Dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca

Dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca pre chorobu alebo úraz

Dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca pre chorobu alebo úraz je kvalifikovaná ako prekážka v práci na strane zamestnanca. Uvedená prekážka je radená medzi tzv. dôležité osobné prekážky v práci podľa §  141 ZP, pričom je zaradená medzi skupinu prekážok v práci podľa ods.  1.

Podľa §  141 ods.  1 ZP „Zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, .... Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.“

Z uvedeného ustanovenia vyplývajú pre zamestnávateľa dve základné skutočnosti:

• povinnosť zamestnávateľa ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci (a to za čas dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca pre chorobu alebo úraz),
• zamestnávateľ neposkytuje zamestnancovi náhradu mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Pojem dočasná pracovná neschopnosť, jej určenie

Otázku dočasnej pracovnej neschopnosti upravuje §  12a zákona č.  576/2004 Z.  z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Dočasnú pracovnú neschopnosť osoby posudzuje a rozhoduje o nej príslušný ošetrujúci lekár, ktorým je:

• všeobecný lekár (§  8 ods.  3) alebo lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore gynekológia a pôrodníctvo, s ktorým má osoba uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti podľa §  12, ak ide o posudzovanie a rozhodovanie o dočasnej pracovnej neschopnosti osoby pri poskytovaní ambulantnej starostlivosti, alebo
• lekár zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti určený poskytovateľom, ak ide o posudzovanie a rozhodovanie o dočasnej pracovnej neschopnosti osoby pri poskytovaní ústavnej starostlivosti.

Ak príslušný ošetrujúci lekár rozhodol o dočasnej pracovnej neschopnosti osoby, vystaví potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti na predpísanom tlačive [napríklad podľa §  233 ods.  2 písm.  d) zákona č.  461/2003 Z.  z. o sociálnom poistení] a určí osobe liečebný režim.

Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb (§  3 ods.  1 zákona č.  576/2004 Z.  z.), ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť. Ak sa zdravotná starostlivosť poskytne zamestnancovi po odpracovaní jeho pracovnej zmeny, dočasná pracovná neschopnosť sa začína nasledujúcim kalendárnym dňom.

Príslušný ošetrujúci lekár môže uznať osobu za dočasne práceneschopnú spätne najviac tri kalendárne dni na základe lekárskeho nálezu zubnolekárskej pohotovostnej služby, ambulantnej pohotovostnej služby alebo ústavnej pohotovostnej služby, ak v §  12a odsekoch  14 a 15 nie je ustanovené inak.

Osoba, ktorej potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavil ošetrujúci lekár podľa §  12a odseku  1 písm.  b) zákona č.  576/2004 Z.  z. (lekár zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti), je povinná dostaviť sa k ošetrujúcemu lekárovi podľa §  12a odseku  1 písm.  a) do troch dní odo dňa jej prepustenia zo zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti.

Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár podľa odseku  1 písm.  a) môže dočasne práceneschopnej osobe spravidla pri prvom kontrolnom vyšetrení povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby. Ošetrujúci lekár podľa §  12a odseku  1 písm.  a) môže zmeniť čas vychádzok, zrušiť vychádzky a zo závažných dôvodov povoliť zmenu miesta pobytu osoby počas jej dočasnej pracovnej neschopnosti na základe jej predchádzajúceho požiadania.

Čas vychádzok a zmenu miesta pobytu osoby počas jej dočasnej pracovnej neschopnosti ošetrujúci lekár podľa §  12a odseku  1 písm.  a) zaznamená, ak ich povolil, na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti a v zdravotnej dokumentácii dočasne práceneschopnej osoby.

Ak sa po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti zdravotný stav osoby zhorší, príslušný ošetrujúci lekár vystaví nové potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, na ktorom vyznačí údaj „pokračovanie dočasnej pracovnej neschopnosti“. Príslušný ošetrujúci lekár vystaví nové potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti odo dňa, ktorý je uvedený ako deň pracovnej schopnosti osoby na predchádzajúcom potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Nové potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti možno vystaviť najneskôr v deň, ktorý je uvedený ako deň pracovnej schopnosti osoby na predchádzajúcom potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti.

Dočasnú pracovnú neschopnosť osoby, ktorá má schválenú žiadosť o udelenie súhlasu podľa osobitného zákona (§  9f zákona č.  580/2004 Z.  z.) na plánovanú ústavnú starostlivosť, ktorá sa má poskytnúť v cudzine, potvrdzuje ošetrujúci lekár podľa §  12a odseku  1 písm.  a) zákona č.  576/2004 Z.  z. Ošetrujúci lekár podľa §  12a odseku  1 písm.  a) cit. zákona vystaví osobe potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, ak preukáže deň nástupu do zdravotníckeho zariadenia v cudzine, v ktorom sa má plánovaná ústavná starostlivosť poskytnúť, pred dňom nástupu.

Dočasnú pracovnú neschopnosť osoby, ktorej sa má poskytnúť ústavná starostlivosť v inom členskom štáte Európskej únie podľa osobitného zákona (§  9d zákona č.  580/2004 Z.  z.) potvrdzuje ošetrujúci lekár podľa §  12a odseku  1 písm.  a) zákona č.  576/2004 Z.  z. Ošetrujúci lekár vystaví osobe potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, ak preukáže deň nástupu do zdravotníckeho zariadenia v inom členskom štáte Európskej únie, v ktorom sa má ústavná starostlivosť poskytnúť, pred dňom nástupu.

Dočasná pracovná neschopnosť osoby podľa §  12a odsekov  10 a 11 zákona č.  576/2004 Z.  z. sa začína dňom nástupu do zdravotníckeho zariadenia, ktorý určil poskytovateľ ústavnej starostlivosti, u ktorého sa má ústavná starostlivosť poskytnúť. Dočasne práceneschopná osoba podľa §  12a odsekov  10 a 11 zákona č.  576/2004 Z.  z. je povinná dostaviť sa k ošetrujúcemu lekárovi podľa §  12a odseku  1 písm.  a) do troch dní odo dňa ukončenia hospitalizácie.

Dočasnú pracovnú neschopnosť osoby, ktorej sa poskytla neodkladná starostlivosť spojená s hospitalizáciou v cudzine, potvrdzuje, ak v §  12a v odseku  15 zákona č.  576/2004 Z.  z. nie je ustanovené inak, ošetrujúci lekár podľa §  12a odseku  1 písm.  a) zákona č.  576/2004 Z.  z., ak mu osoba predložila prepúšťaciu správu do troch dní odo dňa ukončenia hospitalizácie v cudzine. Ošetrujúci lekár podľa §  12a odseku  1 písm.  a) zákona č.  576/2004 Z.  z. vystaví potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti spätne, pričom dátum začiatku dočasnej pracovnej neschopnosti určí podľa prepúšťacej správy. Ak zdravotný stav osoby nevyžaduje ďalšiu dočasnú pracovnú neschopnosť, ošetrujúci lekár podľa §  12a odseku  1 písm.  a) zákona č.  576/2004 Z.  z. na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti uvedie aj dátum ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti podľa prepúšťacej správy. Ak na poskytnutú neodkladnú starostlivosť podľa §  12a odseku  14 zákona č.  576/2004 Z.  z. nadväzuje ústavná starostlivosť v Slovenskej republike, dočasnú pracovnú neschopnosť osoby potvrdzuje ošetrujúci lekár podľa §  12a odseku  1 písm.  b) zákona č.  576/2004 Z.  z. Ošetrujúci lekár podľa odseku  1 písm.  b) vystaví potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti spätne, pričom dátum začiatku dočasnej pracovnej neschopnosti určí podľa prepúšťacej správy.

Príklad:

Môže zamestnávateľ zamedziť vstup na pracovisko zamestnancovi počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti (bez ohľadu na to, či je vo výpovednej dobe, či sa voči nemu vedie nejaké konanie)?

Podľa §  141 ods.  1 ZP zamestnávateľ má povinnosť ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu. Ide o dôležitú osobnú prekážku v práci, teda o situá­ciu, ktorá zamestnancovi objektívne bráni vykonávať prácu dohodnutú v pracovnej zmluve v určenom pracovnom čase. Podľa §  81 písm.  b) ZP zamestnanec je povinný byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času.

Z uvedeného vyplýva, že pracovisko je určené pre zamestnanca na vykonávanie práce v určenom pracovnom čase. Pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva pre neho prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou. Zamestnávateľ môže byť vlastník/nájomca priestorov a má právo obmedziť pohyb osôb v týchto priestoroch (napr. prevencia krádeží, šírenie chorôb), avšak musí umožniť zamestnancovi doručiť napr. doklady o jeho dočasnej pracovnej neschopnosti. Zároveň podľa §  13 ods.  3 ZP výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

Posúdenie dočasnej pracovnej neschopnosti z hľadiska pracovnoprávnych nárokov

Príklad:

Zamestnanec pracuje na 12‑hodinové pracovné zmeny a jeden týždeň má tzv. dlhý (5 dní) a jeden týždeň tzv. krátky (2 dni). Zamestnanec je dočasne pracovne neschopný a započítava sa mu len 8 hodín denne a zvyšok si má odpracovať alebo zobrať dovolenku.

Podľa §  141 ods.  1 ZP zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz.

Okrem samotného výkonu práce, keď zamestnanec vykonáva prácu v pracovnom čase, Zákonník práce stanovuje, čo sa ešte považuje za výkon práce (§  144a). Vo všeobecnosti sa podľa§  144a ods.  1 ZP ako výkon práce posudzuje aj doba, keď zamestnanec nepracuje z dôvodu prekážky v práci, ak tento zákon neustanovuje inak. Výnimky ustanovuje §  144a ods.  2 a 3 ZP. Prekážkou v práci je aj dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca. Podľa §  144a ods.  2 písm.  f) ZP ako výkon práce sa neposudzuje doba neospravedlneného zameškania pracovnej zmeny alebo jej časti. Z uvedeného vyplýva, že doba dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca sa v zmysle povinnosti zamestnanca odpracovať pracovný čas (fond pracovného času) považuje za odpracovaný pracovný čas, t.  j. zamestnanec nemá povinnosť neodpracovaný čas z dôvodu svojej dočasnej pracovnej neschopnosti odpracovať v náhradnom čase.

Vzhľadom na to, že §  141 ods.  1 ZP neustanovuje, že pracovné voľno sa poskytuje na nevyhnutne potrebný čas a určenie rozsahu dočasnej pracovnej neschopnosti robí lekár a pri splnení podmienok sa počas nej poskytuje náhrada príjmu a nemocenské, možno dôjsť k záveru, že pokiaľ ide o pružný pracovný čas, §  143 ZP je v tomto prípade neuplatniteľný, a teda zamestnancovi sa musí ospravedlniť celý zameškaný čas (nielen základný pracovný čas). Čo je zameškaným časom je sporné, pretože zamestnanec môže v rôzne dni pracovať rôzne. Možno sa domnievať, že v tomto prípade sa započíta priemerná dĺžka trvania pracovnej zmeny.

Zamestnávateľ nemôže nútiť zamestnanca k tomu, aby využíval dovolenku s cieľom návštevy lekára alebo ako náhradu za dočasnú pracovnú neschopnosť. Účelom dovolenky je zotavenie (regenerácia) po výkone práce, a to primárne v dlhších časových úsekoch (§  111 ods.  5 ZP).

Podľa zákona č.  462/2003 Z.  z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi za kalendárne dni bez ohľadu na rozvrhnutie pracovného času zamestnanca. Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ má poskytnúť zamestnancovi náhradu príjmu za celú dobu trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj za tie dni, na ktoré v rámci rozvrhnutia pracovného času zamestnanca pripadne voľno.

Ochrana zamestnanca počas dočasnej pracovnej neschopnosti

Zamestnancovi, ktorý je dočasne pracovne neschopný, sa poskytuje ochrana v pracovnoprávnych vzťahoch.

Zákaz výpovede – je upravený §  64 ods.  1 písm.  a) ZP, zároveň §  64 ods.  3 ZP ustanovuje výnimky, kedy sa zákaz výpovede neaplikuje. Zamestnanec sa môže stať dočasne pracovne neschopným aj po tom, čo mu bola doručená výpoveď. Podľa §  64 ods.  2 ZP, ak je zamestnancovi daná výpoveď pred začiatkom ochrannej doby tak, že by výpovedná doba mala uplynúť v ochrannej dobe, pracovný pomer sa skončí uplynutím posledného dňa ochrannej doby okrem prípadov, keď zamestnanec oznámi, že na predĺžení pracovného pomeru netrvá.

Zákaz určenia čerpania dovolenky − podľa §  112 ods.  2 ZP zamestnávateľ nesmie určiť čerpanie dovolenky na obdobie, keď je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz.

Presun nároku na dovolenku − podľa §  113 ods.  4 ZP, ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku, pretože bol uznaný za dočasne pracovne neschopného pre chorobu alebo úraz, ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, nevyčerpanú dovolenku mu zamestnávateľ poskytne po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti. Z uvedeného vyplýva, že táto dovolenka sa musí poskytnúť po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, a teda prechádza aj do ďalšieho kalendárneho roka.

Prerušenie čerpania dovolenky − podľa §  114 ZP, ak bol zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz …dovolenka sa mu prerušuje. Z uvedeného vyplýva, že prednosť má prekážka v práci na strane zamestnanca.

Návrat do práce − podľa §  157 ods.  3 ZP, ak sa zamestnanec vráti do práce … po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti alebo karantény (karanténneho opatrenia), zamestnávateľ je povinný zaradiť ho na pôvodnú prácu a pracovisko. Ak zaradenie na pôvodnú prácu a pracovisko nie je možné, zamestnávateľ je povinný zaradiť ho na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve.

Posúdenie dočasnej pracovnej neschopnosti z hľadiska peňažných nárokov

Podľa §  141 ods.  1 ZP v čase dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnancovi nevzniká nárok na náhradu mzdy. Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca upravuje zákon č.  462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca. Na náhrade príjmu zamestnanca pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca sa priamo podieľa zamestnávateľ. Náhrada príjmu sa v zmysle §  118 ods.  2 ZP nepovažuje za mzdu. Nemocenské dávky nevypláca zamestnávateľ, ale Sociálna poisťovňa, pričom podmienky nároku, poskytovanie a výšku upravuje zákon č.  461/2003 Z.  z. o sociálnom poistení (najmä §  33 − §  38).

Zdroj: publikácia Prekážky v práci