Nepeňažná hodnota stravy

Ďalšia novela ZDP (zákon č. 408/2021 Z. z.) spresňuje, že oslobodenie finančného príspevku na stravu sa primerane použije aj u zamestnancov, ktorých zamestnávatelia nepostupujú podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „ZP“), ale podľa iných osobitných predpisov, napr. podľa zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.

S účinnosťou od 1. 1. 2022 z novelizovaného § 5 ods. 7 písm. b) ZDP vyplýva, že od dane sú oslobodené:

• hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku podľa osobitného predpisu alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov podľa osobitného predpisu– tzv. nepeňažná hodnota stravy,
• finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa osobitného predpisu – tzv. peňažná hodnota stravy.

Za osobitný predpis sa považuje § 152 ZP a od 1. 1. 2022 je odkaz na osobitný predpis uvedený už aj pri zabezpečení stravovania na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov, a tak nepeňažná forma stravy je pre účely oslobodenia od dane limitovaná. To znamená, že od 1. 1. 2022 sú všetky alternatívy zabezpečovania stravovania zamestnancov z daňového hľadiska zrovnoprávnené a od dane je oslobodený len ten príspevok na stravovanie, ktorý je poskytovaný podľa § 152 ZP.

ZP ustanovuje povinnosť zamestnávateľa prispievať zamestnancom na stravovanie z dvoch zdrojov:

• z nákladov zamestnávateľa v rámci rozsahu (rozpätia vymedzeného sumou najnižšieho a najvyššieho príspevku) ustanoveného v ZP, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovných cestách v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“) a aktuálneho opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 176/2019 Z. z. o sumách stravného [s účinnosťou od 1. 7. 2019 je ustanovená suma stravného pre časové pásmo 5 až 12 hodín vo výške 5,10 eur, t. j. zamestnávateľ môže na jedno jedlo prispievať maximálne vo výške 2,81 eur (po zaokrúhlení na najbližší eurocent nahor)],
• zo sociálneho fondu, pričom súčasná právna úprava minimálnu a ani maximálnu výšku príspevku na stravovanie nepredpisuje; o výške príspevku na stravovanie zo sociálneho fondu rozhoduje zamestnávateľ so zástupcami zamestnancov. Ak u zamestnávateľa zástupcovia zamestnancov nepôsobia, rozhoduje zamestnávateľ sám, pričom podmienky poskytovania príspevkov je povinný upraviť vo vnútornom predpise.

Z uvedeného vyplýva, že príspevok zamestnávateľa na stravovanie poskytovaný z prevádzkových nákladov zamestnávateľa je oslobodený od dane a nepodlieha odvodom na poistné pri každej forme zabezpečenia stravy (teplé jedlo, gastrolístok, finančný príspevok) len v tom prípade, ak je poskytnutý zamestnancovi do výšky 55 % sumy stravného (2,81 eur). Príspevok zamestnávateľa zo sociálneho fondu (aj nad sumu 2,81 eur) sa nepovažuje za zdaniteľný príjem a nepodlieha ani odvodom na poistné, keďže výška príspevku upravená v ZP nie je limitovaná minimálnou ani maximálnou výškou, ako ani percentuálnym podielom z tvorby sociálneho fondu.

Upozornenie: Sumy stravného pri pracovných cestách boli naposledy zvýšené opatrením MPSVR č. 176/2019 Z. z. na základe indexu cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní za mesiac február 2019. Zákonom č. 127/2020 Z. z., ktorým sa v súvislosti s prijímaním opatrení na zmiernenie pandémie koronavírusu novelizoval aj zákon o cestovných náhradách, sa sumy stravného do 31.12.2021 "zmrazili" (§ 38g zákona o cestovných náhradách).

V súčasnosti je v pripomienkovom konaní návrh opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR o zvýšení súm stravného, v zmysle ktorého by sa suma stravného pre časové pásmo 5 hodín až 12 hodín trvania pracovnej cesty mala zvýšiť z 5,10 eura na 6 eur. To by znamenalo, že príspevok zamestnávateľa na jedno jedlo, ktorý sa bude považovať za plnenie oslobodené od dane, sa zvýši z 2,81 eur na 3,30 eur. Zvýšené sumy stravného budú patriť zamestnancovi od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli zverejnené.

Príklad:

Od 1. 1. 2022 zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi gastrolístok v nominálnej hodnote 4,50 eur – príspevok z nákladov poskytuje vo výške 2,81 eur, príspevok zo sociálneho fondu vo výške 0,50 eur a sumou 1,19 eur si prispieva zamestnanec. Aká časť príspevku bude oslobodená od dane?

Príspevok na stravovanie zamestnancov je oslobodený od dane, ak je poskytnutý podľa § 152 ZP, t. j. ak je poskytnutý najviac vo výške 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín (aktuálne ide o hodnotu 2,81 eur). Oslobodený od dane je aj príspevok zo sociálneho fondu, nakoľko jeho poskytovanie je upravené v ZP a jeho výška limitovaná nie je. V danom príklade bude od dane oslobodený celý príspevok na stravovanie, t. j. 3,31 eur, keďže zákonom určený strop pri poskytovaní príspevku z nákladov zamestnávateľa prekročený nebol. Uvedené by platilo rovnako aj v prípade, že by sa namiesto gastrolístka poskytoval zamestnancovi finančný príspevok na stravu.

Príklad:

Od 1. 1. 2022 zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi gastrolístok v nominálnej hodnote 4,50 eur – príspevok z nákladov poskytuje vo výške 3 eur, príspevok zo sociálneho fondu vo výške 0,50 eur a sumou 1 eur si prispieva zamestnanec. Aká časť príspevku bude oslobodená od dane?

Príspevok na stravovanie zamestnancov je oslobodený od dane, ak je poskytnutý v súlade s § 152 ZP, t. j. ak je poskytnutý najviac vo výške 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín (aktuálne 2,81 eur). Oslobodený od dane je aj príspevok zo sociálneho fondu. V zadanom príklade bude od dane oslobodený príspevok na stravovanie vo výške 3,31 eur (2,81 eur z nákladov a 0,50 eur zo sociálneho fondu). Príspevok zamestnávateľa z nákladov vo výške 0,19 eur (3 eur - 2,81 eur) sa považuje za zdaniteľný príjem a podlieha odvodom na poistné. Uvedené by platilo rovnako aj v prípade, ak by sa namiesto gastrolístka poskytoval zamestnancovi finančný príspevok na stravu.

Príklad:

Ako sa z daňového hľadiska od 1. 1. 2022 podľa schválenej novely ZP posudzuje príspevok na stravovanie, ktorý poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi zo sociálneho fondu?

Okrem príspevku na stravovanie z prevádzkových nákladov zamestnávateľa, ktorého výška je limitovaná s odkazom na zákon o cestovných náhradách, zamestnávateľ je povinný prispievať na stravovanie aj zo sociálneho fondu, napr. podľa § 152 ods. 3 ZP, podľa ktorého:

„Zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa odseku 2 v sume najmenej 55% ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Príspevok podľa prvej vety sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu.“

Zvýraznenou vetou v uvedenom ustanovení sa rozumie poskytovanie príspevku na stravovanie zo sociálneho fondu. Za osobitný predpis sa považuje zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o SF“), podľa ktorého zamestnávateľ prispieva sumou dohodnutou v kolektívnej zmluve, alebo ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, sumou určenou v internom predpise zamestnávateľa, a to na každé jedlo zamestnanca poskytnuté v rámci stravovania zamestnancov. Zamestnávateľ v rámci svojej sociálnej politiky poskytuje zamestnancom zo sociálneho fondu príspevok na stravovanie nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi [§ 7 ods. 1 písm. a) zákona o SF]. Výška príspevku zo sociálneho fondu nie je limitovaná minimálnou ani maximálnou výškou, ani percentuálnym podielom z tvorby sociálneho fondu, a preto, ak je príspevok zo sociálneho fondu poskytnutý podľa zákona o SF, u zamestnanca je považovaný za príjem oslobodený od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP v celej jeho poskytnutej výške.

Všeobecne pre daňové výdavky zamestnávateľa vo vzťahu k zamestnancom je zavedená právna úprava v § 19 ods. 1 ZDP, podľa ktorej možno uplatniť len tie výdavky, ktoré limitujú osobitné predpisy. V prípade zabezpečovania stravovania ZP limituje príspevok zamestnávateľa najviac v sume 2,81 eur (ide o sumu, ktorá zodpovedá 55 % sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa aktuálneho opatrenia o sumách stravného), a preto príspevok na stravu možno započítať do daňových uznaných výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. c) piateho bodu ZDP len v takto stanovenom limite, inak ide u zamestnávateľa o nedaňové výdavky.

Výnimkou z tohto pravidla sú prípady, ak sú:

• vyššie nároky dohodnuté v kolektívnej zmluve, v internom predpise zamestnávateľa, v pracovnej alebo inej zmluve uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom podľa ustanovení ZP, a
• tieto vyššie nároky sú na strane zamestnanca zdaniteľným príjmom podľa § 5 ZDP.

Uvedené vyplýva z § 19 ods. 1 a § 21 ods. 1 písm. e) ZDP, podľa ktorých daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady) presahujúce limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi okrem výdavkov (nákladov) vynaložených zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) ZDP za podmienok ustanovených osobitným predpisom (t. j. keď sú zamestnancovi zdanené, resp. možno ich zamestnancovi zdaniť, tak sú u zamestnávateľa daňovým výdavkom).

To znamená, že ak zamestnávateľ bude zamestnancovi poskytovať vyšší príspevok na stravu ako ustanovuje ZP a tento benefit dohodne so zamestnancom v pracovnej zmluve, v kolektívnej zmluve alebo v internom predpise a benefit bude zdaňovaný v rámci mesačnej mzdy zamestnanca ako príjem podľa § 5 ZDP, možno výdavky zamestnávateľa na tento benefit uznať do daňových výdavkov spoločnosti. Uvedené sa vzťahuje aj na iné benefity zamestnancov.

Upozornenie: Do 31. 12. 2021 hodnota stravy poskytovaná zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečeného prostredníctvom iných subjektov je oslobodená od dane, a preto poskytnutie stravy nemôže byť zamestnaneckým benefitom. To znamená, že hodnota stravy zaúčtovaná do nákladov nad limit stanovený v § 152 ods. 3 ZP nie je daňovým výdavkom. Ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancom príspevok na stravovanie aj zo sociálneho fondu, takéto použitie fondu nemá vplyv na základ dane spoločnosti (daňovým výdavkom je tvorba sociálneho fondu).

Príklad:

Od 1.1.2022 zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi gastrolístok v nominálnej hodnote 4,50 eur – príspevok z nákladov vo výške 2,81 eur, príspevok podľa kolektívnej zmluvy vo výške 0,19 eur, príspevok zo sociálneho fondu 0,50 eur a sumou 1 eur si prispieva zamestnanec. Aká časť príspevku bude oslobodená od dane? Aká časť výdavkov na stravovanie sa považuje za daňový výdavok zamestnávateľa?

Príspevok na stravovanie je poskytovaný v súlade so ZP. Od dane bude oslobodený príspevok na stravovanie poskytnutý z nákladov zamestnávateľa vo výške 2,81 eur a príspevok zo sociálneho fondu vo výške 0,50 eur, t. j. spolu 3,31 eur. Príspevok na stravu dohodnutý ako benefit podľa kolektívnej zmluvy vo výške 0,19 eur je poskytovaný nad rámec ZP, a preto sa považuje za zdaniteľný príjem zamestnanca.

Za daňový výdavok zamestnávateľa sa považuje príspevok na stravu vo výške 2,81 eur, pričom ide o výdavky podľa § 19 ods. 2 písm. c) bodu 5 ZDP. Príspevok na stravu vo výške 0,19 eur je tiež uznaným daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 1 a § 21 ods. 1 písm. e) tohto zákona, keďže je dohodnutý v kolektívnej zmluve a jeho poskytnutie je na strane zamestnanca zdaniteľným príjmom podľa § 5 ods. 1 ZDP.

Príspevok zamestnávateľa na stravovanie poskytovaný zo sociálneho fondu vo výške 0,50 eur nemá vplyv na základ dane spoločnosti (daňovým výdavkom nie je použitie, ale tvorba sociálneho fondu).

To znamená, že ak zamestnávateľ poskytuje príspevky na stravu nad rámec ZP (ale nie z prostriedkov sociálneho fondu), považujú sa v niektorých prípadoch za daňový výdavok zamestnávateľa. Ide o prípady, keď je príspevok na stravovanie (ako zamestnanecký benefit) dohodnutý so zamestnancom v pracovnej zmluve alebo v inej zmluve, kolektívnej zmluve, resp. v internom predpise zamestnávateľa a jeho poskytnutie je na strane zamestnanca zdaniteľným príjmom podľa § 5 ods. 1 ZDP.

Avšak v prípade, keď by zamestnávateľ zabezpečil zamestnancovi nepeňažnú hodnotu stravy (teplé jedlo na pracovisku alebo stravovanie formou gastrolístkov), a poskytol by zamestnancovi príspevok na stravu vo výške viac ako 2,81 eur ako nepeňažné plnenie podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP, pôjde na strane zamestnanca o príjem, ktorý je oslobodený od dane, ak výdavky, resp. vynaložené prostriedky na toto nepeňažné plnenie nebudú na strane zamestnávateľa uplatnené ako daňový výdavok. Oslobodenie od dane možno uplatniť v úhrnnej sume najviac vo výške 500 € za zdaňovacie obdobie od všetkých zamestnávateľov.

Príklad:

Ak by zamestnávateľ v predošlom príklade poskytol zamestnancovi príspevok na stravu (na gastrolístok) vo výške 0,19 eur ako nepeňažné plnenie podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP ako plnenie, ktoré je od dane oslobodené, ako by sa situácia zmenila?

Príspevok na stravu poskytnutý zamestnancovi bude oslobodený od dane vo výške 3,50 eur (v predošlom príklade to bolo 3,31 eur), t. j. oslobodený od dane bude príspevok zamestnávateľa poskytnutý z nákladov vo výške 2,81 eur, príspevok zo sociálneho fondu vo výške 0,50 eur a príspevok na stravu vo výške 0,19 eur poskytnutý ako nepeňažné plnenie podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP. Za daňový výdavok zamestnávateľa sa bude považovať príspevok na stravu vo výške 2,81 eur, kedy ide o výdavky podľa § 19 ods. 2 písm. c) bodu 5 ZDP. Príspevok na stravu vo výške 0,19 eur nebude uznaný daňový výdavok zamestnávateľa, keďže na strane zamestnanca ide o príjem, ktorý je oslobodený od dane.