Liečebný režim práceneschopného zamestnanca

Dodržiavanie liečebného režimu – základná povinnosť zamestnanca

Podľa §  81 písm.  d) ZP zamestnanec je povinný v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti (zákon č.  462/2003 Z.  z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov), dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom. Ide o základnú povinnosť zamestnanca. Podľa §  9 ods.  3 cit. zákona zamestnanec je povinný v období, v ktorom má nárok na náhradu príjmu, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom. Obdobnú povinnosť stanovuje zákon č.  461/2003 Z.  z. o sociálnom poistení. Poistenec a poberateľ dávky sú povinní podľa §  227 ods.  2 písm.  e) dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti,… f) zdržiavať sa počas dočasnej pracovnej neschopnosti na adrese uvedenej v žiadosti o priznanie nemocenského.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Zákon umožňuje zamestnávateľovi zistiť, či zamestnanec dodržiava liečebný režim, t.  j. či si plní svoju základnú povinnosť podľa §  81 písm.  d) ZP.

Podľa §  9 ods.  4 zákona č.  462/2003 Z.  z. zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu, či sa dočasne práceneschopný zamestnanec zdržiava na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu podľa prvej vety v obydlí zamestnanca s jeho súhlasom, alebo na mieste, kde je predpoklad, že sa dočasne zdržiava.

Zamestnávateľ však nemá oprávnenie takúto kontrolu vykonať vstupom do bytu alebo do obydlia zamestnanca, pretože pred právom zamestná­vateľa podľa §  81 písm.  d) ZP má prednosť ústavné právo na ochranu obydlia podľa čl.  21 Ústavy SR, podľa ktorého „…obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva“.

Zamestnávateľ môže vykonať kontrolu zamestnanca z hľadiska dodržania jeho pracovnoprávnej povinnosti podľa §  81 ZP, nie je však odborne spôsobilým subjektom na vykonanie kontroly podľa zákona č.  461/2003 Z.  z.

Zamestnávateľ zisťuje, či sa zamestnanec zdržiava na mieste, kde sa má zdržiavať počas svojej dočasnej pracovnej neschopnosti [napr. miesto bude domácnosť zamestnanca s tým, že lekár môže určiť čas na vychádzky (nákup potravín, liekov, návštevu lekára) napr. od 9.00 h do 11.00 h; s výnimkou času určeného na vychádzky sa zamestnanec má zdržiavať na určenom mieste].

V §  155 zákona č.  461/2003 Z.  z. sa upravuje kontrola dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca. Dodržiavanie liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca, ktorý určil ošetrujúci lekár, organizuje posudkový lekár sociálneho poistenia a vykonáva určený zamestnanec Sociálnej poisťovne.

Podľa §  155 ods.  3 zákona č.  461/2003 Z.  z. o sociálnom poistení zamestnávateľ môže dať podnet na kontrolu dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca.

Príklad:

Zamestnanec začal dočasnú pracovnú neschopnosť 8. januára, zamestnávateľovi poslal doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti. Od toho času zamestnanec nekomunikuje, má vypnutý mobil, na e‑maily neodpovedá, neinformoval zamestnávateľa o predpokladanej dĺžke dočasnej pracovnej neschopnosti. Ku koncu mesiaca poslal zamestnávateľovi iba doklad o pokračovaní dočasnej pracovnej neschopnosti.

Podľa §  144 ods.  1 ZP „Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu.“ Zákonník práce ustanovuje povinnosť zamestnancovi oznamovať bez zbytočného odkladu aj predpokladané trvanie prekážky v práci – dočasnej pracovnej neschopnosti. V tomto prípade zamestnanec môže svojím konaním porušovať povinnosť podľa §  144 ZP a tým porušovať pracovnú disciplínu [možno teda uplatniť voči nemu nástroje, ktoré možno aplikovať v prípade porušenia pracovnej disciplíny, napr. upozornenie v zmysle §  63 ods.  1 písm.  e) ZP]. V tejto situácii by zamestnávateľ mal skúmať, či si zamestnanec mohol splniť svoju povinnosť bez zbytočného odkladu (ak mal zamestnanec napr. autonehodu, objektívne by si ju v niektorých prípadoch nemohol splniť). V tomto prípade sa zdá, že si ju splniť mohol (v prípade §  144 ods.  1 ZP sa možno domnievať, že aj keď zamestnanec ešte nevie presnú dĺžku trvania prekážky v práci, v tomto prípade mal komunikovať so zamestnávateľom, zamestnávateľ si totiž potrebuje naplánovať rozvrhy prác, zastupovanie, dovolenky zamestnancov a pod., ohlásenie tejto skutočnosti je pre zamestnávateľa dôležitá skutočnosť vo väzbe na organizáciu práce a zabezpečenie činnosti).

Nedodržanie liečebného režimu zamestnancom

Nedodržanie liečebného režimu (napr. nezdržiavanie sa na určenom mieste) je zamestnávateľ oprávnený kvalifikovať ako porušenie pracovnej disciplíny [§  47 ods.  1 písm.  b) ZP] a v nadväznosti na to kvalifikovať takéto porušenie ako závažné alebo menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Kvalifikáciu, ktoré porušenie pracovnej disciplíny bude považované za závažné a ktoré za menej závažné, robí zamestnávateľ. Tieto otázky si môže upraviť aj v zmysle §  84 ZP vo vnútornom predpise (v pracovnom poriadku). Zároveň však v prípade súdneho sporu súd nie je viazaný obsahom vnútorného predpisu zamestnávateľa, t.  j. môže rozhodnúť na základe zistených skutočností, že o porušenie pracovnej disciplíny nešlo. Napríklad problematické môže byť preukázanie, že zamestnanec sa nezdržiaval doma v čase, keď mu zamestnávateľ zvonil pri dverách. Zamestnanec môže argumentovať, že spal, nepočul atď. Z tohto hľadiska by zamestnávateľ mal kontrolu zopakovať, mať so sebou svedkov a pod. Naopak, prítomnosť zamestnanca v čase, keď sa mal zdržiavať na určenom mieste, na inom mieste (napr. v nákupnom centre) by zamestnávateľ mohol preukázať ako porušenie liečebného režimu.

Zdroj: publikácia Prekážky v práci