Výkon občianskych povinností

Podľa Zákonníka práce ide najmä o tieto činnosti (demonštratívne, keďže ďalšie činnosti môžu vyplývať z osobitných predpisov):

Činnosť svedka

Právne predpisy stanovujú povinnosť svedčiť. Z tohto hľadiska zákon ustanovuje povinnosť zamestnávateľa uvoľniť zamestnanca na činnosť svedka (na nevyhnutne potrebný čas a bez náhrady mzdy). Náhrady pre svedka upravujú osobitné predpisy (tzv. svedočné). V tejto súvislosti ide napr. o nasledujúce konania:

• civilné sporové konanie: zákon č.  160/2015 Z.  z. Civilný sporový poriadok (§  196 ods.  2 – povinnosť dostaviť sa ako svedok, §  200 ods.  2 – svedočné),
• správne súdne konanie: zákon č.  162/2015 Z.  z. Správny súdny poriadok (§  172 – svedočné),
• trestné konanie: zákon č.  301/2005 Z.  z. Trestný poriadok (§  127 a §  128 – povinnosť svedčiť „Každý je povinný dostaviť sa na predvolanie orgánov činných v trestnom konaní a súdu a vypovedať ako svedok o tom, čo mu je známe o trestnom čine a o páchateľovi alebo o okolnostiach dôležitých pre trestné konanie.“),
• správne konanie: zákon č.  71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (§  35 a §  41 upravuje postavenie svedka „Každý je povinný vypovedať ako svedok; musí vypovedať pravdivo a nesmie nič zamlčať.“),
• daňové konanie: zákon č.  563/2009 Z.  z. o správe daní (daňový poriadok) (§  12 a §  25 upravuje postavenie svedka).

Činnosť tlmočníka

Postavenie tlmočníka upravuje zákon č.  382/2004 Z.  z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch (§  20 – Tlmočnícka činnosť).

Činnosť znalca

Postavenie znalca upravuje zákon č.  382/2004 Z.  z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch (§  16 – Znalecká činnosť); v súdnom konaní najmä §  206 a nasl. zákona č.  160/2015 Z.  z. Civilný sporový poriadok, §  123 a §  174 zákona č.  162/2015 Z.  z. Správny súdny poriadok; v trestnom konaní §  142 – §  147 zákona č.  301/2005 Z.  z. Trestný poriadok, v správnom konaní §  36 zákona č.  71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok); v daňovom konaní §  25a zákona č.  563/2009 Z.  z. o správe daní (daňový poriadok).

Činnosť iných osôb predvolaných na konanie na súde alebo inom štátnom orgáne alebo orgáne územnej samosprávy

Napr. ide o osoby, ktoré majú k dispozícií určité listiny.

Príklad:

Predvolanie zamestnanca na okresný úrad na priestupkové konanie

Zamestnanec bol predvolaný na okresný úrad na priestupkové oddelenie. Priestupok sa týkal zamestnania, nie zamestnanca ako súkromnej osoby. Zamestnávateľ oznámil, že zamestnancovi patrí pracovné voľno bez náhrady mzdy. Postupuje zamestnávateľ správne, ak poskytol zamestnancovi pracovné voľno bez náhrady mzdy aj napriek tomu, že je zamestnanec predvolaný v rámci práce? Zamestnanec sa domnieva, že to malo byť pracovné voľno s náhradou mzdy.

Pri riešení tejto otázky treba rozlišovať:

• či zamestnanec plnil úlohy zamestnávateľa: v takomto prípade nejde o prekážku v práci na strane zamestnanca, ale napr. o pracovnú cestu (§  57 ZP) a výkon práce mimo miesta výkonu práce dohodnutého v pracovnej zmluve,
• či zamestnanec neplnil úlohy zamestnávateľa: ide spravidla o prekážku v práci na strane zamestnanca podľa §  137 ods.  4 písm.  a) ZP – občianska povinnosť – predvolanie na inom štátnom orgáne alebo orgáne územnej samosprávy.

Príklad:

Zamestnanec dostal predvolanie na súd vo veci určenia starostlivosti o dieťa a stanovenia výživného. Zamestnávateľ ho uvoľnil zo zamestnania podľa §  136 ZP, avšak bez náhrady mzdy. Je predvolanie na súd v uvedenej veci (podľa zamestnanca v osobnom záujme) bez nároku na náhradu mzdy? Podľa akého ustanovenia sa posudzuje osobný záujem?

V odbornej literatúre sa diskutuje o tom, do akej miery je zamestnávateľ povinný uvoľniť zamestnanca z práce, ak si v konaní rieši osobné záležitosti (napríklad ak zamestnanec požiada o vydanie nejakej listiny, pričom musí prebehnúť konanie a on sa musí dostaviť osobne na súd alebo ak príslušný orgán alebo zamestnanec podá žalobu na inú osobu napr. v konaní, ktoré sa týka ochrany spotrebiteľa). Možno sa domnievať, že v takom prípade nejde o občiansku povinnosť, ale skôr o osobný záujem zamestnanca, a teda zamestnanec by mal žiadať o dovolenku alebo pracovné voľno podľa §  141 ods.  3 ZP. Uvedené je však problematické, keďže Zákonník práce neustanovuje povinnosť zamestnávateľa zamestnancovi vyhovieť a poskytnúť mu pracovné voľno podľa §  141 ods.  3 ZP. Obdobne o čerpaní dovolenky rozhoduje zamestnávateľ. Zároveň termín súdneho pojednávanie nariaďuje súd. Z tohto hľadiska sa javí, že aj v takomto prípade by malo ísť o prekážku v práci podľa §  137 ods.  4 písm.  a) ZP.

V popisovanom prípade ide aj o práva dieťaťa (určenie starostlivosti a výživné), teda aj o všeobecný záujem, preto zamestnávateľ má zamestnanca uvoľniť, ak bol predvolaný na súd.

Činnosť pri poskytnutí prvej pomoci

V tejto súvislosti pôjde o poskytnutie prvej pomoci zamestnancom (priamo alebo v súčinnosti s inou osobou).

Činnosť pri povinných lekárskych prehliadkach

V tomto prípade zákon stanovuje, že má ísť o činnosť pri povinných lekárskych prehliadkach, čo pôsobí zmätočne, keďže následne §  138 ods.  1 ZP stanovuje poskytnutie pracovného voľna na účasť na povinných lekárskych prehliadkach, nie na činnosti pri nich. Ustanovenie §  137 ods.  4 ZP z hľadiska textácie skôr naznačuje činnosť lekára a §  138 ods.  1 ZP skôr naznačuje činnosť pacienta/vyšetrovaného. Keďže Zákonník práce účasť na povinných lekárskych prehliadkach už ako prekážku v práci na strane zamestnanca v iných ustanoveniach neupravuje (v §  138 ods.  2 ZP spolu upravené darovanie krvi je iným úkonom vo všeobecnom záujme), možno sa domnievať, že aj v prípade §  137 ods.  4 ZP bolo úmyslom upraviť povinnú lekársku prehliadku, ktorej sa podrobuje zamestnanec.

Príklad:

Zamestnávateľovi je osobitným predpisom uložená povinnosť zabezpečiť, aby sa zamestnanec pred zaradením na určitú prácu podrobil lekárskej prehliadke. Môže zamestnávateľ určiť vykonanie tejto prehliadky na dobu odpočinku zamestnanca?

V prípade lekárskych prehliadok treba rozlišovať, či ide o prehliadku, ktorá sa vykonáva vo väzbe na pracovnoprávny vzťah (zákon ukladá povinnosť zamestnávateľa ju zabezpečiť a zamestnancovi zúčastniť sa na nej) alebo mimo pracovnoprávneho vzťahu (lekársku prehliadku vyžaduje osobitný predpis alebo subjekt iný, ako je zamestnávateľ). Napr. podľa §  98 ods.  3 ZP zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby sa zamestnanec pracujúci v noci podrobil posúdeniu zdravotnej spôsobilosti na prácu v noci … a) pred zaradením na nočnú prácu, ....

Pokiaľ ide o lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci (pozri zákon č.  124/2006 Z.  z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a zákon č.  355/2007 Z.  z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia táto prehliadka je pracovnoprávnou lekárskou prehliadkou. Podľa §  136 ods.  1 ZP „Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas na výkon verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme, ak túto činnosť nemožno vykonať mimo pracovného času.“ Ustanovenie §  136 ods.  1 ZP obsahuje všeobecné konštatovanie „ak túto činnosť nemožno vykonať mimo pracovného času“. Toto ustanovenie sa síce vo všeobecnosti vzťahuje na všetky uvedené prekážky v práci, ale možnosť jej vykonania mimo pracovného času treba posúdiť v kontexte každého typu prekážky v práci, ako aj v kontexte rámca právnej úpravy Zákonníka práce a iných právnych predpisov. V prípade lekárskej prehliadky, ktorú nariaďuje zamestnávateľ a má znášať aj jej náklady, sa uplatnia pracovnoprávne pravidlá, ktoré umožňujú zamestnávateľovi disponovať len s pracovným časom zamestnanca. Podľa §  85 ods.  1 ZP pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou. Podľa §  85 ods.  2 ZP doba odpočinku je akákoľvek doba, ktorá nie je pracovným časom.

Zamestnávateľ môže od zamestnanca požadovať, aby mu bol k dispozícii, vykonával prácu a plnil povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou nad rozsah určeného týždenného pracovného času a mimo rámca rozvrhu pracovných zmien len v prípade pracovnej pohotovosti alebo práce nadčas. V tejto súvislosti platí §  47 ods.  3 ZP, podľa ktorého zamestnávateľ nesmie posudzovať ako nesplnenie povinnosti, ak zamestnanec odmietne splniť pokyn, ktorý je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo s dobrými mravmi.

V prípade účasti na lekárskej povinnej prehliadke nejde priamo o výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve. Uvedená doba je kvalifikovaná ako prekážka v práci na strane zamestnanca. Vzhľadom na to, že takáto doba ako prekážka v práci zasahuje do pracovného času zamestnanca, musí sa posúdiť, či ide o výkon práce v zmysle §  144a ZP (všeobecne, na účely dovolenky). Podľa §  144a ods.  1 písm.  a) ZP ako výkon práce sa posudzuje aj doba, keď zamestnanec nepracuje pre prekážky v práci, ak tento zákon neustanovuje inak.

Nevykonávanie práce z dôvodu lekárskej prehliadky vo vzťahu k práci, ktorej sa musí na základe §  12 ods.  2 písm.  i) zákona č.  124/2006 Z.  z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci podrobiť, sa považuje za prekážku v práci na jeho strane.

Zákonník práce v §  144a ods.  2 a 3 neustanovuje inak, t.  j. neuvádza výnimku, na základe ktorej by sa táto doba nepovažovala za výkon práce.

Vo väzbe na §  138 ods.  1 ZP sa zamestnancovi poskytne pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas a náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku (§  134 ZP).

Činnosť pri opatreniach proti prenosným chorobám

Ustanovenie §  137 ods.  4 ZP je zamerané na činnosť zamestnanca, keď sa podieľa na opatreniach proti prenosným chorobám, t.  j. nemalo by ísť o situáciu, keď je sám v karanténe, pretože podľa §  141 ods.  1 ZP „Zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho .... karantény, … Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.“, čo sa kvalifikuje ako dôležitá osobná prekážka v práci.

Otázku prevencie a kontroly prenosných ochorení upravuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č.  585/2008 Z.  z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení. Podľa §  2 ods.  1 písm.  n) zákona č.  355/2007 Z.  z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia karanténne opatrenia sú karanténa, zvýšený zdravotný dozor a lekársky dohľad. V nadväznosti na to vyhláška MZ SR č.  585/2008 Z.  z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení, v §  18 vymedzuje karanténne opatrenia.

Činnosť pri iných naliehavých opatreniach liečebno‑preventívnej starostlivosti

Pojem liečebno‑preventívna starostlivosť (LPS) upravoval zákon č.  20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu, ktorý bol zrušený k 1. januáru 1995 (posledný deň jeho účinnosti bol 31. december 1994). V zákone z roku 1994 tento pojem už nebol použitý. Liečebno‑preventívna starostlivosť spočívala v starostlivosti o ochranu, navrátenie a upevnenie zdravia jednotlivcov i kolektívov; poskytovala sa obyvateľstvu v zdraví i pri chorobe, v materstve a pri iných stavoch vyžadujúcich lekársku pomoc. Liečebno‑preventívna starostlivosť sa poskytovala ako primárna starostlivosť, sekundárna starostlivosť a následná starostlivosť. Primárna liečebno‑preventívna starostlivosť bola základná ambulantná starostlivosť vrátane ambulantnej a návštevnej pohotovostnej služby a rýchlej zdravotníckej pomoci. Sekundárna starostlivosť bola odborná ambulantná a nemocničná starostlivosť. Následná starostlivosť bola starostlivosť doplňujúca odborné zdravotnícke služby. Súčasťou liečebno‑preventívnej starostlivosti bolo aj poskytovanie kúpeľnej starostlivosti, poskytovanie liekov, liečebných a ortopedických pomôcok a iných zdravotníckych potrieb a doprava chorých.

V tejto súvislosti má teda význam posúdenie tejto prekážky v kontexte určitej pracovnej rehabilitácie zamestnanca, kúpeľov pre zamestnanca. V tejto súvislosti napr. §  146 zákona č.  73/1998 Z.  z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v z.  n. p. ustanovuje, že vymedzenému okruhu policajtov patrí na upevnenie ich telesného a duševného zdravia preventívna rehabilitácia v trvaní štrnástich po sebe nasledujúcich kalendárnych dní v kalendárnom roku. Preventívnu rehabilitáciu tvorí súbor liečebno‑preventívnych, telovýchovno‑športových a pracovných opatrení zameraných predovšetkým na posilnenie a upevnenie telesného a duševného zdravia policajtov.

Činnosť pri izolácii z dôvodov veterinárno‑ochranných opatrení

Veterinárnu starostlivosť upravuje zákon č.  39/2007 Z.  z. o veterinárnej starostlivosti.

Činnosť občana, ktorému vznikla branná povinnosť a v období krízovej situácie je povinný vykonať mimoriadnu službu alebo v čase vojny alebo vojnového stavu alternatívnu službu

Otázku brannej povinnosti upravuje zákon č.  570/2005 Z.  z. o brannej povinnosti (vznik brannej povinnosti §  5, zánik brannej povinnosti §  7, rozsah brannej povinnosti §  4).

Branná povinnosť je povinnosť:

• podrobiť sa odvodu, ak tento zákon neustanovuje inak,
• vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu.

Ten istý zákon upravuje aj výkon mimoriadnej služby, kde v §  2 ods.  1 písm.  c) vymedzuje pojem „mimoriadna služba“, ktorou je vojenská služba vykonávaná v služobnom pomere, ktorú je v období krízovej situácie (pozri čl.  1 ods.  4 ústavného zákona č.  227/2002 Z.  z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu) povinný vykonať vojak mimoriadnej služby [(toho vymedzuje §  2 ods.  1 písm.  e)].

Krízovou situáciu podľa čl.  1 ods.  4 zákona č.  227/2002 Z.  z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v z.  n. p. je obdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu a ústavné orgány môžu po splnení podmienok ustanovených v tomto ústavnom zákone na jej riešenie vypovedať vojnu, vyhlásiť vojnový stav alebo výnimočný stav, alebo núdzový stav.

Alternatívnu službu upravuje zákon č.  569/2005 Z.  z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu. Podľa §  2 písm.  a) predmetného zákona alternatívna služba je iná služba namiesto mimoriadnej služby [pozri §  2 písm.  c) zákona č.  570/2005 Z.  z. o brannej povinnosti], ktorú je registrovaný občan alebo vojak v zálohe povinný vykonať v čase vojny a vojnového stavu, ak podal písomné vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby z dôvodu, že jej výkon je v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním (pozri čl.  25 ods.  2 Ústavy Slovenskej republiky).

Pri mimoriadnych udalostiach

Zákonník práce nevymedzuje, čo je mimoriadna udalosť. Pojem je vymedzený v zákone č.  42/1994 Z.  z. o civilnej ochrane obyvateľstva, ktorý v §  3 ods.  1 ustanovuje, že na účely tohto zákona sa mimoriadnou situáciou rozumie obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok, ktorá je vyhlásená podľa tohto zákona; počas nej sa vykonávajú opatrenia na záchranu života, zdravia alebo majetku, na znižovanie rizík ohrozenia alebo činnosti nevyhnutné na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti. Podľa §  3 ods.  2 uvedeného zákona na účely tohto zákona sa mimoriadnou udalosťou rozumie živelná pohroma, havária, katastrofa, ohrozenie verejného zdravia II. stupňa (pozri §  48 ods.  2 zákona č.  355/2007 Z.  z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia) alebo teroristický útok, pričom:

1. živelná pohroma je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k nežiaducemu uvoľneniu kumulovaných energií alebo hmôt v dôsledku nepriaznivého pôsobenia prírodných síl, pri ktorej môžu pôsobiť nebezpečné látky alebo pôsobia ničivé faktory, ktoré majú negatívny vplyv na život, zdravie alebo na majetok,
2. havária je mimoriadna udalosť, ktorá spôsobí odchýlku od ustáleného prevádzkového stavu, v dôsledku čoho dôjde k úniku nebezpečných látok alebo k pôsobeniu iných ničivých faktorov, ktoré majú vplyv na život, zdravie alebo na majetok,
3. katastrofa je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k narastaniu ničivých faktorov a ich následnej kumulácii v dôsledku živelnej pohromy a havárie.

Činnosť v prípadoch, keď je fyzická osoba povinná podľa osobitných predpisov poskytnúť osobnú pomoc

Ide napr. o §  13 – Osobná pomoc a vecné plnenie zákona č.  129/2002 Z.  z. o integrovanom záchrannom systéme, kde sa v ods.  1 stanovuje, že „Každý je povinný pri zásahu na výzvu veliteľa zásahu, oprávnenej osoby alebo operačného strediska tiesňového volania poskytnúť pomoc, ktorá spočíva .... a) v osobnej pomoci alebo inej pomoci potrebnej na záchranu života, zdravia alebo majetku, …“, v ods.  2 sa ustanovuje, že „Bezprostredne po zásahu je veliteľ zásahu alebo oprávnená osoba povinná vystaviť na žiadosť osoby, ktorá poskytla pomoc podľa odseku  1, písomné potvrdenie o poskytnutí pomoci.“ Obdobne napr. podľa §  41 ods.  2 písm.  c) zákona č.  7/2010 Z.  z. o ochrane pred povodňami „Osoba je na zabezpečenie ochrany pred povodňami povinná .... c) poskytnúť osobnú pomoc … na ochranu zdravia, majetku, životného prostredia, kultúrneho dedičstva a hospodárskej činnosti pred povodňami; …“

Činnosť pri povinnej účasti zamestnancov na rekondičných pobytoch

Rekondičný pobyt upravuje zákon č.  124/2006 Z.  z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v §  11, kde sa v ods.  1 ustanovuje, že „Zamestnávateľ je v záujme predchádzania vzniku chorôb z povolania povinný zabezpečovať rekondičný pobyt zamestnancovi, ktorý vykonáva vybrané povolanie. Rekondičný pobyt je aj rehabilitácia v súvislosti s prácou, ktorú zamestnávateľ zabezpečuje zamestnancovi priebežne počas výkonu práce.“

 Zdroj: publikácia Prekážky v práci