Ustanovenie § 144a ods. 1 až 3 ZP upravuje pravidlá toho, čo sa považuje a čo sa nepovažuje za výkon práce vo všeobecnosti, ako aj na účely dovolenky.
- Vzor
Ak sa neprítomnosť v práci považuje za výkon práce, ide o odpracovaný čas (netreba ho zamestnancom nadpracovať) a z tohto dôvodu sa nemôže krátiť dovolenka (napr. materská dovolenka je výkonom práce odpracovaným, a nie zameškaným pracovným dňom).
Ak sa neprítomnosť v práci nepovažuje za výkon práce, nejde o odpracovaný čas. Dôležité je však, či sa tento čas považuje za ospravedlnený alebo nie. Nie všetky prekážky treba odpracovať (napr. dlhodobé uvoľnenie zamestnanca, výkon mimoriadnej služby). Ustanovenie § 109 ZP následne ustanovuje, pri ktorých prekážkach v práci, ktoré sa nepovažujú za výkon práce, sa môže krátiť dovolenka za zameškané pracovné dni.
Príklad:
Považuje sa za výkon práce na účely dovolenky sprevádzanie rodinného príslušníka podľa § 141 ods. 2 písm. c) bod 1?
Podľa § 144a ods. 1 písm. a) ZP ako výkon práce sa posudzuje aj doba, keď zamestnanec nepracuje pre prekážky v práci, ak tento zákon neustanovuje inak. Sprevádzanie rodinného príslušníka podľa § 141 ods. 2 písm. c) bod 1 ZP sa považuje za prekážku v práci (dôležitá osobná prekážka v práci) a v § 144a ods. 2 a 3 ZP nie je ustanovené inak, t. j. sprevádzanie rodinného príslušníka podľa § 141 ods. 2 písm. c) bod 1 ZP sa považuje za výkon práce.
Výkon práce (podľa § 144a ZP) a nárok na mzdu
V § 144a ods. 5 ZP sa stanovuje vylúčenie aplikácie § 144a ods. 1 až 4 pri posudzovaní nároku na mzdu (odmenu) za vykonanú prácu. Skutočnosť, že sa niečo, napr. materská dovolenka, posúdi ako výkon práce, neznamená, že zamestnanec má nárok na mzdu za tento čas. Ide o oddelenú otázku. Zákonník práce pri prekážkach v práci ustanovuje, ktoré sú s náhradou mzdy a ktoré sú bez náhrady mzdy.
Príklad:
Zamestnávateľ určil podľa § 111 ods. 4 ZP hromadné čerpanie dovolenky. Zamestnanec bol v tom čase jedenkrát darovať krv a raz sprevádzal k lekárovi svojho zdravotne ťažko postihnutého syna. Zamestnávateľ odmietol uznať zamestnancovi prekážku v práci a kvalifikoval takúto situáciu ako čerpanie dovolenky.
Podstata prekážky v práci spočíva v tom, že zamestnanec nemôže vykonávať prácu z dôvodu napr. darovania krvi (iný úkon vo všeobecnom záujme podľa § 137 ods. 5 písm. a) ZP a § 138 ZP) alebo sprevádzania podľa § 141 ods. 2 písm. c) ZP.
Vzhľadom na to, že v čase čerpania dovolenky sa práca nemala vykonávať, nemohla nastať ani prekážka v práci, ktorá by zamestnancovi bránila vo výkone práce a ktorú by bolo treba ospravedlniť. Počas dovolenky zamestnanec sám disponuje svojím voľným časom a je na ňom, ako s ním naloží.
Okrem toho, ak by zamestnávateľ uznal prekážku v práci na sprevádzanie v rozsahu napr. 3 hodiny a pracovná zmena by trvala 8 hodín (7,5-hodinový pracovný čas), dostal by sa do situácie, keby by zvyšok nemohol posúdiť ako čas dovolenky (poskytuje sa v týždňoch, dňoch, ale nie v hodinách), a teda by išlo o prekážku v práci na jeho strane, pretože zamestnancovi neprideľoval prácu.
Zdroj: publikácia Prekážky v práci