Ustanovenie § 138a ZP upravuje prekážky v práci z dôvodu dobrovoľníckej činnosti vo väzbe na zákon č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve. Dobrovoľníctvo má byť vykonávané bezodplatne.
- Vzor
Pojem dobrovoľník
Podľa § 2 ods. 1 uvedeného zákona dobrovoľníkom je fyzická osoba, ktorá na základe svojho slobodného rozhodnutia bez nároku na odmenu vykonáva pre inú osobu s jej súhlasom, v jej prospech alebo vo verejný prospech dobrovoľnícku činnosť založenú na svojej schopnosti, zručnosti alebo vedomosti a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom, ak dobrovoľnícku činnosť:
- vykonáva mimo svojich pracovných povinností, služobných povinností a študijných povinností vyplývajúcich jej zo zákona, z pracovnej zmluvy, zo služobnej zmluvy, zo študijného poriadku alebo z iného obdobného, pre neho záväzného dokumentu,
- nevykonáva pre orgán alebo funkcionára právnickej osoby, ktorej je členom, zamestnancom, žiakom alebo študentom,
- vykonáva mimo svojho podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti.
Zmluva o dobrovoľníckej činnosti
Podľa § 2 ods. 2 dobrovoľník vykonáva dobrovoľnícku činnosť na základe zmluvy o dobrovoľníckej činnosti uzavretej s osobou so sídlom alebo pobytom na území Slovenskej republiky, pre ktorú vykonáva dobrovoľnícku činnosť, alebo s právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá organizuje alebo sprostredkúva dobrovoľnícku činnosť pre inú osobu s jej súhlasom, v jej prospech alebo vo verejný prospech alebo ak vykonáva dobrovoľnícku činnosť ako člen vysielajúcej organizácie.
Pracovné voľno pri prekážke v práci z dôvodu dobrovoľníckej činnosti
V § 138a ods. 1 ZP sa stanovuje, že zamestnávateľ môže zamestnancovi na základe jeho žiadosti poskytnúť pracovné voľno na výkon činnosti vykonávanej na základe zmluvy o dobrovoľníckej činnosti podľa osobitného predpisu v pracovnom čase; za čas pracovného voľna mzda ani náhrada mzdy zamestnancovi nepatrí. Pracovné voľno, ktoré sa poskytlo, sa nepovažuje za výkon práce (a teda nie je výkonom práce z hľadiska fondu pracovného času, z hľadiska dovolenky – odpracovania 21/60 dní, zameškaný čas sa započítava na účely krátenia dovolenky podľa § 109 ods. 1 ZP).
Podmienky poskytnutia pracovného voľna – dohoda so zástupcami zamestnancov
V § 138a ods. 2 ZP sa stanovuje, že podmienky poskytovania pracovného voľna zamestnancom na výkon dobrovoľníckej činnosti podľa osobitného predpisu možno dohodnúť aj so zástupcami zamestnancov; mzdu ani náhradu mzdy za čas pracovného voľna nemožno dohodnúť.
Pôvodne sa takéto pracovné voľno poskytovalo podľa § 141 ods. 3 ZP. Pracovné voľno podľa § 138a ZP teda treba odlíšiť od pracovného voľna podľa § 141 ods. 3 ZP. Ak zamestnanec uzatvára zmluvu o dobrovoľníctve, zamestnávateľ by mu mal poskytovať pracovné voľno podľa § 138a ZP a nie podľa § 141 ods. 3 ZP. Zároveň poskytovanie náhrady mzdy podľa § 141 ods. 3 ZP sa javí byť v rozpore s účelom dobrovoľníctva, keďže podľa § 2 ods. 1 predmetného zákona dobrovoľníkom je fyzická osoba, ktorá vykonáva dobrovoľnícku činnosť bez nároku na odmenu. Ak sa odmena poskytuje zamestnávateľom, javí sa to ako obchádzanie zákona o dobrovoľníctve.
Dobrovoľníctvo podľa zákona o dobrovoľníctve a „firemné“ dobrovoľníctvo
Z uvedeného vyplýva, že treba odlišovať dobrovoľníctvo na základe tejto zmluvy, ktoré sa vykonáva bezodplatne (a nie je výkonom práce) a poskytuje sa len pracovné voľno a zamestnávateľ sa na ňom nepodieľa, a dobrovoľníctvo („firemné“ dobrovoľníctvo), na ktorom sa podieľa zamestnávateľ (môže ísť aj o službu, ktorú zamestnávateľ poskytne bezodplatne, ale pre zamestnancov je to výkon práce a môžu za to dostať aj mzdu alebo sa im poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy, ale môže ísť aj dobrovoľníctvo mimo pracovného času, ktoré sa automaticky považuje za čas odpočinku a nie za výkon práce).
Príklad:
Zamestnávateľ sa so zamestnancami dohodne, že v sobotu pôjdu spoločne čistiť verejné priestory okolo sídla zamestnávateľa. Spadá táto situácia pod § 138a ZP?
V tomto prípade nejde o postup podľa § 138a ZP, keďže nejde o uvoľnenie zamestnanca v čase jeho pracovného času, ale činnosť sa vykonáva mimo pracovného času. Ustanovenie § 138a ZP sa nemá používať ani pre dobrovoľníctvo pre vlastného zamestnávateľa. Má ísť o prekážku v práci z dôvodu dobrovoľníctva pre iný subjekt.
Príklad:
Môže zamestnávateľ finančne oceniť dobrovoľnícke aktivity zamestnanca, keďže mu za tento čas nepatrí ani mzda, ani náhrada mzdy?
Zamestnávateľ vždy môže zamestnancovi poskytnúť odmenu (hoci odmena je v kontexte výkonu práce, môže oceniť aj širšie „spoločenské“ súvislosti, avšak malo by ísť o plnenie ex post, následne, nie ako vopred dohodnuté plnenie).
Ustanovenie § 6 ods. 2 zákona o dobrovoľníctve ustanovuje, že „písomná zmluva obsahuje najmä ....e) náhradu za stratu času dobrovoľníka zapísaného v informačnom systéme športu za každú hodinu vykonávania dobrovoľníckej činnosti v športe najviac vo výške hodinovej minimálnej mzdy.“
V tejto súvislosti vyvstáva aj otázka, či by zamestnávateľ mohol dobrovoľníkovi poskytnúť aspoň náhradu za stratu času podľa § 96b ZP (čo § 138a ZP priamo nevylučuje).
Možno sa domnievať, že § 96a ZP v tomto prípade nemožno použiť, keďže kompenzuje čas pracovnej cesty mimo rámca rozvrhu pracovnej zmeny, ktorý nie je prácou nadčas alebo pracovnou pohotovosťou.
Zdroj: publikácia Prekážky v práci