Zmena životného minima od 1. júla 2022 a jej vplyv na mzdové veličiny (2. časť)

Odmeňovanie študentov za výkon na praktickom vyučovaní

Ak žiak vykonáva v súlade so zákonom č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o odbornom vzdelávaní“) praktické vyučovanie na pracovisku zamestnávateľa alebo na pracovisku praktického vyučovania (v systéme duálneho vzdelávania), zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť žiakovi hmotné a finančné zabezpečenie. K formám finančného zabezpečenia žiaka patria:

• odmena za produktívnu prácu, ktorú poskytuje zamestnávateľ [§ 27 ods. 1 zákona o odbornom vzdelávaní, § 5 ods. 1 písm. l) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „zákon o dani z príjmov“), § 19 ods. 2 písm. c) bod 4 zákona od dani z príjmov],
• podnikové štipendium, ktoré poskytuje zamestnávateľ [§ 27 ods. 7 zákona o odbornom vzdelávaní, § 9 ods. 2 písm. j) zákona o dani z príjmov],
• motivačné štipendium, ktoré poskytuje štát prostredníctvom školy [§ 27 ods. 4 zákona o odbornom vzdelávaní,  § 9 ods. 2 písm. j) zákona o dani z príjmov].

Odmena za produktívnu prácu sa poskytuje za každú hodinu vykonanej produktívnej práce vo výške najmenej 50 % z hodinovej minimálnej mzdy ustanovenej príslušným nariadením vlády; pri určovaní jej výšky sa zohľadňuje aj kvalita práce a správanie žiaka. V roku 2022 je odmena najmenej 1,86 eur.

Zamestnávateľ môže pri určovaní výšky odmeny zohľadniť prístup žiaka k plneniu pracovných úloh a pokynov inštruktora alebo majstra odbornej výchovy obdobne, ako je tomu pri odmeňovaní zamestnancov zamestnávateľa. Na tieto účely je vhodné pravidlá priznania odmeny za produktívnu prácu vrátane jej výšky upraviť v internom predpise zamestnávateľa.

Minimálna výška odmeny za produktívnu prácu však musí byť dodržaná. Odmena za produktívnu prácu žiaka strednej školy a príjem študenta vysokej školy v čase odbornej praxe sa považuje za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti, ale nepodlieha odvodom na zdravotné a sociálne poistenie. Odmena za produktívnu prácu sa považuje za daňový výdavok zamestnávateľa len do výšky 100 % platnej minimálnej hodinovej mzdy [§ 19 ods. 2 písm. c) bod 4 zákona o dani z príjmov].  Odmena poskytovaná žiakovi nad túto výšku už daňovým výdavkom pre zamestnávateľa nie je.

Podnikové štipendium je finančný fakultatívny inštitút, ktorý môže žiakovi za výkon praktického vyučovania na pracovisku zamestnávateľa alebo na pracovisku praktického vyučovania (v systéme duálneho vzdelávania) poskytovať zamestnávateľ zo svojich prostriedkov. Pojem „môže“ potvrdzuje, že ide zo strany zamestnávateľa o dobrovoľné plnenie.

Súčasná právna úprava obmedzuje poskytovanie podnikového štipendia na obdobie školského vyučovania a najviac do výšky štvornásobku sumy životného minima určeného pre zaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa. To znamená, že od 1. júla 2022 sa maximálna výška podnikového štipendia zvyšuje zo sumy 398,24 eur na 428,12 eur mesačne (4 x 107,03 eur).

Postup a pravidlá pri poskytovaní podnikového štipendia legislatívne upravené nie sú. Je tak plne na rozhodnutí zamestnávateľa, ako bude postupovať – na tento účel je vhodné určiť pravidlá pre vyplácanie podnikového štipendia napr. v internom predpise zamestnávateľa. V takomto prípade je zamestnávateľ povinný žiaka s pravidlami poskytovania finančného zabezpečenia preukázateľne (písomne) oboznámiť a rovnako postupuje aj pri zmene týchto pravidiel.

Ak zamestnávateľ určil pravidlá pre poskytovanie podnikového štipendia, nárok na podnikové štipendium vzniká žiakovi po splnení kritérií pre priznanie podnikového štipendia určených zamestnávateľom vo forme týchto pravidiel. Pravidlá pre poskytovanie podnikového štipendia by mali v súlade s § 27 ods. 7 zákona o odbornom vzdelávaní zohľadňovať študijné výsledky a dochádzku žiaka, jeho aktivitu na praktickom vyučovaní a záujem o prípravu na povolanie, ako aj výsledky činnosti žiaka na praktickom vyučovaní u zamestnávateľa.

Zamestnávateľ môže v pravidlách určiť aj rôznu výšku podnikového štipendia pre jednotlivé študijné odbory a učebné odbory. Podnikové štipendium sa poskytuje za predchádzajúci kalendárny mesiac najneskôr v posledný pracovný deň mesiaca alebo v termínoch určených na výplatu pre zamestnancov zamestnávateľa.

Podnikové štipendium, ktoré poskytuje zamestnávateľ žiakovi na praktickom vyučovaní, je príjem oslobodený od dane podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o dani z príjmov a v súlade s § 19 ods. 2 písm. c) bod 4 zákona o dani z príjmov sa považuje za daňový uznaný výdavok zamestnávateľa. Podnikové štipendium odvodom na zdravotné a sociálne poistenie nepodlieha.

Motivačné štipendium ako forma finančného zabezpečenia žiaka je poskytované podľa § 27 zákona o odbornom vzdelávaní; na daňové účely ide o príjem oslobodený od dane [§ 9 ods. 2 písm. j) zákona o dani z príjmov]. Motivačné štipendium zároveň nepodlieha ani odvodom na zdravotné a sociálne poistenie.

Žiakovi, ktorý sa pripravuje na povolanie, skupinu povolaní alebo odborných činností v študijnom odbore alebo v učebnom odbore zaradenom do zoznamu študijných odborov a učebných odborov s nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce, sa poskytuje motivačné štipendium z prostriedkov štátneho rozpočtu. Motivačné štipendium sa poskytuje žiakovi v mesačnej perióde v období školského vyučovania a jeho výška je odstupňovaná podľa dosiahnutého prospechu žiaka.

Priemerný prospech žiaka sa určí ako priemer stupňov prospechu z jednotlivých vyučovacích predmetov uvedených na vysvedčení žiaka za predchádzajúci polrok školského vyučovania (poznámka: priemerný prospech žiaka nezahŕňa klasifikáciu z nepovinných vyučovacích predmetov). Priemerný prospech žiaka v prvom polroku prvého ročníka sa určí podľa vysvedčenia za druhý polrok zo školy, ktorú naposledy navštevoval.

Konkrétna výška motivačného štipendia sa v tomto prípade určí ako príslušné percento zo sumy platného životného minima pre zaopatrené neplnoleté dieťa a nezaopatrené dieťa, ktoré sa počnúc 1. júlom 2021 zvyšuje zo sumy 99,56 eur na sumu 107,03 eur, a to takto:

• motivačné štipendium je pri priemernom prospechu do 1,8 vrátane vo výške 65 % sumy životného minima, t. j. 69,57 eur,
• pri priemernom prospechu horšom ako 1,8 do 2,4 vrátane je vo výške 45 % sumy životného minima, t. j. 48,16 eur,
• pri priemernom prospechu horšom ako 2,4 do 3,0 vrátane je vo výške 25 % sumy životného minima, t. j. vo výške 26,76 eur.

Daňové úľavy a veličiny pri zdaňovaní príjmov zo závislej činnosti pre rok 2023

Suma životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu má vplyv aj na zdaňovanie príjmov zo závislej činnosti, pretože od jeho sumy sa odvodzuje výška daňových parametrov, konkrétne suma výšky zdaniteľnej mzdy pri progresívnom zdanení, výška ročných príjmov na stanovenie povinnosti podať daňové priznanie, výška nezdaniteľných častí základu dane a suma daňového bonusu na vyživované dieťa.

Na daňové účely sa používa parameter „platné životné minimum“, za ktorý sa podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov považuje životné minimum platné k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. To znamená, že zvýšenie sumy životného minima k 1. júlu 2022 má dosah na zmenu daňových parametrov platných od 1. januára 2023.

Pri výpočte daňových parametrov a súvisiacich prepočtov sa uplatňuje matematický spôsob zaokrúhľovania. Všetky prepočty sa vykonávajú s presnosťou na dve desatinné miesta, pričom druhá číslica za desatinnou čiarkou sa upraví podľa číslic, ktoré nasledujú po nej tak, že:

a)  zaokrúhľovaná číslica, po ktorej nasleduje číslica menšia ako 5, zostáva bez zmeny,

b)  zaokrúhľovaná číslica, po ktorej nasleduje číslica 5 alebo väčšia ako 5, sa zväčšuje o jednu.

Výška súm nezdaniteľných častí základu dane a daňových veličín, ktoré sa určujú ako príslušné násobky životného minima, je pre zdaňovacie obdobie roku 2023 takáto:

• nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je vo výške 21-násobku platného životného minima, t. j. 21 x 234,42 = 4 922,82 eur,
• mesačná nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je vo výške jednej dvanástiny z jej ročného nároku, t. j. 4 922,82: 12 = 410,235 = 410,24 eur,
• nezdaniteľná časť základu dane na manžela/manželku je vo výške 19,2-násobku platného životného minima, t. j. 19,2 x 234,42 = 4 500,86 eur,
• parameter 44,2-násobok životného minima pri výpočte nezdaniteľnej časti základu dane daňovníka je vo výške 10 361,36 eur [44,2 x 234,42],
• parameter 63,4-násobok životného minima pri uplatnení nezdaniteľnej časti základu dane na manžela/manželku je vo výške 14 862,23 eur [63,4 x 234,42],
• parameter 92,8-násobok životného minima pri uplatnení progresívneho zdaňovania je vo výške 21 754,18 eur [92,8 x 234,42],
• parameter 176,8-násobok životného minima pri uplatnení progresívneho zdaňovania je vo výške 41 445,46 eur [176,8 x 234,42] a parameter jedna dvanástina zo sumy 176,8 násobku životného minima pri uplatnení progresívneho zdaňovania je vo výške 3 453,79 eur [41 445,46 : 12].

Upozornenie: Ministerstvo financií SR predstavilo návrh daňovej reformy, ktorá by mala zaviesť zmeny v zdaňovaní práce. Zamestnanci a zamestnávatelia na Slovensku by mali po schválení daňovej reformy platiť len jeden poistný odvod a jednu daň, a súčasnú nezdaniteľnú časť základu dane by mal nahradiť zamestnanecký bonus. Navrhuje sa, aby zamestnanci platili daň z príjmu vo výške 19 % z hrubej mzdy a zamestnávatelia odvody v sume 39 % z hrubej mzdy, pričom strop na platenie sociálnych odvodov by sa mal zrušiť. Navrhované zmeny v platení daní a odvodov by mali byť podľa Ministerstva financií SR zavedené do praxe už od začiatku roka 2023. Nakoľko však návrh daňovej revolúcie nemá ešte žiadnu reálnu legislatívnu formu, je vysoký predpoklad, že pri zdaňovaní príjmov sa použije mechanizmus výpočtu dane a daňové veličiny odvodené od platnej sumy životného minima podľa súčasnej platnej právnej úpravy.

Daňový bonus na dieťa a suma životného minima

Vyplatený daňový bonus znižuje daňovníkovi preddavok na daň (ak si daňovník uplatňuje nárok na daňový bonus mesačne) alebo daň (ak si nárok na daňový bonus uplatňuje až po skončení zdaňovacieho obdobia).

* Dieťa, ktoré navštevuje posledný ročník materskej školy alebo základnú školu a žije v domácnosti daňovníka, v ktorej si ani jeden člen domácnosti neuplatnil na toto dieťa nárok na sumu daňového bonusu na dieťa, ktoré nedovŕšilo 15 rokov veku (zákon sa odvoláva na sumu daňového bonusu súvisiacu s vekom dieťaťa – dotácia na obedy podľa zákona č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v z. n. p.).

Daňový bonus na dieťa sa počnúc rokom 2015 vždy zvyšoval k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia, a to rovnakým koeficientom, ako sa zvyšovala suma životného minima k 1. júlu predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia. Dňa 24. mája 2022 bol schválený zákon č. 232/2022 Z. z. o financovaní voľného času dieťaťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v rámci článku II. (novela zákona o dani z príjmov) ruší úpravu sumy daňového bonusu v závislosti od zmeny sumy životného minima. Podľa prechodného ustanovenia § 52zzo zákona č. 232/2022 Z. z. o financovaní voľného času dieťaťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 1. januára 2023 sa valorizácia sumy daňového bonusu ruší a k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia sa už daňový bonus upravovať nebude.

S účinnosťou od 1. júla 2022 sa suma daňového bonusu na dieťa určí v závislosti od dosiahnutého veku dieťaťa, pričom sa ustanovujú dve vekové hranice (z pôvodných troch vekových pásiem). Suma daňového bonusu, o ktorú sa znižuje daň, je:

• 50 eur mesačne (40 eur od 1. 7. 2022 do 31. 12. 2022), ak vyživované dieťa dovŕšilo 15 rokov veku, alebo
• 100 eur mesačne (70 eur od 1. 7. 2022 do 31. 12. 2022), ak vyživované dieťa nedovŕšilo 15 rokov veku, a to poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom dieťa dovŕši 15 rokov veku; to neplatí, ak sa na vyživované dieťa poskytuje dotácia na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa.

Od 1. júla 2022 sa do zákona zavádza aj limit, do ktorého možno priznať daňový bonus najviac; tento limit je závislý od počtu detí a od dosiahnutej výšky čiastkového základu dane zamestnanca (hrubý príjem - poistné). Daňový bonus je tak počnúc 1. júlom 2022 najviac:

• 20 % čiastkového základu dane pri 1 dieťati,
• 27 % čiastkového základu dane pri 2 deťoch,
• 34 % čiastkového základu dane pri 3 deťoch,
• 41 % čiastkového základu dane pri 4 deťoch,
• 48 % čiastkového základu dane pri 5 deťoch,
• 55 % čiastkového základu dane pri 6 a viac deťoch.

Pri výpočte sumy daňového bonusu za mesiace január až jún 2022 sa uplatňuje postup podľa legislatívy platnej do 30. júna 2022, t. j. nárok na daňový bonus vzniká daňovníkovi, ak v zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 5 zákona o dani z príjmov aspoň vo výške šesťnásobku minimálnej mzdy. Ak daňovník v zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 5 zákona o dani z príjmov  aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy len v niektorých mesiacoch a zamestnávateľ mu priznal nárok na daňový bonus, nestráca nárok na už priznaný daňový bonus v mesiacoch január až jún 2022, a to ani vtedy, ak úhrnná suma zdaniteľných príjmov podľa tohto ustanovenia nedosiahne sumu šesťnásobku minimálnej mzdy za celé zdaňovacie obdobie.

S účinnosťou od 1. júla 2022 sa výpočet daňového bonusu na dieťa a jeho výška mení. Pri uplatňovaní a priznaní daňového bonusu za kalendárne mesiace júl až december 2022 zamestnávateľ postupuje spôsobom ustanoveným v § 52zzn ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov a podľa § 35 ods. 5 prvej vety tohto zákona. To znamená, že daňový bonus sa za kalendárne mesiace júl až december 2022 prizná v takej výške, ktorá je pre zamestnanca výhodnejšia, t. j. zamestnancovi sa prizná daňový bonus vypočítaný podľa právnej úpravy platnej do 30. júna 2022 (výpočet bonusu po starom) alebo daňový bonus vypočítaný podľa novej právnej úpravy platnej od 1. júla 2022 (výpočet bonusu po novom).

Životné minimum má vplyv aj na skutočnosť, kedy je daňovník povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb. Podľa § 32 zákona o dani z príjmov je daňovník povinný podať daňové priznanie, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmypresahujúce 50 % sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Do sumy zodpovedajúcej 50 % sumy sa nezahŕňajú tie zdaniteľné príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou. Z uvedeného vyplýva, že pre zdaňovacie obdobie 2023 hranica hrubých zdaniteľných príjmov na účely podania daňového priznania vzrastie zo sumy 2 289,63 eur na sumu 2 461,41 eur.

Výška príjmu uchádzača o zamestnanie od 1. júla 2022

Uchádzači o zamestnanie [nezamestnané osoby evidované na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad práce“)] si môžu „privyrobiť“ v zamestnaní len v právnom vzťahu v rámci dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. V súlade s § 6 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (od 1. mája 2017) môže byť uchádzač o zamestnanie v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ak:

• trvanie tejto dohody nepresiahne v úhrne 40 dní v kalendárnom roku,
• mesačná odmena nepresiahne v úhrne sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu (osobitným predpisom je zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.) platnú k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška odmeny,  t. j. výška odmeny, ktorú môže zarobiť evidovaný uchádzač o zamestnanie – dohodár, sa počnúc mesiacom júl 2022 zvyšuje zo sumy 218,06 eur na sumu 234,42 eur.

Naďalej zostáva povinnosťou uchádzača o zamestnanie príslušnému úradu práce najneskôr do ôsmich kalendárnych dní:

• oznámiť, že začal vykonávať zárobkovú činnosť, a predložiť úradu kópiu dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru najneskôr deň pred začatím plynutia doby, na ktorú sa táto dohoda uzatvorila, príp. pri podaní žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ak už je v tom čase dohoda uzatvorená,
• preukázať skutočnosti o výške odmeny za uplynulý kalendárny mesiac, t. j. predložiť doklad o výške príjmu, napr. výplatnú pásku do ôsmich kalendárnych dní odo dňa, odkedy mu bola doručená, príp. odkedy sa dozvedel o výške príjmu.

Ak uchádzač o zamestnanie vykonávanie zárobkovej činnosti a výšku odmeny neoznámi príslušnému úradu práce do ôsmich kalendárnych dní, príslušný úrad práce začne voči uchádzačovi o zamestnanie správne konanie vo veci vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie.