Prekážka v práci z dôvodu dobrovoľníckej činnosti

Pojem dobrovoľník

Podľa §  2 ods.  1 uvedeného zákona dobrovoľníkom je fyzická osoba, ktorá na základe svojho slobodného rozhodnutia bez nároku na odmenu vykonáva pre inú osobu s jej súhlasom, v jej prospech alebo vo verejný prospech dobrovoľnícku činnosť založenú na svojej schopnosti, zručnosti alebo vedomosti a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom, ak dobrovoľnícku činnosť:

• vykonáva mimo svojich pracovných povinností, služobných povinností a študijných povinností vyplývajúcich jej zo zákona, z pracovnej zmluvy, zo služobnej zmluvy, zo študijného poriadku alebo z iného obdobného, pre neho záväzného dokumentu,
• nevykonáva pre orgán alebo funkcionára právnickej osoby, ktorej je členom, zamestnancom, žiakom alebo študentom,
• vykonáva mimo svojho podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Zmluva o dobrovoľníckej činnosti

Podľa §  2 ods.  2 dobrovoľník vykonáva dobrovoľnícku činnosť na základe zmluvy o dobrovoľníckej činnosti uzavretej s osobou so sídlom alebo pobytom na území Slovenskej republiky, pre ktorú vykonáva dobrovoľnícku činnosť, alebo s právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá organizuje alebo sprostredkúva dobrovoľnícku činnosť pre inú osobu s jej súhlasom, v jej prospech alebo vo verejný prospech alebo ak vykonáva dobrovoľnícku činnosť ako člen vysielajúcej organizácie.

Pracovné voľno pri prekážke v práci z dôvodu dobrovoľníckej činnosti

V §  138a ods.  1 ZP sa stanovuje, že zamestnávateľ môže zamestnancovi na základe jeho žiadosti poskytnúť pracovné voľno na výkon činnosti vykonávanej na základe zmluvy o dobrovoľníckej činnosti podľa osobitného predpisu v pracovnom čase; za čas pracovného voľna mzda ani náhrada mzdy zamestnancovi nepatrí. Pracovné voľno, ktoré sa poskytlo, sa nepovažuje za výkon práce (a teda nie je výkonom práce z hľadiska fondu pracovného času, z hľadiska dovolenky – odpracovania 21/60 dní, zameškaný čas sa započítava na účely krátenia dovolenky podľa §  109 ods.  1 ZP).

Podmienky poskytnutia pracovného voľna – dohoda so zástupcami zamestnancov

V §  138a ods.  2 ZP sa stanovuje, že podmienky poskytovania pracovného voľna zamestnancom na výkon dobrovoľníckej činnosti podľa osobitného predpisu možno dohodnúť aj so zástupcami zamestnancov; mzdu ani náhradu mzdy za čas pracovného voľna nemožno dohodnúť.

Pôvodne sa takéto pracovné voľno poskytovalo podľa §  141 ods.  3 ZP. Pracovné voľno podľa §  138a ZP teda treba odlíšiť od pracovného voľna podľa §  141 ods.  3 ZP. Ak zamestnanec uzatvára zmluvu o dobrovoľníctve, zamestnávateľ by mu mal poskytovať pracovné voľno podľa §  138a ZP a nie podľa §  141 ods.  3 ZP. Zároveň poskytovanie náhrady mzdy podľa §  141 ods.  3 ZP sa javí byť v rozpore s účelom dobrovoľníctva, keďže podľa §  2 ods.  1 predmetného zákona dobrovoľníkom je fyzická osoba, ktorá vykonáva dobrovoľnícku činnosť bez nároku na odmenu. Ak sa odmena poskytuje zamestnávateľom, javí sa to ako obchádzanie zákona o dobrovoľníctve.

Dobrovoľníctvo podľa zákona o dobrovoľníctve a „firemné“ dobrovoľníctvo

Z uvedeného vyplýva, že treba odlišovať dobrovoľníctvo na základe tejto zmluvy, ktoré sa vykonáva bezodplatne (a nie je výkonom práce) a poskytuje sa len pracovné voľno a zamestnávateľ sa na ňom nepodieľa, a dobrovoľníctvo („firemné“ dobrovoľníctvo), na ktorom sa podieľa zamestnávateľ (môže ísť aj o službu, ktorú zamestnávateľ poskytne bezodplatne, ale pre zamestnancov je to výkon práce a môžu za to dostať aj mzdu alebo sa im poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy, ale môže ísť aj dobrovoľníctvo mimo pracovného času, ktoré sa automaticky považuje za čas odpočinku a nie za výkon práce).

Príklad:

Zamestnávateľ sa so zamestnancami dohodne, že v sobotu pôjdu spoločne čistiť verejné priestory okolo sídla zamestnávateľa. Spadá táto situácia pod §  138a ZP?

V tomto prípade nejde o postup podľa §  138a ZP, keďže nejde o uvoľnenie zamestnanca v čase jeho pracovného času, ale činnosť sa vykonáva mimo pracovného času. Ustanovenie §  138a ZP sa nemá používať ani pre dobrovoľníctvo pre vlastného zamestnávateľa. Má ísť o prekážku v práci z dôvodu dobrovoľníctva pre iný subjekt.

Príklad:

Môže zamestnávateľ finančne oceniť dobrovoľnícke aktivity zamestnanca, keďže mu za tento čas nepatrí ani mzda, ani náhrada mzdy?

Zamestnávateľ vždy môže zamestnancovi poskytnúť odmenu (hoci odmena je v kontexte výkonu práce, môže oceniť aj širšie „spoločenské“ súvislosti, avšak malo by ísť o plnenie ex post, následne, nie ako vopred dohodnuté plnenie).

Ustanovenie §  6 ods.  2 zákona o dobrovoľníctve ustanovuje, že „písomná zmluva obsahuje najmä ....e) náhradu za stratu času dobrovoľníka zapísaného v informačnom systéme športu za každú hodinu vykonávania dobrovoľníckej činnosti v športe najviac vo výške hodinovej minimálnej mzdy.“

V tejto súvislosti vyvstáva aj otázka, či by zamestnávateľ mohol dobrovoľníkovi poskytnúť aspoň náhradu za stratu času podľa §  96b ZP (čo §  138a ZP priamo nevylučuje).

Možno sa domnievať, že §  96a ZP v tomto prípade nemožno použiť, keďže kompenzuje čas pracovnej cesty mimo rámca rozvrhu pracovnej zmeny, ktorý nie je prácou nadčas alebo pracovnou pohotovosťou.

Zdroj: publikácia Prekážky v práci