Zmena životného minima od 1. júla 2022 a jej vplyv na mzdové veličiny (1. časť)

V súlade s § 5 ods. 2 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonovv z. n. p. sa suma životného minima upraví vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka, a to tak, že pôvodne platné sumy životného minima:

a) sa vynásobia koeficientom rastu čistých peňažných príjmov na osobu zisteným Štatistickým úradom SR, ak koeficient rastu čistých peňažných príjmov na osobu za obdobie prvého štvrťroka bežného kalendárneho roka v porovnaní s prvým štvrťrokom predchádzajúceho kalendárneho roka je nižší ako koeficient rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností za rozhodujúce obdobie, alebo

b) sa vynásobia koeficientom rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností zisteným Štatistickým úradom SR, ak koeficient rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností za rozhodujúce obdobie je nižší ako koeficient rastu čistých peňažných príjmov na osobu zistený Štatistickým úradom SR za obdobie prvého štvrťroka bežného kalendárneho roka v porovnaní s prvým štvrťrokom predchádzajúceho kalendárneho roka.

Z uvedeného vyplýva, že o navýšení sumy životného minima rozhodujú dva ukazovatele (koeficienty), pričom na úpravu životného minima sa použije ten ukazovateľ, ktorý má aktuálne nižšiu hodnotu. Sumy životného minima sa k 1. júlu bežného kalendárneho roka neupravia len vtedy, ak sa koeficient, ktorým by sa upravili sumy životného minima, rovná jednej alebo je nižší ako jedna. Vzhľadom na uvedené, ak by bol jeden zo sledovaných koeficientov, ktorým sa majú v príslušnom kalendárnom roku upraviť sumy životného minima, nižší ako jedna alebo rovný jednej, uplatňovali by sa tie sumy životného minima, ktoré boli ustanovené posledným opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ďalej len „MPSVR“).

Podľa údajov Štatistického úradu SR za obdobie prvého štvrťroka 2022 v porovnaní s prvým štvrťrokom 2021:

• nadobudol koeficient rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností hodnotu 1,117;
• nadobudol koeficient rastu čistých peňažných príjmov na osobu hodnotu 1,075.

Tieto koeficienty znamenajú, že ceny nízkopríjmových domácností vzrástli v apríli medziročne o 11,7 % a príjmy slovenských domácností na osobu v prvom štvrťroku boli vyššie ako pred rokom o 7,5 %. Keďže sa na úpravu životného minima použije ten koeficient, ktorý bol za sledované obdobie nižší, na úpravu životného minima sa použije koeficient rastu čistých peňažných príjmov na osobu.

Suma životného minima platná od 1. júla 2022 sa určí tak, že suma životného minima platná do 30. júna 2022 sa vynásobí koeficientom rastu čistých peňažných príjmov na osobu, t. j. 218,06 eur x 1,075 = 234,42 eur. 

Dňa 23. júna 2021 bolo v Zbierke zákonov SR vyhlásené opatrenie MPSVR č. 227/2022 Z. z. o úprave súm životného minima, podľa ktorého sa k 1. júlu 2022 upravujú sumy životného minima takto:

• 234,42 eur mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,
• 163,53 eur mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,
• 107,03 eur mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa a o nezaopatrené dieťa. 

Parametre pri výpočte zrážok zo mzdy na základe núteného výkonu rozhodnutia

Zrážky zo mzdy, ktoré možno zrážať zamestnancovi, sú zadefinované v hlavnom pracovnoprávnom predpise – v Zákonníku práce. Patria k nim aj zrážky zo mzdy, ktoré sa realizujú na základe núteného výkonu rozhodnutia. Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutímožno vykonať len zákonom ustanovenými spôsobmi, ak si žalovaná osoba v určenej lehote nesplnila svoju povinnosť, ktorá jej vyplynula z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, pričom ide o:

• nútený výkon exekučných titulov, pri ktorom je právnym dokladom na vykonávanie zrážok exekučný príkaz na začatie exekúcie [podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v z. n. p. (ďalej len „EP“)]; od 1. apríla 2017 je pre všetky exekučné konania zriadený Okresný súd v Banskej Bystrici;
• nútený výkon súdnych rozhodnutí – právnym dokladom na vykonávanie zrážok je uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy vydaného súdom (podľa zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v z. n. p.); správcom súdnych pohľadávok je od 1. júla 2016 Krajský súd v Bratislave.

Zamestnávateľ môže zrážky zo mzdy vykonávať len v rozsahu ustanovenom v nariadení vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v z. n. p. (ďalej len „nariadenie“). Zrážky zo mzdy sa vykonávajú zo zvyšku čistej mzdy povinného, ktorá sa určí tak, že od čistej mzdy sa odpočítajú nepostihnuteľné sumy. Rozlišujeme nepostihnuteľnú sumu na povinného a nepostihnuteľnú sumu na vyživovanú osobu. Nepostihnuteľné sumy sa na účely výpočtu zrážok zo mzdy na základe núteného výkonu rozhodnutia určujú ako príslušné percento zo sumy životného minima platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, a zaokrúhľujú sa na eurocent smerom nadol.

Celková výška nepostihnuteľnej sumy závisí od:

• sumy životného minima, ktoré platí v mesiaci, za ktorý sa zrážky vykonávajú,
• počtu osôb, ktoré povinný vyživuje (manžel/manželka, deti),
• skutočnosti, aký druh pohľadávky je vymáhaný (neprednostná pohľadávka, prednostná pohľadávka, výživné na maloleté dieťa, pokuta za priestupok v súvislosti so spáchaním priestupku podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v z. n. p.),
• skutočnosti, či je povinný poberateľom dôchodkovej dávky (uvedené platí od 1. 11. 2013).

Keďže výška nepostihnuteľných súm je odvodená od sumy životného minima platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky zo mzdy zamestnanca, a od 1. júla 2022 sa suma životného minima mení, menia sa aj nepostihnuteľné sumy pri výpočte zrážok zo mzdy. Zmena sumy životného minima sa prvýkrát prejaví pri výpočte zrážky zo mzdy v spracovaní výplat za mesiac júl (augustové výplatné termíny).

Keďže od 1. júla 2022 dochádza k zvýšeniu životného minima na sumu 234,42 eur, pri určovaní zvyšku čistej mzdy zamestnanca sa od tohto dňa uplatnia tieto nepostihnuteľné sumy:

Nepostihnuteľné sumy od 1. 7. 2022	Povinný	Povinný (dôchodca)
pri vymáhaní bežných (neprednostných) pohľadávok
na povinného (140 % ŽM)	328,18	328,18
na vyživovanú osobu (25 % zo 140 % ŽM/50 % zo 140 % ŽM)	82,04	164,09
- do počtu vyživovaných osôb sa započíta aj osoba, voči ktorej trvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného
pri vymáhaní prednostných pohľadávok (okrem výživného na maloleté dieťa)
na povinného (100 % ŽM)	234,42	234,42
na vyživovanú osobu (25 %/50 % zo 100 % ŽM)	58,60	117,21
- do počtu vyživovaných osôb sa nezapočíta osoba, voči ktorej trvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného
pri vymáhaní pohľadávky na výživnom na maloleté dieťa
na povinného (70 % zo 60 % ŽM)	98,45	98,45
na vyživovanú osobu (70 % z 25 % zo 100 % ŽM/70 % z 50 % zo 100 % ŽM)	41,02	82,04
- do počtu vyživovaných osôb sa nezapočíta osoba, voči ktorej trvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného
pri vymáhaní pohľadávok na pokutách za priestupky
na povinného (50 % ŽM)	117,21	117,21
na vyživovanú osobu (25 % zo 100 % ŽM)	58,60	58,60
- do počtu vyživovaných osôb sa nezapočíta osoba, voči ktorej trvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného
ostatné parametre
suma, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy zráža bez obmedzenia	984,54
výška jednej tretiny z hodnoty z predchádzajúceho riadku	328,18

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Dôchodcovia majú na účely výkonu zrážok zvýšenú exekučnú ochranu, ktorá spočíva v tom, že majú nárok na vyššiu nepostihnuteľnú sumu ako ostatné fyzické osoby. Ide o osobitnú kategóriu osôb, t. j. poberateľov týchto dôchodkových dávok:

• dôchodkové dávky podľa § 267 (dôchodok manželky), § 268 (sociálny dôchodok) a podľa § 13 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p., t. j. dôchodkové dávky zo starobného poistenia:
  • starobný dôchodok,
  • predčasný starobný dôchodok,
  • vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok,
  • sirotský dôchodok,

     a ďalej dôchodkové dávky z invalidného poistenia:

• invalidný dôchodok,
• vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok,
• sirotský dôchodok.
• dôchodky starobného dôchodkového sporenia podľa § 29 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.,
• doplnkový výsluhový dôchodok podľa § 15 písm. b) zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.,
• dávky výsluhového zabezpečenia podľa § 30 písm. d) až h) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.

Ochrana povinného v podobe základnej nepostihnuteľnej sumy, ktorá sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy alebo z iných príjmov (napr. z dôchodku), sa uplatní len jedenkrát. Spôsob uplatnenia nepostihnuteľnej sumy medzi jednotlivými platiteľmi mzdy určí podľa EP súdny exekútor. Súdny exekútor môže uplatnenie základnej sumy rozdeliť podľa svojej úvahy tak, že určí uplatnenie celej základnej sumy u jedného platiteľa mzdy, alebo ju rozdelí medzi všetkých platiteľov mzdy s tým, že jednotlivo určí, akú časť základnej sumy nemajú zrážať. Ak by u platiteľa mzdy, ktorý má uplatniť základnú sumu, prípadne jej časť, príjem povinného nedosiahol ani jemu určenú výšku základnej sumy, je povinný oznámiť túto skutočnosť exekútorovi. Súdny exekútor následne určí uplatnenie základnej sumy nanovo tak, aby povinný nebol poškodený tým, že sa základná suma neuplatní v plnej výške.

Nepostihnuteľné sumy a vymáhanie neprednostných pohľadávok

Nepostihnuteľná suma na povinného (tzv. základná suma na povinného),ktorá sa nesmie zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy, je 140 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t. j. po 1. júli 2022 sa uplatní vo výške 328,18 eur.

Nepostihnuteľná suma na vyživovanú osobu (na deti povinného a na manžela/manželku povinného, aj keď má samostatný príjem),ktorej povinný poskytuje výživné, je 25 % základnej sumy na povinného platnej pri uspokojovaní neprednostných pohľadávok (25 % zo 140 % životného minima), t. j. 25 % z 328,18 (suma 140 % životného minima predstavuje 328,188 eur a po zaokrúhlení na eurocent nadol ide o 328,18 eur) = 82,04 eur.V tejto sume sa uplatní nielen na deti povinného, ale aj na manžela/manželku povinného, ktorá má alebo nemá samostatný príjem.

Nepostihnuteľná suma na povinného – poberateľa dôchodkovej dávky je 140 % životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t. j. po 1. júli 2022 sa uplatní vo výške 328,18 eur.

Nepostihnuteľná suma na vyživovanú osobu (na deti povinného a na manžela/manželku povinného, aj keď má samostatný príjem), ktorej povinný (dôchodca) poskytuje výživné, je 50 % základnej sumy na povinného (50 % zo 140 % životného minima platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky), t. j. po 1. júli 2022 sa uplatní vo výške 164,09 eur.

 

Ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú z miezd oboch manželov, započíta sa nepostihnuteľná suma na vyživovanú osobu (na dieťa), ktoré spoločne vyživujú, každému z nich osobitne (§ 1 ods. 3 nariadenia). Nepostihnuteľná suma na vyživovanú osobu sa od 1. januára 2022 uplatní aj na osobu, v ktorej prospech trvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného (vypustenie § 1 ods. 4 nariadenia s účinnosťou od 1. 1. 2022).

Nepostihnuteľné sumy a vymáhanie prednostných pohľadávok

Pri prednostných pohľadávkach podľa § 71 ods. 2 EP okrem pohľadávok na výživné pre maloleté deti (ktoré je osobitne upravené v § 2 ods. 1 nariadenia) a okrem pokút za priestupky (osobitne upravené v § 2b nariadenia) sa základná suma na povinného určuje ako 100 % životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky (vzhľadom na charakter prednostných pohľadávok). Pri uspokojení prednostných pohľadávok sa určia nepostihnuteľné sumy takto:

Nepostihnuteľná suma na povinného, ktorá sa nesmie zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy, je 100 % životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t. j. po 1. júli 2022 sa uplatní vo výške 234,42 eur.

Nepostihnuteľná suma na vyživovanú osobu, ktorej povinný poskytuje výživné, je 25 % základnej sumy na povinného platnej pri uspokojovaní prednostných pohľadávok (25 % zo 100 % životného minima), t. j. 25 % z 234,42 = 58,60 eur. V tejto sume sa uplatní nielen na deti povinného, ale aj na manžela/manželku povinného, ktorá má alebo nemá samostatný príjem.

Nepostihnuteľná suma na povinného – poberateľa dôchodkovej dávky je 100 % životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t. j. po 1. júli 2022 sa uplatní vo výške 234,42 eur.

Nepostihnuteľná suma na vyživovanú osobu, ktorej povinný – dôchodca poskytuje výživné, je 50 % základnej sumy na povinného platnej pri uspokojovaní prednostných pohľadávok (50 % zo 100 % životného minima), t. j. 50 % z 234,42 = 117,21 eur.

 

Obdobne ako pri vymáhaní neprednostných pohľadávok, aj tu platí, že ak sa zrážky zo mzdy pri vymáhaní prednostných pohľadávok vykonávajú z miezd oboch manželov, započíta sa nepostihnuteľná suma na vyživovanú osobu (na dieťa), ktoré spoločne vyživujú, každému z nich osobitne (§ 2 ods. 4 nariadenia). Nepostihnuteľná suma na vyživovanú osobu sa však neuplatní (nezapočíta) na tú osobu, v ktorej prospech trvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného (§ 2 ods. 5 nariadenia).

Nepostihnuteľné sumy a vymáhanie pohľadávky – výživné na maloleté dieťa

Spôsob určovania zákonného limitu základnej sumy na povinného sa po 31. decembri 2021 pri uspokojovaní pohľadávky na výživnom na maloleté dieťa nezmenil a určí sa ako 70 % zo základnej sumy na povinného, ktorá je vo výške 60 % životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky. V nadväznosti na úpravu sumy životného minima od 1. júla 2022 sa pri uspokojení prednostnej pohľadávky, resp. výživného na maloleté dieťa uplatnia nepostihnuteľné sumy takto:

Nepostihnuteľná suma na povinného,ak ide o pohľadávku na výživnom na maloleté dieťa, je 70 % zo základnej sumy podľa EP (70 % zo 60 % životného minima na plnoletú fyzickú osobu), t. j. po 1. júli 2022 sa uplatní vo výške 98,45 eur [základná suma 60 % životného minima predstavuje 140,65 eur (po zaokrúhlení na eurocent nadol) a z nej 70 % je 98,45 eur]. V rovnakej výške sa uplatní aj u poberateľa dôchodkovej dávky.

Nepostihnuteľná suma na vyživovanú osobu,ktorej povinný poskytuje výživné,ak ide o pohľadávku na výživnom na maloleté dieťa, je 70 % z 25 % základnej sumy na povinného platnej pri uspokojovaní prednostných pohľadávok (70 % z 25 % zo 100 % životného minima), t. j. po 1. júli 2022 sa uplatní 41,02 eur.U poberateľa dôchodkovej dávky je nepostihnuteľná suma na vyživovanú osobu podľa § 2a ods. 3 nariadenia 70 % z 50 % základnej sumy na povinného platnej pri uspokojovaní prednostných pohľadávok (70 % z 50 % zo 100 % životného minima), t. j.po novom 82,04 eur.

 

Nepostihnuteľné sumy a vymáhanie pohľadávky – pokuta za priestupok

Od 1. novembra 2013 bola zavedená možnosť vykonať rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok zrážkami z dávok alebo príspevkov. Uvedené má za následok zníženie hranice chráneného príjmu páchateľa vybraného priestupku. Účelom vymáhania pokuty zrážkou zo mzdy a z iných príjmov bola snaha zvýšiť účinok postihu, ale súčasne pôsobiť aj preventívne s cieľom predchádzania, resp. zamedzenia páchania priestupkov. Nepostihnuteľné sumy sa pri vymáhaní pokút za priestupky uplatnia týmto spôsobom:

Nepostihnuteľná suma na povinného (páchateľa priestupku), ktorá sa nesmie zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy a z iných príjmov,je 50 % životného minima na plnoletú fyzickú osobuplatného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t. j. po 1. júli 2022 sa uplatnívo výške 117,21 eur.

Nepostihnuteľná suma na vyživovanú osobu, ktorej povinný (páchateľ priestupku) poskytuje výživné, je 25 % základnej sumy na povinného platnej pri uspokojovaní prednostných pohľadávok (25 % zo 100 % životného minima platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky), t. j. vo výške 58,60 eur.

Nepostihnuteľná suma na vyživovanú osobu sa v rovnakej výške uplatní aj u poberateľa dôchodkovej dávky(§ 2b druhá veta nariadenia).

Príklad: Voči povinnému je nariadená exekúcia zrážkami zo mzdy a z iných príjmov na uspokojovanie neprednostnej pohľadávky. Zamestnanec pracuje na skrátený pracovný úväzok; je ženatý. Výška jeho čistej mzdy je 655 eur. Pri určení nepostihnuteľných súm a zvyšku čistej mzdy postupujeme takto:

Od čistej mzdy odpočítame základnú sumu na povinného a sumu na vyživovanú osobu (na manželku). Zvyšok čistej mzdy 244,78 € je menší ako suma 984,54 € (ide o sumu, pri ktorej končí tretinový systém), preto suma, ktorá sa zrazí bez obmedzenia, je 0. Zvyšok čistej mzdy zaokrúhlime na číslo deliteľné tromi, t. j. na sumu 244,77 a rozdelíme na tri tretiny. Prvá tretina sa použije na uspokojenie neprednostnej pohľadávky. Druhá a tretia tretina (vrátane rozdielu zo zaokrúhľovania vo výške 0,01) sa vyplatí povinnému spolu s nepostihnuteľnou sumou.

Ako by sme postupovali v prípade, ak by bol príjem zamestnanca vyšší, keďže mu bola vyplatená mimoriadna odmena, a výška čistej mzdy by bola 1 455 eur?

Od čistej mzdy odpočítame základnú sumu na povinného a sumu na vyživovanú osobu (na manželku). Keďže zvyšok čistej mzdy 1 044,78 € presahuje sumu 984,54 € (sumu, pri ktorej končí tretinový systém), zvyšok čistej mzdy sa rozdelí na dva čiastkové zvyšky čistej mzdy (ZČM):

• ZČM1, keď ide o sumu presne vo výške 984,54 € a tá sa rozdelí na tri tretiny (uplatnenie tretinového systému),
• ZČM2, keď ide o sumu nad 984,54 €, t. j. suma 60,24 €, ktorá sa už na tretiny nedelí a celá sa pripočíta k prvej tretine zvyšku čistej mzdy.

Na úhradu neprednostnej pohľadávky sa použije čiastka 388,42 €. Druhá a tretia tretina sa vyplatí povinnému spolu s nepostihnuteľnou sumou.

Ako by sme postupovali v prípade, ak by išlo o povinného – dôchodcu?

Od čistej mzdy odpočítame základnú sumu na povinného a sumu na vyživovanú osobu (na manželku). Zvyšok čistej mzdy 162,73 € je menší ako suma 984,54 €, preto suma, ktorá sa zrazí bez obmedzenia, je 0. Zvyšok čistej mzdy zaokrúhlime na číslo deliteľné tromi, t. j. na 162,72 a rozdelíme na tri tretiny. Prvá tretina sa použije na uspokojenie neprednostnej pohľadávky. Druhá a tretia tretina (vrátane rozdielu zo zaokrúhľovania vo výške 0,01) sa vyplatí povinnému spolu s nepostihnuteľnou sumou.