Zmeny v príspevku na rekreáciu podľa § 152a Zákonníka práce

Všeobecne k príspevku na rekreáciu podľa § 152a Zákonníka práce

 Ustanovenie § 152a Zákonníka práce upravuje rekreáciu zamestnancov, presnejšie tzv. príspevok na rekreáciu zamestnanca, ktorý poskytuje zamestnávateľ.  Z ustanovenia možno vybrať niekoľko základných parametrov, ktoré budú užitočné aj pri výklade novely:

-  odsek 1: zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, poskytne zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok,

-  odsek 2: zamestnávateľ môže rozhodnúť, že príspevok na rekreáciu poskytne zamestnancovi prostredníctvom rekreačného poukazu podľa osobitného predpisu. (pozn. formy poskytovania príspevku – preplatenie nákladov na základe dokladov alebo rekreačný poukaz podľa zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu),

-  odsek 4: oprávnenými výdavkami podľa ods. 1 sú preukázané výdavky zamestnanca na (pozn. štyri typové situácie „rekreácie“):

a) služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky,

b) pobytový balík obsahujúci ubytovanie najmenej na dve prenocovania a stravovacie služby alebo iné služby súvisiace s rekreáciou na území Slovenskej republiky,

c) ubytovanie najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky, ktorého súčasťou môžu byť stravovacie služby,

d) organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území Slovenskej republiky pre dieťa zamestnanca navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom; ...

-   odsek 5: oprávnenými výdavkami podľa ods. 1 sú aj preukázané výdavky zamestnanca podľa ods. 4 na manžela, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení a inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorí sa so zamestnancom zúčastňujú na rekreácii, (pozn. ide teda o vymedzenie okruhu osôb, na ktoré si zamestnanec, ktorý sa zúčastňuje rekreácie môže uplatniť výdavky, napr. ide na rekreáciu s vlastným dieťaťom, s manželom),

-   ods. 6: Ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom rekreačného poukazu, zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky podľa ods. 4 a 5 najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca. (ide o preukázanie výdavku na základe dokladu – faktúry z ubytovacieho zariadenia, pričom na doklade musí byť aj označenie zamestnanca).

 Podrobne k zmenám v novelizovaných zákonoch

 a) zmena v § 152a ods. 4 Zákonníka práce

Navrhovateľ tu doplnil, že v prípade štyroch typov rekreácií nejde len o výdavky zamestnanca, ale môže ísť aj o výdavky rodiča zamestnanca („zamestnanca alebo rodiča zamestnanca“) na takúto rekreáciu.

Kto je rodičom osoby vyplýva zo zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (otec, matka, náhradní rodičia).

b) zmena v § 152a ods. 5 Zákonníka práce

Tu navrhovateľ v nadväznosti na ods. 4 doplnil, že nejde len o výdavky zamestnanca na inú osobu, ale ide aj o výdavky rodiča zamestnanca na inú osobu, t. j. o výdavky, keď rodič ide na rekreáciu s inou osobou. Zároveň navrhovateľ terminologicky zmenil slová „vlastné dieťa“ na „dieťa zamestnanca“ a doplnil za slovo „manžela“ slovo „zamestnanca“, aby tak odlíšil situácie, keď ide na rekreáciu zamestnanec (s vlastným dieťaťom) a keď rodič (ide s dieťaťom zamestnanca, s vlastným dieťaťom „môže“ ísť, len ak s ním býva v spoločnej domácnosti).

c) zmena § 27a ods. 3 zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu

Navrhovateľ teda mení § 27a ods. 3 zákona a zavádza výnimku, že rekreačný poukaz, ktorý je vydaný na fyzickú osobu, možno preniesť na rodiča držiteľa rekreačného poukazu.

Ak je rekreačný poukaz – vo fyzickej forme vydaný na osobu zamestnanca (meno a priezvisko), ubytovacie/rekreačné zariadenie, ak reálne skúma, že ubytovaná osoba je iná ako osoba, na ktorú bol rekreačný poukaz vydaný, by mala mať preukázané, že osoba, ktorá ho využíva je rodičom zamestnanca. V tomto ohľade do úvahy prichádza určité vyhlásenie zamestnanca, že prenáša rekreačný poukaz na svojho rodiča. V tomto momente je však predčasné hovoriť o praktickej realizácii tohto ustanovenia, pretože otázka prenosu môže byť riešená aj v obchodných podmienkach subjektu, ktorý rekreačný poukaz vydáva. Zákon tieto detaily nešpecifikuje, ako sa táto prenositeľnosť má realizovať. Môže ísť aj o situáciu, keď je tzv. rekreačný poukaz len virtuálny, t. j. realizovaný cez webový portál, na ktorý má zamestnanec prostredníctvom zamestnávateľa prístup, kde si zamestnanec rezervuje rekreačné/ubytovacie zariadenie z okruhu dostupných rekreačných/ubytovacích zariadení. Je teda možné, že takáto funkcionalita bude dostupná na portáli, kde si zamestnanec bude môcť zvoliť, či rekreačný poukaz využíva pre seba alebo pre svojho rodiča.

Schválená zmena nemá dopad na to, že ak je rodič zamestnanca sám zamestnancom u iného zamestnávateľa, aby žiadal o príspevok u svojho zamestnávateľa. Ak si príspevok za rekreáciu rodiča žiada od svojho zamestnávateľa zamestnanec, nejde o situáciu podľa ods. 3 „Zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok na rekreáciu len u jedného zamestnávateľa.“, pretože o príspevok žiada jeho dcéra/syn od svojho zamestnávateľa. Rodič – zamestnanec si teda nevyčerpal možnosť požiadať u inej rekreácie príspevok u svojho zamestnávateľa. Na rovnakú rekreáciu však nemožno žiadať príspevok tak, že oň požiada zamestnanec (za rekreáciu rodiča) a rodič (za svoju rekreáciu).

Zdôvodnenie predkladateľa

Pred interpretáciou samotnej zmeny je vhodné citovať aj ciele predkladateľov (pozn. ide o výber z dôvodovej správy):

„Cieľomnávrhu zákona je zintenzívniť podporu domáceho cestovného ruchu prostredníctvom rozšírenia foriem uplatňovania rekreačného poukazu zamestnanca a tým maximalizovať poskytovanie, resp. využívanie rekreačných poukazov.

....

Prenositeľnosť rekreačného poukazu na rodiča zamestnanca má plošne podporiť možnosť využívania rekreačného poukazu zamestnanca a maximalizovať efektivitu ich pozitívnych vplyvov. Vďaka možnosti prenosu rekreačného poukazu bude mať rodič zamestnanca s nižším disponibilným príjmom väčšiu možnosť zúčastniť sa na aspoň jednej rekreácii počas roka, ktorá je potrebná na regeneráciu fyzických a psychických síl a zvýšenie kvality ich života.

Predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov má pozitívne a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, pričom v danej súvislosti je možné očakávať veľmi mierne zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu a rozpočtov samospráv z väčšej spotreby služieb domáceho cestovného ruchu markantnejším využívaním rekreačných poukazov; očakáva sa mierne zníženie príjmov na dani z príjmov z dôvodu, že príjem zamestnanca z príspevku na rekreáciu je oslobodený od dane z príjmov a tiež s týmto príspevkom spojené výdavky (náklady) si zamestnávateľ môže zahrnúť do daňových výdavkov; očakávať je možné aj mierne zvýšenie výdavkov zo štátneho rozpočtu z dôvodu, že mnohí zamestnanci štátu môžu požiadať o príspevok na rekreáciu pre svojho rodiča.

Predkladaný návrh zákona má pozitívne a negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Pozitívom je  predovšetkým výraznejší vplyv na podnikateľské subjekty v oblasti cestovného ruchu. Negatívnym je vplyv na podnikateľské subjekty zamestnávajúce zamestnancov, ktorí majú nárok na rekreačný poukaz, no využívajú ho nepravidelne, resp. ho nevyužívajú. Títo zamestnanci budú mať svoj nárok na rekreačný poukaz preniesť na svojho rodiča. Predkladaný návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy. Ekonomicky aktívne obyvateľstvo bude môcť svoj príspevok na rekreáciu preniesť na svojho rodiča, pričom možno očakávať zvýšenie miery využívania tohto príspevku, čo môže mať za následok napr.  zvýšenie počtu zamestnancov v oblasti domáceho cestovného ruchu alebo väčšiu možnosť ľuďom s nízkym disponibilným príjmom zúčastniť sa na aspoň jednej rekreácii počas roka. Predkladaný návrh zákona nemá vplyvy na životné prostredie, a ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana.“

Interpretácia zmeny zákona

Dôvodová správa má mať za cieľ vysvetliť zmenu zákona. V tomto ohľade bolo účelné odcitovať relevantné pasáže z nej, pretože obsah zákona umožňuje rôzne interpretácie a vyvoláva viaceré aplikačné otázky.

a) rekreačný poukaz alebo aj preukazovanie výdavkov?

Z textácie zákona a z dôvodovej správy nie je úplne jasné, či navrhovateľ chcel zmenu aplikovať len na tzv. rekreačné poukazy alebo aj na príspevok na rekreáciu, kde sa rekreácia preukazuje dokladmi z ubytovacieho/rekreačného zariadenia (napr. predkladateľ v dôvodovej správe hovorí hlavne o rekreačnom poukaze a nezmenil znenie ods. 6).

Pri pohľade na dôvodovú správu sa javí, že predkladateľ nepostrehol rozdiel medzi „rekreačným poukazom“ – ako určitým „papierom“, ktorý zamestnanec dostane od zamestnávateľa (v praxi často elektronický portál s výberom ubytovacích/rekreačných zariadení alebo „plastová“ kartička“) a v rekreačnom/ubytovacom zariadení ho (alebo jeho rodič) uplatní, a teda nepreukazuje výdavky podľa ods. 6 predložením dokladu z rekreačného/ubytovacieho zariadenia a preukazovaním výdavkov – faktúrou/dokladom z rekreačného/ubytovacieho zariadenia.  Z dôvodovej správy to nie je úplne zrejmé, pretože predkladateľ v jednej časti uvádza, že cieľom je „maximalizovať poskytovanie, resp. využívanie rekreačných poukazov“ a v inej časti uvádza, že „očakávať je možné aj mierne zvýšenie výdavkov zo štátneho rozpočtu z dôvodu, že mnohí zamestnanci štátu môžu požiadať o príspevok na rekreáciu pre svojho rodiča.“.

V tomto ohľade sa javí (aj v kontexte ďalších informácií, ktoré má autor textu), že predkladateľ chcel uplatňovať zmenu na obidve situácie. Tomu však znenie vyjadrené v zákone nie úplne zodpovedá. Je však možné predpokladať, že interpretácia bude smerovať k tomu, že novela sa vzťahuje na obidve typové situácie.

b) vystavenie dokladu na zamestnanca alebo na rodiča?

Predkladateľ nezmenil § 152a ods. 6 Zákonníka práce, a teda stále bude platiť, že „Ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom rekreačného poukazu, zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky podľa odsekov 4 a 5 najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca.“.

Javí sa teda, že rekreačné/ubytovacie zariadenie by malo na účely uznania vystaviť doklad tak, aby doklad bol vystavený na zamestnanca – na doklade musí byť „označenie zamestnanca“ (ktorý si príspevok u zamestnávateľa uplatní) a medzi ubytovanými musí byť rodič zamestnanca. Slová „označenie zamestnanca“ nemožno interpretovať tak, že z nich automaticky vyplýva, že zamestnanec je ubytovaná osoba [pozri aj ods. 4 písm. d) – pobyt dieťaťa bez rodiča]. To jest ako ubytovaný bude uvedený rodič, pričom akceptované sú aj výdavky na inú osobu, ktorá sa rekreácie zúčastnila s rodičom, ak ide o osobu v rozsahu podľa ods. 5.

c) výdavok zamestnanca alebo rodiča?

Ďalšou otázkou je otázka uhradenia rekreácie. Do úvahy totiž pripadajú dve možnosti, ak ide o rekreáciu rodiča:

1. rekreáciu uhradí zamestnanec za rodiča,
2. rekreáciu si uhradí rodič.

Ad 1: Je otázne, do akej miery z ods. 4 možno odvodiť takúto kombináciu, keďže ods. 4 upravuje výdavky osoby na svoju rekreáciu a ods. 5 výdavky aj na iné osoby, ktoré sú účastné na rekreácii s touto osobou. Krížová situácia, t. j. že zamestnanec uhradí rekreáciu rodičovi z ods. 4 a 5 priamo nevyplýva [určitým precedensom je situácia v ods. 4 písm. d), keď zamestnanec – rodič uhrádza pobyt vlastnému dieťaťu, situácia napr. pod písm. e), ak by zamestnanec rodičovi hradil rekreáciu priamo však v § 152a ustanovená nie je]. V zákone tak v ods. 4 chýba textácia „oprávnené výdavky zamestnanca na rodiča“.

V praxi sa však možno domnievať, že interpretácia bude inklinovať k uznaniu výdavkov zamestnanca na rekreáciu rodiča aj vzhľadom na to, že prax si pravdepodobne nájde spôsob, ako situáciu nastaviť tak, aby zodpovedala § 152a.

Ak by sa pripustila takáto krížová situácia, išlo by o výdavok zamestnanca, a teda príspevok by išiel zamestnancovi, ktorý nemá dôvod ho „posunúť“ rodičovi. Zamestnanec by, podobne ako je to pri ods. 5, musel preukázať, že na dovolenke bola osoba rodiča (ak by to zamestnávateľ požadoval nad rámec len čestného vyhlásenia o osobe ako rodičovi) – napríklad príslušnými dokladmi – rodný list. Rovnako, ak by s rodičom boli iné osoby, že ide o tieto osoby.

Ad 2: Ďalšou zaujímavou otázkou je skutočnosť, že ak rodič zamestnanca vynaloží na ubytovanie napríklad 400 eur a „uplatní“ si 55 % – t. j. 220 eur, tak jediným, kto o príspevok môže žiadať zamestnávateľa je jeho zamestnanec. Zamestnávateľ s rodičom totiž priamu väzbu nemá. Ak príde tretia osoba k zamestnávateľovi a uvedie, že je rodičom jeho zamestnanca a žiada o uhradenie príspevku na rekreáciu podľa § 152a Zákonníka práce, je potrebné si uvedomiť to, že oprávneným z § 152a Zákonníka práce je zamestnanec – je to jasné z textácie ods. 6  „zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky ... predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca.“.Okrem toho, tretia osoba (hoci rodič) nemôže dať do popredia svoje nároky pred nárokmi zamestnanca. Z tohto hľadiska príspevok na rekreáciu môže ísť len výlučne cez zamestnanca (s jeho súhlasom). Ak by sa teda aj rodič domáhal úhrady príspevku podľa § 152a Zákonníka práce priamo od zamestnávateľa alebo tlačil na svoje dieťa, aby žiadalo o príspevok, nemá z tohto titulu žiadne práva. Ani sám zamestnanec nie je povinný, ak si nechce uplatniť príspevok na rekreáciu (napr. nechce sa mu riešiť byrokraciu s tým spojenú alebo nemá záujem o rekreáciu na Slovensku a pod.) uplatniť si príspevok na rekreáciu.

Pri výdavku rodiča možno ako problém vnímať to, že podľa ods. 6 má byť na doklade z ubytovacieho/rekreačného zariadenia uvedený zamestnanec („predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca“)  pričom ale platiteľom rekreácie je rodič zamestnanca – doklad je na rodiča, ubytovaným je rodič zamestnanca. Ubytovacie/rekreačné zariadenie by teda na doklad muselo nejakým spôsobom dopísať zamestnanca ako rodiča osoby, na ktorú je doklad vystavený a ktorá je tam ubytovaná. Ak by bol doklad vystavený na zamestnanca, mohlo by byť otázne, prečo potom rekreáciu uhrádza rodič (ak ju uhradil kartou a nie v hotovosti). V tomto ohľade sa teda javí ako jednoduchšia cesta, že doklad bude vystavený na zamestnanca, ubytovaným bude rodič, platba bude urobená zamestnancom (napr. pri objednávke) alebo bude za platiteľa formálne považovaný zamestnanec (v prípade platby v hotovosti). K uvedenému však platí vyššie uvedené, že zákon explicitne neuvádza úhradu výdavku zamestnancom za rodiča.

Na účely vyplatenia príspevku by sa muselo preukázať, že výdavok uhradil rodič zamestnanca (napr. doklad o platbe z účtu, kartou).

d) vyplatenie príspevku zamestnancovi alebo rodičovi?

Ak zamestnanec „žiadosti“ rodiča „vyhovie“ a o príspevok zamestnávateľa požiada a zamestnávateľ príspevok „chce“ vyplatiť, vzniká otázka, či sa príspevok na rekreáciu vypláca zamestnancovi alebo rodičovi. Keďže priamy vzťah je len medzi zamestnancom a zamestnávateľom a len zamestnanec môže žiadať o príspevok pre svojho rodiča, možno sa domnievať, že takýto príspevok sa vypláca len zamestnancovi, a to bez ohľadu na to, že výdavok na rekreáciu vynaložil rodič zamestnanca. Tu sa však už možno domnievať, že zamestnanec, ktorý „v mene“ rodiča požiadal o vyplatenie príspevku a predložil doklady rodiča,  je povinný sumu vyplatiť rodičovi, pretože by išlo o bezdôvodné obohatenie na jeho strane, pretože to bol rodič, kto vynaložil výdavok na rekreáciu. V danom prípade by sa zamestnanec obohatil o 220 eur, nejde totiž o príspevok rodine.