Dňa 24. januára 2024 Európska komisia predstavila návrh revízie smernice 2009/38/ES o zriaďovaní európskej zamestnaneckej rady alebo postupu v podnikoch s významom na úrovni Spoločenstva a v skupinách podnikov s významom na úrovni Spoločenstva na účely informovania zamestnancov a porady s nimi (prepracované znenie).
- Vzor
Slovenský preklad publikovaný v polovici februára 2024:
Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2009/38/ES, pokiaľ ide o zriaďovanie a fungovanie európskych zamestnaneckých rád a účinné presadzovanie práv na informácie a porady na nadnárodnej úrovni.
Zdroj: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=COM:2024:14:FIN
(je možné prekliknúť sa aj na slovenskú verziu)
Dopad návrhu smernice na pracovné právo Slovenskej republiky a prax
V kontexte Slovenskej republiky sa možno domnievať, že veľká časť zamestnancov a zamestnávateľov nemá o takejto smernici vedomosť, a teda nepochybne bude prekvapená, že je potrebné takúto smernicu revidovať.
Samotná smernica 2009/38/ES však nie je ani prvá smernica v tejto oblasti, keďže nahrádza smernicu 94/45/ES o zriaďovaní Európskej zamestnaneckej rady alebo postupu v podnikoch s významom na úrovni spoločenstva a v skupinách podnikov s významom na úrovni spoločenstva na účely informovania zamestnancov a prerokovania s nimi.
Takéhoto rozsahu revízie sa dočkala viac menej len smernica o prevode podniku (2001/23/ES o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov – predtým 77/187/EHS, 98/50/ES – menila 77/187/EHS) a rodičovskej dovolenke (96/34/ES, 2010/18/EU).
V kontexte Slovenskej republiky je však pochopiteľné, že smernici je venovaná len okrajová pozornosť, pretože cieľom smernice je riešiť otázku informovania a prerokovania tzv. nadnárodných otázok v rámci „podniku s významom na úrovni Spoločenstva“, čo je akýkoľvek podnik, ktorý má najmenej 1 000 zamestnancov v členských štátoch a najmenej 150 zamestnancov v každom z najmenej dvoch členských štátov. V tomto kontexte, aby sa predmetná otázka dotýkala napr. európskej zamestnaneckej rady zriadenej podľa práva SR, muselo by ísť o slovenský subjekt, ktorý má aj významné „akvizície“ v iných členských štátoch EÚ.
Podľa údajov z databázy sa javí, že žiadna Európska zamestnanecká rada (ďalej len „EZR“) nepostupuje podľa práva SR (ale údaje nemusia byť úplné). Zdroj: https://ewcdb.eu/
Častejší je model, keď je európska zamestnanecká rada zriadená podľa práva iného členského štátu a zamestnanci zo SR do nej „vysielajú“ svojho zástupcu (napr. Volkswagen).
Právna úprava upravuje otázky nadnárodného prerokovania a spolurozhodovania v § 241 až § 250 Zákonníka práce.
Tlačová správa Európskej komisie uvádza, že hlavné zmeny smernice sú:
- Udelenie rovnakých práv pracovníkom nadnárodných spoločností pôsobiacich v EÚ/EHP pri žiadosti o vytvorenie novej EZR: výnimky zo súčasnej smernice budú odstránené, čo umožní 5,4 miliónu pracovníkov v 320 nadnárodných spoločnostiach s už existujúcimi dohodami požiadať o zriadenie EZR.
- Objasnenie definície nadnárodných záležitostí: zabezpečenie toho, aby EZR dopĺňali a neprekrývali sa s prácou národných informačných a konzultačných orgánov. Jasná definícia je rozhodujúca pre určenie, kedy treba konzultovať a informovať EZR.
- Zabezpečiť, aby sa s pracovníkmi v nadnárodných spoločnostiach konzultovalo včas a zmysluplne o otázkach, ktoré sa ich týkajú: Členovia EZR by mali dostať odôvodnenú odpoveď na svoje stanovisko predtým, ako vedenie spoločnosti prijme rozhodnutie o nadnárodných záležitostiach; Vedenie spoločnosti musí poskytnúť odôvodnenie vždy, keď je dôvernosť uvedená ako dôvod na obmedzenie ďalšieho zdieľania informácií alebo nezverejnenie informácií o nadnárodných záležitostiach.
- Zabezpečiť, aby EZR mali potrebnú kapacitu na výkon svojej práce: Dohody o EZR musia špecifikovať pridelené finančné a materiálne zdroje, napríklad pokiaľ ide o odborníkov, právne náklady a školenia.
- Posilnenie rodovej vyváženosti: pri každom (opätovnom) prerokovaní dohody o EZR sa budú musieť zaviesť ustanovenia na dosiahnutie pokiaľ možno rodovo vyváženého zloženia. To zahŕňa požiadavku aktívne presadzovať rodovú vyváženosť v osobitných vyjednávacích orgánoch, ktorými sú dočasné skupiny zástupcov zamestnancov, ktorí rokujú so spoločnosťou o dohode o EZR.
- Zlepšenie prístupu k opravným prostriedkom: Členské štáty musia informovať Komisiu o tom, ako môžu EZR začať súdne a prípadne správne konanie. Členské štáty sú tiež povinné zaviesť účinné, odrádzajúce a primerané sankcie na presadzovanie smernice.
V tejto fáze začne rokovanie členských štátov o návrhu smernice. Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR ako gestor smernice by malo pripraviť tzv. riadne predbežné stanovisko k návrhu smernice a predložiť ho do medzirezortného pripomienkového konania.