Podľa § 52 ods. 1 ZP pracovný pomer zamestnanca, ktorý vykonáva prácu pre zamestnávateľa podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste alebo vykonáva prácu pre zamestnávateľa podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste s použitím informačných technológií (ďalej len „telepráca“) v pracovnom čase, ktorý si sám rozvrhuje, sa spravuje týmto zákonom s týmito odchýlkami:
- Vzor
…
b) pri dôležitých osobných prekážkach v práci mu nepatrí od zamestnávateľa náhrada mzdy s výnimkou úmrtia rodinného príslušníka,
V tých prípadoch, kedy Zákonník práce v § 141 ZP priznáva náhradu mzdy, zamestnancovi náhrada mzdy nepatrí, napr. vyšetrenie/ošetrenie. Domácky zamestnanec si sám rozvrhuje pracovný čas a rozhoduje sa, kedy bude pracovať. Zamestnanec však môže byť napr. dočasne pracovne neschopný (dôležitá osobná prekážka v práci), a teda nemôže vykonávať prácu. Z tohto hľadiska Zákonník práce neustanovuje, že domáckemu zamestnancovi sa prekážka v práci neospravedlní, ale že ak Zákonník práce ustanovuje, že zamestnancovi patrí náhrada mzdy, zamestnancovi nepatrí (týmto nie je dotknutá náhrada príjmu – zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo nemocenské – zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení).
Napríklad: Zamestnanec zvykne pracovať od 8.00 h do 16.30 h. V piatok má o 14.00 h vyšetrenie u zubára. Od 13.30 h do 15.30 h (vyšetrenie/ošetrenie a cesta naň) bude mať ospravedlnenú prekážku v práci na vyšetrenie/ošetrenie bez náhrady mzdy, ktorú si nemusí nadpracovať (§ 52 ZP takúto povinnosť neukladá) alebo si tento zameškaný čas nadpracuje inokedy.
Výnimkou je prípad úmrtia rodinného príslušníka [rozsah pracovného voľna a náhrady mzdy je daný § 141 ods. 2 písm. d) ZP], kedy mu náhrada mzdy patrí.
Napríklad: Domácky zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že mu umrela manželka. Rozsah nároku je dva dni a jeden na účasť na pohrebe. V prípade domáckeho zamestnanca, ktorý pracuje v rôzne dni v rôzny čas, je ťažké určiť, v ktoré dni by zamestnanec pracoval a či aj v deň pohrebu. V tomto prípade dva dni predstavujú dni smútku, a teda má právo dva dni nepracovať (v prípade tohto zamestnanca je problematické určenie, čo sú dva dni a koľko je to hodín, a teda zamestnancovi by sa malo umožniť, aby dva dni nemusel vykonávať prácu vôbec a poskytnúť náhradu mzdy v priemernej dĺžke pracovnej zmeny, napr. pri 40‑hodinovom pracovnom týždni by základom bol výpočet 40 hodín / 5 dní, t. j. 8 hodín, v tomto prípade 16 hodín). Na deň pohrebu by sa poskytlo pracovné voľno v rozsahu 8 hodín.
V súvislosti s domáckou prácou sa v judikatúre (R 8/1990) uvádza, že „Nemůže‑li domácký pracovník vykonávat práce podle podmínek dohodnutých v pracovní smlouvě (§ 267 odst. 2 zákoníka práce) v důsledku omezení výroby při poklesu odběru zboží, nejde na straně organizace o překážky v práci ve smyslu ustanovení § 129 zákoníka práce, ale o ostatní překážky na straně organizace ve smyslu ustanovení § 130 odst. 1 zákoníka práce. (Rozsudek Nejvyššího soudu ČSSR z 29. 4. 1988, 6 Cz 24/88).“
Zdroj: publikácia Prekážky v práci