“ nemocenské. V článku čitateľov oboznámime, aké má táto legislatívna zmena účinky na zamestnanca a zamestnávateľa. 

Dočasná práceneschopnosť ako prekážka v práci 

DPN zamestnanca sa považuje za dôležitú osobnú prekážku v práci. Uvedené vyplýva z § 141 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“), podľa ktorého:

„Zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky (§ 166), karantény, osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu, osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu a počas obdobia, kedy sa osoba, ktorá sa inak stará o dieťa mladšie ako desať rokov veku, podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.“ 

V prípade vzniku prekážky v práci je zamestnanec povinný plniť tieto povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo Zákonníka práce:

• ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna; inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu;
• zamestnanec má povinnosť prekážku v práci a jej trvanie zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť zamestnancovi doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní.Pojmom „príslušné zariadenie“ sa v prípade vzniku DPN rozumie poskytovateľ zdravotnej starostlivosti podľa § 4 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (napr. príslušný ošetrujúci lekár, nemocnica).

V prípade, že zamestnanec nesplní tieto povinnosti, t. j. neupovedomí zamestnávateľa o prekážke v práci a nepreukáže zamestnávateľovi existenciu prekážky na základe dokladu, ktorý je povinné vystaviť príslušné zariadenie, toto konanie možno považovať za porušenie pracovnej disciplíny.

Súčasná právna úprava Zákonníka práce nestanovuje formu oznámenia o vzniku prekážky v práci na strane zamestnanca a o jej predpokladanom trvaní. Je preto vhodné, ak si zamestnávateľ určí postup pri plnení oznamovacej povinnosti v internej smernici. 

V období krízovej situácie (v súvislosti s pandémiou na ochorenie COVID-19) vydalo Ministerstvo zdravotníctva SR (ďalej len „MZ SR“) v spolupráci so Sociálnou poisťovňou osobitné postupy pri uplatnení nároku na nemocenské dávky nemocenské a ošetrovné, podľa ktorých doklady o DPN z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolácie lekár nedoručuje zamestnancovi, ale príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. To znamená, že zamestnanec si vie voči zamestnávateľovi splniť oznamovaciu povinnosť a oznámi mu, že nepríde do práce z dôvodu vzniku osobnej prekážky v práci na strane zamestnanca, avšak svoju neprítomnosť nevie zamestnávateľovi potvrdením od lekára preukázať. 

Pre úplnosť treba uviesť, že ustanovenia Zákonníka práce, na základe ktorých je zamestnanec povinný plniť oznamovaciu a preukazovaciu povinnosť, neboli v období krízovej situácie pozastavené ani zrušené, a preto by sa mali dodržiavať. Keďže však lekár nedoručí zamestnancovi potvrdenie o DPN, svoju práceneschopnosť zamestnanec nevie zamestnávateľovi preukázať. 

Aj v tomto prípade je preto vhodné, aby zamestnávateľ určil v internej smernici, ako má zamestnanec preukazovať svoju neprítomnosť v práci z dôvodu vzniku osobnej prekážky v práci, ktorou je DPN z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolácie, ktorá vznikla v období krízovej situácie. 

Pandemická DPN 

Pandemická DPN bola zavedená novelou č. 63/2020 Z. z. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) s účinnosťou od 27. 3. 2020. Ide o práceneschopnosť zamestnanca, ktorý bol v čase trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 uznaný za dočasne práceneschopného z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolácie.

Poznámka: V súlade s § 2 ods. 1 písm. m) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. izolácia je oddelenie osoby chorej na prenosné ochorenie počas jej infekčnosti od iných osôb na účely zamedzenia šíreniu prenosného ochorenia jej zotrvaním v domácom prostredí na nevyhnutný čas. . Izolácia môže byť zabezpečená v domácom prostredí alebo v zdravotníckom zariadení, prípadne inom určenom zariadení; o spôsobe zabezpečenia izolácie počas krízovej situácie z dôvodu ochorenia COVID-19 môže v súlade s § §60a ods. 2 tohto zákona rozhodnúť úrad verejného zdravotníctva. Podľa § 2 ods. 1 písm. n) tohto zákona karanténa je obmedzenie kontaktu osoby podozrivej z nákazy na prenosné ochorenie s okolím jej zotrvaním v domácom prostredí v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas.

Zamestnancovi počas pandemickej PN vznikol nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ide o tzv. pandemické nemocenské. Uvedený postup vyplýval z § 293er novely č. 63/2020 Z. z. zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého:

"Zamestnancovi, ktorý bol v čase trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 (ďalej len „krízová situácia“) uznaný za dočasne práceneschopného z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolácie, vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Na zamestnanca podľa prvej vety sa ustanovenie § 37 ods. 2 nepoužije."

Pre úplnosť uvádzame, že v prípade zamestnanca uznaného počas krízovej situácie za dočasne práceneschopného z dôvodu choroby alebo úrazu zostal, resp. zostáva zachovaný „klasický“ režim, t. j. za prvých desať dní patrí zamestnancovi náhrada príjmu podľa zákona č. 462/2003 Z.z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o náhrade príjmu“), ktorú vypláca zamestnancovi zamestnávateľ a nárok na nemocenské vzniká zamestnancovi až od 11. dňa trvania DPN podľa zákona o sociálnom poistení. 

Ak zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnanca uznaného počas krízovej situácie za dočasne práceneschopného z dôvodu ochorenia COVID-19 naviac potvrdí, že toto ochorenie vzniklo zamestnancovi pri práci, kde je preukázateľný kontakt s týmto ochorením alebo s infekčným materiálom ako súčasť plnenia pracovných úloh alebo pracovných činností, vzniká zamestnancovi od prvého dňa DPN nárok na úrazový príplatok, ktorý vypláca zamestnancovi Sociálna poisťovňa. Zamestnávateľ je povinný na tieto účely potvrdiť na tlačive predpísanom ústredím Sociálnej poisťovne „Oznámenie poistnej udalosti COVID-19“, že ochorenie COVID-19 poškodeného vzniklo v príčinnej súvislosti s vykonávaným zamestnaním. 

Užitočná rada: V prípade, že ide o zamestnancov, ktorí prichádzajú do kontaktu s osobami s ochorením na COVID-19 pri vykonávaní svojej práce (tzv. zdravotnícki pracovníci v prvej línii), po ich ochorení na COVID-19 im môže byť priznaná choroba z povolania. Títo zamestnanci sú vystavení pôsobeniu biologického faktora pri vykonávaní svojej práce. Národný inšpektorát práce zastáva v tejto súvislosti názor, že poškodenie zdravia spôsobené expozíciou zamestnancov koronavírusom (vírus SARS-CoV-2) nespĺňa podmienky definície pracovného úrazu uvedené v § 195 ods. 2 Zákonníka práce. To znamená, že ochorenie tohto zamestnanca na COVID-19 nie je pracovným úrazom. Podľa Zákonníka práce sa za pracovný úraz považuje poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. 

Zrušenie pandemickej DPN 

Od 1. 12. 2021 sa pandemická PN ruší a zamestnanec, ktorý bude od 1. 12. 2021 uznaný za dočasne práceneschopného z dôvodu nariadenia karantény alebo izolácie, už nebude mať nárok na pandemické nemocenské od prvého dňa DPN. Pandemická DPN sa tak dostala na úroveň štandardnej DPN, pri ktorej zamestnancovi uznanému za práceneschopného z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolácie vzniká za prvých 10 dní nárok na náhradu príjmu, ktorú mu vypláca zamestnávateľ, a od 11. dňa trvania DPN vzniká zamestnancovi nárok na nemocenské, ktoré mu vypláca Sociálna poisťovňa. 

Uvedené vyplýva zo zákona č. 412/2021 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s treťou vlnou pandémie ochorenia COVID-19 [poznámka: zákon o sociálnom poistení bol novelizovaný v čl. VI tohto zákona]: "Ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla po 30. novembri 2021, ustanovenia § 293er ods. 1 a 2 a § 293fek ods. 3 sa nepoužijú.“ [§ 293fel písm. a) zákona o sociálnom poistení].

Príklad:

Zamestnanec bol uznaný za práceneschopného z dôvodu nariadenia karantény alebo izolácie od 29.11.2021. Ide o pandemickú alebo štandardnú DPN?

Keďže DPN z dôvodu nariadenia karantény alebo izolácie vznikla pred 1. 12. 2021, ide o pandemickú DPN. Zamestnancovi tak vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa DPN, t. j. od 29. 11. 2021 a bude trvať dovtedy, kým pandemická DPN neskončí. 

Príklad:

Zamestnanec bol uznaný za práceneschopného z dôvodu nariadenia karantény alebo izolácie od 5. 12. 2021. Ide pandemickú alebo štandardnú DPN?

V tomto prípade DPN z dôvodu nariadenia karantény alebo izolácie vznikla po 30. 11. 2021, preto nejde o pandemickú DPN, ale o štandardnú DPN. Zamestnancovi za prvých 10 dní trvania DPN vzniká nárok na náhradu príjmu, ktorú mu vypláca zamestnávateľ, a ak DPN bude trvať viac ako 10 dní, od 11. dňa jej trvania vzniká zamestnancovi nárok na nemocenské, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa.

Zákonom č. 412/2021 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s treťou vlnou pandémie ochorenia COVID-19, bol v rámci čl. VII novelizovaný aj zákon o náhrade príjmu; doplnené bolo prechodné ustanovenie § 13ba, ktoré platí počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19:

"V čase trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 sa nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia uplatňuje u zamestnávateľa oznámením vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti.“               

Z uvedeného vyplýva, že ak po 30. 11. 2021 vznikne zamestnancovi z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia DPN, zamestnanec si nárok na náhradu príjmu uplatní u svojho zamestnávateľa len oznámením o vzniku DPN. Právna úprava žiadnym spôsobom nešpecifikuje, akým spôsobom má zamestnanec nárok na náhradu príjmu z dôvodu vzniku DPN preukazovať. Keďže spôsob oznámenia nie je zákonom o náhrade príjmu upravený, je vhodné ho vopred u zamestnávateľa dohodnúť alebo ustanoviť v internej smernici a oboznámiť s ňou všetkých zamestnancov. 

Otázka:

Ako sa zamestnávateľ od zamestnanca dozvie o vzniku DPN z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia? Ako si má zamestnanec uplatniť u zamestnávateľa nárok na náhradu príjmu, na výplatu ktorej má počas karanténnej DPN nárok?

Nárok na náhradu príjmu si uplatní zamestnanec u svojho zamestnávateľa oznámením (nie preukázaním) vzniku DPN. Nakoľko nová právna úprava zákona o náhrade príjmu s účinnosťou od 1.12.2021 spôsob oznámenia neupravuje, je vhodné (a s cieľom korektného spracovania výpočtu miezd nevyhnutné), aby zamestnávateľ v internej smernici upravil postup, akým spôsobom bude počas trvania mimoriadnej situácie v súvislosti s ochorením COVID-19 zamestnaneczamestnávateľovi oznamovať, kedy DPN z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia vznikla. Účelné sa javí, aby zamestnanec vznik DPN z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia aj zamestnávateľovi preukázal, ideálne dokladom o DPN - diel IIa. doručeným zamestnancovi lekárom (poznámka: podľa odporúčania MZ SR by lekári mali tento diel doručovať zamestnancovi), a ak zamestnanec diel IIa. nemá, tak napr. preukazovať vznik DPN na základe čestného vyhlásenia alebo iným spôsobom. Chybne zaevidovaný vznik, trvanie, resp. skončenie DPN bude mať za následok nesprávne spracované výplaty, nesprávne odvedené a vykazované poistné a nesprávne vypočítanú daňovú povinnosť zamestnanca. 

Zásady pre vystavenie dokladu o DPN z dôvodu karantény a izolácie

Na webovej stránke MZ SR bolo dňa 1. 12. 2021 zverejnené Usmernenie lekárov všeobecnej zdravotnej starostlivosti s vykazovaním ošetrovného a nemocenského v súvislosti s ochorením, kontaktom (izoláciou/karanténou) alebo špecifickou okolnosťou (zatvorenia definovaných zariadení) súvisiacou pri ochorení COVID-19 v SR. Zo strany lekárov je potrebné pri vystavovaní Potvrdenia o DPN z dôvodu nariadeného karanténneho opatrenia alebo izolácie dodržiavať zásady uvedené v predmetnom metodickom usmernení MZ SR. 

Upozornenie: Postup pri vydávaní potvrdenia o DPN z iných dôvodov ako v súvislosti s karanténou alebo izoláciou pri COVID-19 je štandardný. Pri uznaní DPN z iného dôvodu ako z dôvodu karanténneho opatrenia či izolácie odovzdá lekár I., II. a IIa. diel potvrdenia priamo pacientovi, ktorý odovzdá IIa. diel zamestnávateľovi. Na základe dielu II. dokladu o DPN si zamestnanec uplatní nárok na nemocenské v Sociálnej poisťovni. Pri ukončení DPN odoberie lekár pacientovi I. diel potvrdenia o DPN a odovzdá mu IV. diel potvrdenia o DPN, ktorý pacient predloží zamestnávateľovi alebo Sociálnej poisťovni. I. a III. diel potvrdenia o DPN zasiela lekár Sociálnej poisťovni. Preukaz odovzdá lekár pacientovi, ktorý ho zašle zamestnávateľovi alebo Sociálnej poisťovni. V prípade nedodržania tohto postupu zo strany lekára mu bude potvrdenie o DPN, resp. jeho diely a preukaz vrátené.