Programové vyhlásenie vlády SR a predpokladané a možné zmeny v pracovnoprávnej legislatíve

Následne vláda vyhlasuje nasledujúce (pozn. autora, relevantné pasáže sú zvýraznené a indikujú možné záujmy vlády na zmenu právnej úpravy, ale aj iné zmeny):  „Vláda preberá Slovenskú republiku charakterizovanú prehlbujúcou sa chudobou, sociálnym vylúčením znevýhodnených skupín, nerovnomerným vývojom pracovného trhu a slabnúcou ochranou zamestnancov, agentúrnych zamestnancov, živnostníkov a iných foriem zamestnávania. ... Na pracovnom trhu sa dramaticky zvýšili regionálne rozdiely a prehlbuje sa priepasť medzi potrebami z hľadiska znalostí a zručností a kvalifikáciou nezamestnaných, ale aj mnohých pracujúcich. Pracovné podmienky vrátane odmeňovania im neumožňujú udržať si zodpovedajúcu úroveň kvality života. Sociálny dialóg neplní úlohu platformy partnerskej komunikácie štátu, zamestnávateľov a odborárov o kľúčových politikách. Starostlivosť o starších a zdravotne znevýhodnených si vyžaduje strategické zmeny, aby zodpovedala ich potrebám. Strategickou prioritou programu vlády je aktívne a komplexné vytvorenie, udržanie a rozvíjanie uceleného systému zosúladenia sociálnych a hospodárskych aktivít tak, aby bol efektívne využitý ľudský potenciál Slovenskej republiky. Trvalo udržateľný rast kvality života všetkých občanov je závislý od úrovne solidarity a ich motivácie v rodinách, medzi jednotlivými skupinami ľudí, regiónmi. K tomu musí slúžiť zdokonaľovaný systém sociálnej ochrany, sociálnej pomoci, dôstojnej práce pre všetkých. Len tak je možné naplniť prioritu programu tejto vlády: „Lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť.“ V súlade s cieľmi tejto vlády a civilizačnými  európskymi i globálnymi trendmi je  rámcovým záväzkom vlády budovať na Slovensku silný a sociálne spravodlivý štát, ktorého stredobodom pozornosti je človek od narodenia až po dôstojnú starobu. Štát, ktorý motivuje a podporuje osobnú i kolektívnu iniciatívu prinášajúcu prospech jednotlivcom a celej spoločnosti. Zároveň štát, ktorý garantuje a zabezpečuje pomoc ľuďom a komunitám, ktorí ju potrebujú a sú na ňu objektívne odkázaní, aby ich životné situácie neviedli k spoločenskému vylúčeniu, chudobe a živoreniu. Silný štát, ktorý promptne zasiahne v krízových situáciách a neignoruje potreby odkázaných ľudí, rodín a spoločenstiev.“

Krátkodobé priority

Následne vláda identifikuje tzv. krátkodobé priority. Z nich možno vybrať nasledujúce:

K uvedenej priorite možno uviesť, že SR musí do 15. novembra 2024 transponovať smernicu  EÚ 2022/2041 o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii. V tejto súvislosti MPSVR SR dňa 21.  novembra 2023 zverejnilo tzv. predbežnú informáciu – https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/PI/2023/319 .

Zároveň by samotný materiál mal predbežne byť doručený na vládu v marci 2024 (https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/28227/1).

Samotná smernica neurčuje presnú výšku minimálnej mzdy, resp. presný vzorec jej určenia, ale v čl. 5 ods. 4 ustanovuje „Členské štáty na usmernenie svojho posúdenia primeranosti zákonných minimálnych miezd použijú orientačné referenčné hodnoty. Na uvedený účel môžu použiť orientačné referenčné hodnoty, ktoré sa bežne používajú na medzinárodnej úrovni, ako je 60 % hrubého mediánu mzdy a 50 % hrubej priemernej mzdy, a/alebo orientačné referenčné hodnoty používané na vnútroštátnej úrovni.“.

Z programového vyhlásenia vlády SR je zjavné, že vláda SR sa chce vyrovnať s otázkou tzv. automatu minimálnej mzdy, ktorý bol pôvodne nastavený na hodnote 60 % z priemernej mesačnej mzdy, avšak bol upravený na úroveň 57 %. Pri porovnaní hodnoty v čl. 5 ods. 4 smernice a textu § 8 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov sa môže javiť, že ide o rozdiel 7 %, resp. 10 %, ale je potrebné uviesť, že medzinárodné štatistiky porovnávajú rovnaké kalendárne roky, pričom § 8 vychádza vždy z posledného ustáleného údaja, t. j. pre rok 2024 z priemernej mesačnej mzdy za rok 2022 („Ak sa nedosiahla dohoda podľa § 7, suma mesačnej minimálnej mzdy na nasledujúci kalendárny rok je 57 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje suma mesačnej minimálnej mzdy.“).

V realite je teda podiel nasledujúci:

Príklad rok 2024:

• 57 % zo sumy 1304,- € (priemerná mesačná mzda za rok 2022) = 744 € (sociálni partneri sa dohodli na sume 750 €),
• Predikcia priemernej mzdy* na rok 2024 je: 1545 € (*Makroekonomická prognóza IFP z 21.11.2023),
• 750 € z 1545 € = 48,54 % (reálny podiel pri týchto údajoch z rovnakého roka by teda bol 48,54 %, pri sume 744 € by bol 48,15 %),
• ak by minimálna mzda bola 60 % zo sumy 1304 € = 783 € (išlo by  podiel 50,67 %).

 Príklad roku 2025:

Príklad: reálne podiely 2021 – 2023

Od 1. januára 2021 dochádza k nárastu minimálnych mzdových nárokov podľa § 120 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) len o nárast minimálnej mzdy, t. j. postupne sa znižujú rozdiely medzi stupňami:

Príklad: porovnanie súčasného mechanizmu a výpočtu podľa pôvodného mechanizmu

Z uvedeného vidno, že vrátenie sa k pôvodnému mechanizmu by podstatne zvýšilo sumy vypočítané v jednotlivých stupňoch náročnosti práce. Napríklad v 6. stupni je v roku 2024 už rozdiel – 170 €. Ak by došlo k rastu podielu na 60 %, zvýši sa aj minimálna mzda, a teda aj sumy v príslušných stupňoch.

V tejto súvislosti (kontext rovnakej odmeny za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty) možno dať do pozornosti aj povinnosť SR transponovať novú smernicu EÚ 2023/970 z 10. mája 2023, ktorou sa posilňuje uplatňovanie zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty prostredníctvom transparentnosti odmeňovania a mechanizmov presadzovania.

Od 1. marca 2021 (novela č. 76/2021 Z. z.) došlo k zrušeniu ustanovení zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní – „§ 7 a 7a vrátane nadpisu nad § 7, § 9a vrátane nadpisu a § 9b sa vypúšťajú.“. Ustanovenie § 7 zákona upravoval reprezentatívnu kolektívnu zmluva vyššieho stupňa (pojem, podmienky, záväznosť pre iné subjekty). Ustanovenie § 7a zákona upravoval výnimky zo záväznosti (dôvody, keď na subjekt nedošlo k rozšíreniu kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa). Ustanovenie § 9a zákona upravoval postup pri overovaní splnenia podmienok reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa a zverejnenie oznámenia o jej uzatvorení a § 9b zákona preskúmateľnosť súdom.

Je možné predpokladať obnovenie regulácie pre rozširovanie reprezentatívnych kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na zamestnávateľov v príslušnom odvetví, avšak zatiaľ nie je jasné, či v rovnakej alebo pozmenenej podobe.

Ide o všeobecné vyjadrenie, z ktorého nie je možné odvodiť konkrétne kroky, či už v podobe zmeny právnych predpisov, resp. praxe. Dotknutými predpismi môžu byť Zákonník práce, zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, zákon č. 103/2007 Z. z. o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o tripartite) v znení neskorších predpisov.

Ide o všeobecné vyjadrenie, z ktorého nie je možné odvodiť konkrétne kroky v podobe zmeny právnych predpisov, resp. praxe. Dotknutými predpismi môžu byť Zákonník práce, zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“), zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“).

Strednodobé a dlhodobé priority

Vláda následne uvádza strednodobé a dlhodobé priority. V nich vláda hovorí napríklad o zelenej a digitálnej transformácii a spracovaní prierezového nadrezortného strategického dokumentu Politika zamestnanosti Slovenskej republiky do roku 2035.

Ide o všeobecné vyjadrenie, z ktorého nie je možné odvodiť konkrétne kroky v podobe zmeny právnych predpisov, resp. praxe. Dotknutými predpismi môžu byť Zákonník práce, zákon o BOZP, zákon o inšpekcii práce, zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vláda SR môže vychádzať aj zo záverov Najvyššieho kontrolného orgánu.

Najvyšší kontrolný úrad (ďalej len „NKÚ“) zverejnil svoju analýzu ohľadom tzv. fiktívnych živnostníkoch[1] – v rámci EÚ má SR najvyšší počet fiktívnych živnostníkov. Na túto analýzu zareagovala aj denná tlač[2].

NKÚ napr. uviedol: „Slovensko vykazuje na trhu práce vysoký podiel tzv. fiktívnych živnostníkov, čo dokazujú údaje nielen z Eurostatu či OECD, ale aj Sociálnej poisťovne. Podľa štatistických údajov sa počet fiktívnych živnostníkov na Slovensku zvýšil za ostatných desať rokov z 84-tisíc na bezmála 110-tisíc. Keďže živnostníci odvádzajú z celkovej ceny práce 6-násobne nižšie daňovo-odvodové ....“

„Na fenomén fiktívnych živnostníkov kontrolný úrad upozornil už v minulosti. Inšpekcia práce v roku 2017 v súvislosti s touto témou uviedla, že fiktívna živnosť alebo absencia pracovnej zmluvy je druhý najvýznamnejší dôvod únikov na odvodoch na sociálnom poistení. ... Šéf slovenských kontrolórov zároveň dodáva, že daňové výpadky sa premietajú do nižších podielových daní, ktoré chýbajú samospráve na plnenie základných povinností voči jej občanom. Napriek identifikovaným rizikám doposiaľ neboli zo strany štátu prijaté opatrenia na zastavenie fenoménu fiktívnych živnostníkov.“ 

„Pre fiktívnych živnostníkov je charakteristické to, že vykonávajú služby pre podnik na základe zmluvy odlišnej od pracovnej zmluvy, ich príjmy ale závisia od jedného alebo malého počtu klientov a dostávajú priame pokyny týkajúce sa spôsobu vykonávania práce. Podľa definície Eurostatu z roku 2017 sú samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) bez zamestnancov pracujúce iba pre jedného klienta alebo jedného dominantného klienta, ktorý im určuje pracovný čas, označované ako fiktívne. Slovensko malo podľa údajov Eurostatu z roku 2018 z celkového počtu SZČO najvyšší podiel takých, ktorí mali jedného klienta (SR – 23 %, priemer EÚ – 8,4 %) a druhý najvyšší podiel SZČO, ktorí mali jedného klienta a jedného dominantného klienta (SR – 31,4 %, priemer EÚ – 16,2 %). Podrobné informácie sú znázornené v grafe č. 2. Vysoký podiel SZČO s jedným klientom na Slovensku potvrdzujú aj dáta OECD za rok 2019.“

NKÚ dal aj odporúčania: „Súčasný daňovo-odvodový systém je nastavený v neprospech pracovných pomerov. Analytici kontrolného úradu preto zdôrazňujú, že je nutné uvažovať o možnom zrovnoprávnení daňovo-odvodového zaťaženia, avšak s ohľadom na osobitosti nákladov živnostníka. V zahraničí je dobrou praxou posilnenie kapacít a kompetencií zodpovedných inštitúcií, ako aj prenesenie ťarchy dokazovania na stranu zamestnávateľa. Analytici tiež pripomínajú, že na Slovensku vie k odhaľovaniu fiktívnych živností prispieť Národný inšpektorát práce a k odhaľovaniu fiktívnych živností by mohli dopomôcť aj digitálne nástroje. Podľa šéfa národných kontrolórov budúca vláda aj parlament by mali zvážiť úpravu Zákonníka práce, ktorá bude reflektovať na vývoj pracovného trhu.“ „Podnikatelia, ktorí najímajú na riadnu prácu ´neštandardne´ zazmluvnených živnostníkov namiesto zamestnancov, sú nielen vo výhode oproti tým, ktorí striktne dodržujú Zákonník práce, ale svojím konaním ohrozujú životnú úroveň dnešných fiktívnych živnostníkov v ich dôchodkovom veku, ale taktiež znižujú ich práva z hľadiska pracovného i sociálneho zabezpečenia,“ dodal Ľ. Andrassy.“

V tejto súvislosti sa širšej verejnosti a aj do dennej tlače snáď po prvýkrát dostala do väčšej pozornosti otázka osobitnej skupiny SZČO, ktorí vykonávajú služby pre podnik na základe zmluvy odlišnej od pracovnej zmluvy, ich príjmy ale závisia od jedného alebo malého počtu klientov a dostávajú priame pokyny týkajúce sa spôsobu vykonávania práce, a to v kontexte, že v širšom zmysle ide o osoby, ktoré majú závislé postavenie podobné zamestnancom, hoci napríklad Európska komisia sa touto otázkou už zaoberala. Je otázne, či takáto analýza NKÚ „zapadne prachom“ alebo sa bude štát hlbšie zaoberať otázkou právnej kvalifikácie niektorých SZČO nielen z pracovnoprávneho hľadiska ale aj z daňového hľadiska a odvodového hľadiska,  a čo bude robiť so SZČO so zjavne slabším postavením voči odberateľovi služby.

V podmienkach SR je zaužívaná tradičná dichotómia medzi statusom zamestnanca a statusom podnikateľa (SZČO). Z definičného hľadiska o zamestnanca ide vtedy, ak je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca (a s ďalšími prívlastkami – osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom). Naopak podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku .... (obdobne živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku ....). V niektorých štátoch takáto dichotómia býva „narušená“ medzistatusmi v podobe ekonomicky závislých osôb, resp. osobitného riešenia osobitných skupín osôb (napr. v SR nejde o narušenie dichotómie, ale osobitný status majú napríklad športovci, aj ak sú zamestnanci, profesionálni rodičia). V praxi však býva čím ďalej tým viac položená otázka, či SZČO ako osoba, ktorá síce formálne vykonáva  sústavnú činnosť prevádzkovanú samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku ale v skutočnosti má len jedného odberateľa alebo jedného dominantného odberateľa je vlastne rovnaká SZČO, ktorá v takomto postavení nie je. Napríklad príjem tlmočníka je z 90 % príjmom tlmočníka zo vzťahu k jednému klientovi. V takomto prípade sa objavuje otázka, aký je vlastne status tejto osoby a čo takáto osoba spoločne s inými osobami môže spraviť pre zlepšenie svojho postavenie. Vzhľadom na to, že tieto osoby majú status podnikateľa, spoločné konanie by mohlo byť protisúťažným konaním, a teda bolo potrebné sa zaoberať aj touto otázkou (pozri aj iniciatíva Európskej komisie v tejto oblasti: Oznámenie Komisie – usmernenia o uplatňovaní práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže na kolektívne zmluvy týkajúce sa pracovných podmienok samostatne zárobkovo činných osôb bez zamestnancov (2022 C 374/02).

Ide o všeobecné vyjadrenie, z ktorého nie je možné odvodiť konkrétne kroky v podobe zmeny právnych predpisov, resp. praxe. Dotknutými predpismi môžu byť Zákonník práce – § 58 a § 58a, zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti (napr. § 29), zákon o inšpekcii práce, zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Pozornosť teda vláda bude sústreďovať aj na rokovania a na následnú transpozíciu smernice o zlepšení pracovných podmienok v oblasti práce pre platformy. V súčasnosti prebieha tzv. trialóg (zosúlaďovanie textu medzi Európskym parlamentom a Radou EÚ). Dokument s pozíciami Rady EÚ a EP pre trialóg: <https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/PDF/?uri=CONSIL:ST_10758_2023_INIT>.

Záverom vláda konštatuje, že:

Vláda zabezpečí, aby pracovné podmienky nebránili rodičom starať sa o deti.

Silný a sociálne spravodlivý štát môže fungovať len na báze poctivého sociálneho dialógu. Vláda sfunkční tripartitu, pretože sociálny dialóg nevníma len ako formálnu aktivitu štátnej moci. Politiky v oblasti práce a sociálnych vecí bude tvoriť a realizovať na princípe partnerstva a subsidiarity, začlenením sociálnych partnerov, samospráv, ako aj organizácií reprezentujúcich rôzne cieľové skupiny do spolurozhodovania. Riešenia bude prinášať na základe analýzy faktov, relevantných údajov a reálnych praktických skúseností a podporí sociálne inovácie, ktoré zvýšia odolnosť voči šokom a prispejú k modernému a sociálne spravodlivému Slovensku. Takáto permanentná spolupráca s mimovládnymi partnermi predstavuje nevyhnutnú súčasť demokratických foriem rozvoja štátu, jej prirodzenej kultúry, kde cieľom je kvalita života jej všetkých občanov, ich lepší, pokojnejší a bezpečnejší život v ich domovine, v Slovenskej republike.