Súhlas úradu práce so skončením pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnancovi so zdravotným postihnutím

Znenie uvedeného zákona nadväzuje na:

• § 66 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „ZP“), podľa ktorého:

Zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) a e).

• § 13 ods. 1 písm. e) bod 3 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanostia o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“):

Do pôsobnosti úradu patrí

e) rozhodovať o

3. udelení alebo neudelení predchádzajúceho súhlasu zamestnávateľovi na skončenie pracovného pomeru výpoveďou zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, alebo na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou štátnemu zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím. 

Predkladateľ návrhu reaguje na kritiku praxe, že úrady práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad práce“) rozhodujú o takýchto žiadostiach dlho (t. j. v lehote podľa Správneho poriadku, resp. aj dlhšie), a teda navrhol riešenie v podobe skrátenia lehoty na rozhodovanie úradu práce na sedem pracovných dní a v prípade, ak úrad práce nerozhodne, navrhol zaviesť fikciu súhlasu so skončením pracovného pomeru.

Ustanovenie § 70 ods. 10 zákona o službách zamestnanosti po novele stanovuje:

„V konaní podľa § 13 ods. 1 písm. e) tretieho bodu úrad rozhodne do siedmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti. Ak úrad v lehote na vybavenie žiadosti podľa prvej vety nevydal rozhodnutie, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým udelil súhlas zamestnávateľovi na skončenie pracovného pomeru výpoveďou zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, alebo na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou štátnemu zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím. Za deň doručenia rozhodnutia podľa druhej vety sa považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti podľa prvej vety.“ 

Novela nemá vplyv na už začaté konania podľa § 72at zákona o službách zamestnanosti (Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. apríla 2022) – „konanie podľa § 13 ods. 1 písm. e) tretieho bodu začaté pred 1. aprílom 2022, ktoré nebolo právoplatne ukončené, sa dokončí podľa predpisov účinných do 31. marca 2022.“

Uvedená novela ustanovila aj povinnosť zamestnávateľa v § 66 ZP v novom ods. 2, podľa ktorého zamestnávateľ bezodkladne oznámi zamestnancovi so zdravotným postihnutím podanie žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 prvej vety.

Návrh nepodpísala prezidentka republiky, ktorá ho vrátila NR SR, avšak NR SR následne návrh zákona prijala. Pripomienky prezidentky SR možno nájsť na stránke: https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=8&ID=938

K návrhu je potrebné uviesť, že uvedená 7-dňová lehota (sedem pracovných dní) sa týka len rozhodovania na prvom stupni, a teda ak súhlas úradu práce nie je daný alebo súhlas je daný a v prvom prípade sa odvolá zamestnávateľ a v druhom prípade sa odvolá zamestnanec (ako účastník konania) podľa § 54 Správneho poriadku, o udelení súhlasu rozhoduje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „Ústredie“) v lehotách, ktoré ustanovuje Správny poriadok.

Podľa § 55 ods. 1 Správneho poriadku, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, včas podané odvolanie má odkladný účinok. Novela nerieši osobitne lehoty pre Ústredie, a teda platí § 49 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, podľa ktorého:

(1) V jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne.

(2) V ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť.

Ústredie môže v zmysle Správneho poriadku vec vrátiť úradu práce na rozhodnutie (§ 59 ods. 3 Správneho poriadku – „Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.“)

Úrad práce o udelení súhlasu rozhoduje v správnom konaní podľa Správneho poriadku. Zamestnávateľ v prípade udelenia súhlasu musí počkať na právoplatnosť rozhodnutia, t. j. doručený súhlas úradu práce nie je automatický právoplatný (§ 52 ods. 1 a 2 Správneho poriadku). Pre účely § 66 ZP je relevantné len právoplatné rozhodnutie.

Novela zákona zavádza aj tzv. fikciu súhlasu v prípade, ak úrad práce nerozhodne do siedmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti. Ak úrad práce v uvedenej lehote nevydal rozhodnutie, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým udelil súhlas zamestnávateľovi na skončenie pracovného pomeru výpoveďou zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím. Zákon ustanovuje, že za deň doručenia rozhodnutia sa považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti.

Zjednodušene teda možno uviesť, že zamestnávateľ by mal mať „v rukách“ rozhodnutie úradu práce o udelení súhlasu – keďže však rozhodnutie nedostal, bude preukazovať splnenie podmienky preukázateľne podanou žiadosťou, a mal by si vedieť vypočítať, kedy mu bolo toto rozhodnutie „fiktívne doručené“.

V praxi sa však môže stať, že takýto postup celú situáciu skomplikuje. Ide totiž o súhlas so skončením pracovného pomeru zamestnanca. Ten je v tomto prípade účastníkom konania a z hľadiska pracovného práva je ako zamestnanec slabšou stranou, čo je ešte zvýraznené jeho statusom osoby so zdravotným postihnutím. V prípade fiktívneho súhlasu zamestnávateľ nemá v rukách žiadne rozhodnutie o udelení súhlasu, pričom „nečinnosť“ úradu práce (môže byť spôsobená tým, že lehota je len 7 pracovných dní) mu bude na ujmu ako účastníkovi konania. Fiktívne rozhodnutie sa pochopiteľne „fyzicky“ nedoručuje, a teda nemá náležitosti rozhodnutia – výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (§ 47 ods. 1 Správneho poriadku). V samotnom dôsledku takéto rozhodnutie vykazuje vady.

Prezidentka SR v odôvodnení, prečo návrh zákona nepodpísala a vrátila ho NR SR, uvádza v tomto prípade kontext s § 54 ods. 3 Správneho poriadku: „Pokiaľ účastník konania v dôsledku nesprávneho poučenia alebo pre to, že nebol poučený vôbec, podal opravný prostriedok po lehote, predpokladá sa, že ho podal včas, ak tak urobil najneskôr do 3 mesiacov odo dňa oznámenia rozhodnutia.“

V tomto kontexte by platilo, že zamestnanec poučený nebol vôbec, a teda ak podá opravný prostriedok do troch mesiacov odo dňa oznámenia rozhodnutia (pozn. toto môže odvodzovať len z kombinácie informácie od zamestnávateľa a uplynutia času – fikcie doručenia) predpokladá sa, že opravný prostriedok podal včas. Takže napr. zamestnávateľ, ktorý požiadal úrad práce o súhlas v apríli 2022 a vychádzal by z fikcie súhlasu v apríli 2022 (nedostal rozhodnutie), de facto musí čakať tri mesiace, pretože ak bude vychádzať iba z 15 dní na podanie odvolania (§ 54 ods. 2 Správneho poriadku) a napr. by uplatnil výpoveď v máji 2022, výpovedná doba by plynula od 1. júna 2022 a skončila by napr. 31. júla 2022, zamestnanec má tri mesiace na podanie opravného prostriedku. Ak zamestnanec podá odvolanie (v tomto prípade to bude posudzované ako včas podané odvolanie), fiktívne rozhodnutie o udelení súhlasu nikdy nenadobudlo právoplatnosť, a teda zamestnávateľ dal výpoveď bez vopred udeleného právoplatného súhlasu. V prípade sporu podľa § 77 a nasl. ZP by súd mal dôjsť k záveru, že skončenie pracovného pomeru je neplatné pre nesplnenie hmotnoprávnej podmienky podľa § 66 ods. 1 ZP.

V prípade, ak súhlas bol udelený na základe fikcie a zamestnanec sa odvolá, v princípe pôvodné „rozhodnutie“ nemá ani výrok, ani odôvodnenie, a teda je podľa stanoviska prezidentky SR nepreskúmateľné pre chýbajúce odôvodnenie, a preto je teda ako také nezákonné. Ústredie sa teda s takouto situáciou musí vyrovnať a možno predpokladať, že vec prípadne vráti, aby sa úrad práce vecou riadne zaoberal.

V tomto prípade, ako je vyššie uvedené, Ústredie nie je viazané lehotou siedmich pracovných dní a je otázne, či v prípade vrátenia veci je aj úrad práce viazaný touto lehotou.

Ďalším rizikom môže byť skutočnosť, že vzhľadom na uvedenú lehotu a povinnosť spoľahlivo zistiť skutkový stav, úrady práce toto v tejto lehote objektívne nebudú vedieť vykonať (napr. pôjde o zložité posudzovanie, či organizačná zmena je skutočná a či zamestnanca nie je možné zamestnať na inom mieste, napr. aj po jeho prispôsobení) a bude vydané rozhodnutie, ktoré bude zrušené v rámci druhostupňového konania a vrátené na rozhodovanie prvému stupňu.

Záver:

Vzhľadom na účinnosť novely zákonov od 1. apríla 2022 je skoro posudzovať, ako si prax s vyššie uvedeným poradila, a či teda deklarovaný zámer zrýchlenia rozhodovania úradov práce bude aj skutočne naplnený, alebo sa vytvorili iné bariéry, ktoré proces môžu predĺžiť (ako to v stanovisku uvádza prezidentka SR). Je možné, že aplikačná prax bude iná, ako vo svojom stanovisku uvádza prezidentka SR, t. j. že napr. úrady práce vyvinú maximálne úsilie, aby objektívne posúdili komplikovanú vec v skrátenej lehote, a teda nebude dochádzať k fiktívnym rozhodnutiam.

Vzhľadom na obsah pripomienok prezidentky SR (aj v kontexte deklarovaného stretnutia s komisárkou pre osoby so zdravotným postihnutím a namietaným nesúladom s čl. 38 ods. 2 Ústavy SR a Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím – oznámenie č. 317/2010 Z. z.) nie je možné vylúčiť ani podanie na Ústavný súd SR niektorým z oprávnených subjektov s cieľom, aby vyslovil protiústavnosť predmetnej novely.