- Vzor
Zvýšenie stravného od 1. septembra 2024
V Zbierke zákonov SR pod č. 211/2024 Z. z. bolo 1. augusta 2024 publikované Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky z 29. júla 2024 o sumách stravného. Opatrenie nadobúda účinnosť od 1. septembra 2024.
Dochádza ním k zvýšeniu súm stravného pri vnútroštátnych pracovných cestách. Rovnako má dopad na určovanie súm podľa § 152 Zákonníka práce o stravovaní.
Podľa § 8 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“) „Sumy stravného pre časové pásma podľa § 5 ods. 1 a 2 ... zvyšuje ministerstvo opatrením na základe údajov štatistického úradu o indexe cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní ... . Zvýšenie súm sa vykoná, ak rozdiel kumulatívneho indexu cien za príslušný kalendárny mesiac a hodnoty základne je najmenej 5 %; sumy náhrad sa zvýšia o percento príslušného rozdielu. Kumulatívny index cien za príslušný kalendárny mesiac sa vypočíta ako súčin koeficientov medzimesačných indexov a hodnoty základne. Hodnota základne, za ktorú sa považuje príslušný kalendárny mesiac, podľa ktorého bola naposledy opatrením podľa § 5 ods. 2 .... zvýšená suma náhrad, je 100 %. Zvýšené sumy náhrad podľa prvej vety patria zamestnancovi od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli zverejnené.“.
Posledné zvýšenie súm stravného bolo vykonané s účinnosťou od 1. októbra 2023 na základe indexu za mesiac jún 2023. Index za mesiac apríl 2024 dosiahol hodnotu 105,3, t. j. ide o zvýšenie o 5,3 percentuálneho bodu, a bola teda splnená podmienka pre zvýšenie súm stravného.
Ide o pravdepodobne posledné zvýšenie súm stravného formou opatrenia, vzhľadom na to, že 21. augusta 2024 vláda schválila návrh novely zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách (prvé čítanie v NR SR by malo byť v septembri a druhé v októbri/novembri 2024), na základe ktorého sa prejde na systém oznamovania súm stravného v Zbierke zákonov SR – oznámi sa zvýšenie, ktoré nastalo zo zákona (podobne ako pri minimálnej mzde).
a) Zmena sumy stravného pre jednotlivé časové pásma
|
Časové pásmo podľa trvania pracovnej cesty |
Staré sumy stravného |
Nové sumy stravného |
Rozdiel |
|
5 až 12 hodín |
7,80 € |
8,30 € |
0,50 € |
|
Nad 12 až 18 hodín |
11,60 € |
12,30 € |
0,70 € |
|
Nad 18 hodín |
17,40 € |
18,40 € |
1 € |
b) Vplyv na príspevok na stravovanie podľa Zákonníka práce
Sekundárnym dôsledkom zvyšovania stravného podľa zákona o cestovných náhradách je aj zvyšovanie príspevku podľa § 152 Zákonníka práce.
Podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce „Zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa odseku 2 v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Príspevok podľa prvej vety sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu.“
Podľa § 152 ods. 4 Zákonníka práce: „Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Zamestnávateľ poskytuje stravovaciu poukážku v elektronickej forme; to neplatí, ak použitie stravovacej poukážky v elektronickej forme zamestnancom počas pracovnej zmeny na pracovisku alebo v jeho blízkosti nie je možné.“.
Základom bude suma stravného: 8,30 €.
Okruh zamestnancov – stravovanie v stravovacom zariadení zamestnávateľa (cena jedla)
V tomto zariadení sa vychádza zo skutočných nákladov na prípravu jedla vrátane nákladov na suroviny, energie, stroje, mzdy zamestnancov a pod.
Napríklad, ak zamestnávateľ varí jedlo za 6 € a taká je cena jedla, prispieva 55 % ceny jedla. V tomto prípade je suma stravného podľa zákona o cestovných náhradách bezpredmetná (s výnimkou stropu príspevku na účely zdaňovania).
Okruh zamestnancov – stravovacia poukážka (gastrolístok)
Tu platí, že, cenou jedla sa rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu (príslušné opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR o sumách stravného).
|
Minimálna hodnota stravovacej poukážky |
|
|
Stará hodnota |
Nová hodnota |
|
Suma stravného pre časové pásmo 5 až 12 hodín je 7,80 €. Výpočet: 5,85 € (najmenej 75 % zo 7,80 €). |
Suma stravného pre časové pásmo 5 až 12 hodín je 8,30 €. Výpočet: 6,225 = 6,23 € (najmenej 75 % z 8,30 €). |
Zamestnávateľ prispieva najmenej 55 % z tejto sumy (hodnoty).
|
Minimálny príspevok |
|
|
Stará hodnota |
Nová hodnota |
|
55 % z 5,85 € = 3,2175 € (3,22 €) |
55 % zo 6,23 € = 3,4265 € (3,43 €) |
Zákon upravuje aj maximálnu hodnotu príspevku (význam v kontexte zdaňovania).
|
Maximálny príspevok |
|
|
Stará hodnota |
Nová hodnota |
|
55 % zo 7,80 € = 4,29 € |
55 % z 8,30 € = 4,565 € |
Okruh zamestnancov – finančný príspevok
Podľa § 152 ods. 8 Zákonníka práce: „Suma finančného príspevku na stravovanie je suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie iným zamestnancom podľa odseku 3 prvej vety, najmenej však 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky podľa odseku 4. Ak zamestnávateľ neprispieva na stravovanie iným zamestnancom podľa odseku 3, suma finančného príspevku na stravovanie je najmenej 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky podľa odseku 4, najviac však 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Okrem sumy podľa prvej vety alebo druhej vety zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi príspevok podľa osobitného predpisu.“.
V tomto prípade zamestnávateľ, ktorý prispieva iným zamestnancom poskytovaním stravovacej poukážky, prispieva týmto zamestnancom porovnateľne ako zamestnancom so stravovacou poukážkou. Keďže týmto zamestnancom dáva len príspevok za seba, neposkytuje zamestnancom pri minimálnej hodnote stravovacej poukážky 6,23 €, ale 55 % zo sumy 6,23 €, t. j. 3,43 €. Ak napríklad poskytuje stravovaciu poukážku v hodnote 7 €, tak zamestnancom s finančným príspevkom poskytuje 55 % zo sumy 7 €, t. j. 3,85 €.
Ak zamestnávateľ nemá zamestnancov so stravovacími poukážkami, poskytuje príspevok najmenej v minimálnej hodnote najmenej 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky – 55 % zo sumy 6,23 €, t. j. 3,43 €.
Nad rámec uvedeného zamestnávateľ na stravovanie prispieva zo sociálneho fondu.
Štátna služba
V zákone č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe je osobitné pravidlo o výške súm, a teda, ak je minimálna hodnota stravovacej poukážky 6,23 € (75 % zo sumy 8,30 €), tak:
- minimálna suma príspevku je 4,05 € (65 % zo 6,23 €),
- maximálna suma príspevku (oslobodeného od dane) je 65 % zo sumy 8,30 € je 5,40 €.
Minimálna mzda na rok 2025
Suma mesačnej minimálnej mzdy sa určuje buď dohodou sociálnych partnerov (členov Hospodárskej a sociálnej rady SR), alebo, ak sa nedohodnú, na základe tzv. automatu. Sociálni partneri sa na sume minimálnej mzdy nedohodli ani na zasadnutí HSR SR dňa 19. augusta 2024, a teda suma sa určila na základe automatu. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR publikuje aj príslušné oznámenie v Zbierke zákonov SR.
Na stole bola dohoda na sume 820 €, avšak táto bola zo strany zamestnávateľských zväzov podmienená a) zmenami v mzdových zvýhodneniach naviazaných na minimálnu mzdu, b) v postupnom zvýšení automatu z 57 % na 60 % (t. j. nie tak, ako to zatiaľ navrhuje vláda SR). Pre odbory to nebola akceptovateľná požiadavka.
a) Mesačná minimálna mzda
Základ: priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje suma mesačnej minimálnej mzdy – t. j. za rok 2023.
Priemerná mesačná mzda za rok 2023: 1430 €
Vzorec: 57 % tejto sumy = 815,10 €. Zaokruhľuje sa na celé číslo.
|
Mesačná minimálna mzda 2024 |
Mesačná minimálna mzda 2025 |
Rozdiel
|
|
750 € |
816 € |
+ 66 € |
*pre rok 2024 išlo o dohodu sociálnych partnerov podľa zákona o minimálnej mzde.
b) Suma minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom
Vzorec: určuje sa ako 1/174 z mesačnej minimálnej mzdy.
816/174 = 4,689655172413793 = zaokrúhľuje sa na tri desatinné miesta.
|
Suma minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom 2024 |
Suma minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom 2025 |
Rozdiel
|
|
4,31 € |
4,690 € |
+ 0,38 € |
c) Dopad na minimálne mzdové nároky – stupne náročnosti práce
Minimálne mzdové nároky (§ 120 ZP) sa zvyšujú o sumu rastu minimálnej mzdy, t. j. pre rok 2025 o 66 €.
|
Suma minimálneho mzdového nároku zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou pre príslušný stupeň |
||
|
Stupeň náročnosti práce |
2024 |
2025 |
|
1. |
750 € |
816 € |
|
2. |
866 € |
932 € |
|
3. |
982 € |
1048 € |
|
4. |
1098 € |
1164 € |
|
5. |
1214 € |
1280 € |
|
6. |
1330 € |
1396 € |
Rovnako to platí o zvýšení hodinových súm u zamestnancov odmeňovaných hodinovou mzdou.
|
Suma minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín |
||
|
Stupeň náročnosti práce |
2024 |
2025 |
|
1 |
4,310 € |
4,690 € |
|
2 |
4,977 € |
5,356 € |
|
3 |
5,644 € |
6,023 € |
|
4 |
6,310 € |
6,690 € |
|
5 |
6,977 € |
7,356 € |
|
6 |
7,644 € |
8,023 € |
c) Dopad na mzdové zvýhodnenia naviazané na minimálnu mzdu
|
Prehľad mzdových zvýhodnení, mzdovej kompenzácie, náhrady za pracovnú pohotovosť mimo pracoviska |
|||
|
% z min. mzdy |
2024 |
2025 |
|
|
sobota |
50 % |
2,155 € |
2,345 € |
|
45 % |
1,9395 € |
2,1105 € |
|
|
nedeľa |
100 % |
4,310 € |
4,69 € |
|
90 % |
3,879 € |
4,221 € |
|
|
nočná práca
|
40 % |
1,724 € |
1,876 € |
|
50 % (riziková) |
2,155 € |
2,345 € |
|
|
35 % |
1,5085 € |
1,6415 € |
|
|
sťažený výkon práce |
20 % |
0,862 € |
0,938 € |
|
pracovná pohotovosť mimo pracoviska |
20 % |
0,862 € |
0,938 € |
Pozn.: Keďže v NR SR je novela zákona o minimálnej mzde a zamestnávatelia požadovali zmeny v mzdových zvýhodneniach naviazaných na minimálnu mzdu, nemožno vylúčiť, že táto otázka bude v nejakom rozsahu diskutovaná s prípadnou zmenou zákona.
Novela zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách – schválenie vládou SR
Dňa 21. augusta 2024 vláda SR schválila návrh novely zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Predpokladaný legislatívny proces je: I. čítanie v NR SR – septembrová schôdza, II. a III. čítanie: októbrová/novembrová schôdza. Z dôvodu predloženia materiálu až na vládu 21. augusta 2024 sa oproti pripomienkovému konaniu posunula účinnosť prechodného ustanovenia z 1. novembra 2024 na 1. decembra 2024. Zvyšok novely má navrhovanú účinnosť od 1.januára 2025.
Tento materiál bol pôvodne súčasťou novely zákona o minimálnej mzde, ale musel byť od nej oddelený, a teda sa predkladal ako samostatný návrh.
Okruh zmien:
- nové znenie § 7 – náhrady za používanie cestných motorových vozidiel zamestnanca pri pracovných cestách.
Ustanovenie § 7 sa predkladá ako celok, vychádza z pôvodného znenia, ale podstatne sa prepracúva. Ide o tieto zmeny:
- celý text: aktualizácia a zosúladenie terminológie s osobitnými predpismi v doprave. Ide napr. o zákon č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – pojmy ako motorové vozidlo, nemotorové vozidlo, cestné vozidlo, zvláštne vozidlo, kategórie vozidiel, štvorkolka, doklad o vozidle, zástupca výrobcu (t. j. nepoužívajú sa už pojmy jednostopové a dvojstopové vozidlo, technický preukaz).
- osobitné pravidlá pre elektromobily a plug-in hybridy:
a) spresnenie jednotkovej ceny pohonnej látky v prípade, ak je pohonnou látkou elektrická energia; v tomto prípade sa navrhuje za doklad o kúpe považovať okrem dokladu napr. z nabíjacej stanice aj doklad od dodávateľa elektrickej energie, z ktorého možno odvodiť jednotkovú sadzbu za elektrickú energiu pre domácnosť, v ktorej zamestnanec vozidlo nabíjal. Ide napr. o sadzbu podľa zmluvných podmienok, za ktorú zamestnanec odoberá energiu v domácnosti (napr. v dome), kde si nabíja svoje elektrovozidlo. Zákon sa neobmedzuje len na domácnosť zamestnanca, ale môže ísť napr. aj o domácnosť rodinného príslušníka (t. j. napr. zamestnanec, ktorý býva v byte, nabíja vozidlo v dome rodiča).
Ak zamestnanec nevie preukázať jednotkovú cenu pohonnej látky dokladom o kúpe (v domácnosti, resp. aj z nabíjačky) možno využiť údaje zo Štatistického úradu SR, ktorý od 1. januára 2024 sleduje v rámci kategórie „Priemerné ceny pohonných látok v SR (týždenne)“, aj:
- Elektrická energia AC nabíjanie (eur / kWh),
- Elektrická energia DC nabíjanie (eur / kWh),
- Elektrická energia ultra nabíjanie (eur / kWh), t. j. nielen priemernú cenu – benzín, nafta, plyn (CNG, LNG).
b) spresnenie určenia spotreby pri elektrovozidle – ide o spotrebu uvedenú v doklade o vozidle (ktorá sa nezapisuje povinne do dokladov o vozidle v časti emisie a spotreba, keďže elektrické vozidlo pri prevádzke neprodukuje emisie, ale môže byť uvedená v ďalších úradných záznamoch) alebo o v ods. 9 ide o spotrebu zistenú meračom zabudovaným vo vozidle alebo v ods. 10 o spotrebu preukázanú inými dokladmi (napr. technickými údajmi od výrobcu, zástupcu výrobcu).
c) upravenie postupu v prípade plug-in hybridu: rovnaký postup, ako sa postupuje v prípade, ak je pohonnou látkou plyn alebo plyn v kombinácii s inou pohonnou látkou, a to vzhľadom na to, že je problematické sledovať správanie plug-in hybridu v reálnej prevádzke (napr. podľa dokladov by mal mať spotrebu 1,1 litra/100 km, avšak v skutočnej prevádzke pôjde o 4 litre).
d) zreálnenie spotreby vozidiel: navýšenie spotreby uvedenej v evidencii o vozidle o 10 % (tam, kde sa doteraz nezvyšovala) – inšpirácia v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v § 19 ods. 2 písm. l), kde sa pre služobné vozidlá zvyšuje spotreba o 20 %, a to z dôvodu, že doklad o vozidle pri nových vozidlách uvádza len kombinovanú spotrebu, ktorá však nezodpovedá reálnej spotrebe. Vzhľadom na zvýšenú spotrebu elektrovozidiel pri vyšších rýchlostiach sa navrhuje zaviesť % zvýšenia (20 %) pre jazdu po rýchlostnej ceste a diaľnici. Zamestnanec však spotrebu môže preukazovať aj podľa ods. 10 písm. a), ktoré sa týka porovnávania podobných vozidiel, písm. b) tzv. prelitrovaním, c) technickými údajmi výrobcu, zástupcu výrobcu – ktorá obsahuje podrobnejšie údaje, resp. pri elektrovozidle napr. aj jediné údaje (pretože zapísanie spotreby do evidencie o vozidle nie je povinné).
- Nové znenie § 8 – zverejňovanie súm stravného a sumy základnej náhrady za používanie vozidla
Podľa novej právnej úpravy sa už nebude vydávať opatrenie (Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR), ale v Zbierke zákonov SR sa bude zverejňovať oznam s presne určeným dátumom zverejnenia (iné pravidlá, napr. rast indexu najmenej o 5 % sa nemenia). Ide o zjednodušenie legislatívneho procesu, pretože napr. pripomienka verejnosti o nezvýšení súm by musela smerovať k zmene zákona, nie k zmene opatrenia, ministerstvo opatrením vlastne len „oznamovalo“ sumu zistenú podľa zákona vo väzbe na rast štatistického indexu. Od dĺžky legislatívneho konania závisela aj účinnosť zmeny (t. j. verejnosť automaticky nevedela, kedy presne bude zmena účinná, mohla to len odhadovať).
Prechodné ustanovenia (§ 38h, § 38i, § 38j) riešia prechod medzi zverejňovaním opatrenia a oznamu).
- Technické zmeny vo väzbe na zmeny v § 7 a § 8: § 5, § 15, § 17, § 22, § 33d.
Novela zákona o minimálnej mzde, zákona o kolektívnom vyjednávaní, Správneho súdneho poriadku a zákona o tripartite
Dňa 21. augusta 2024 vláda SR schválila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Predpokladaný legislatívny proces je: I. čítanie v NR SR – septembrová schôdza, II. a III. čítanie: októbrová/novembrová schôdza. Z dôvodu predloženia materiálu až na vládu 21. augusta 2024 sa oproti pripomienkovému konaniu posunula účinnosť niektorých ustanovení od 1. novembra 2024 na 15. novembra 2024.
Ohľadom ďalšieho vývoja sa javí otvorenou otázka ustanovenia automatu minimálnej mzdy na úrovni 60 % namiesto 57 % vzhľadom na výhradu jednej z koaličných strán a jeho prípadnej úpravy tak, že nárast v roku 2026 nebude na 60 %, ale pôjde o postupný nárast (požadujú napr. aj zamestnávateľské zväzy).
Návrhom zákona sa navrhuje zmeniť nasledujúce právne predpisy:
1. zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov,
2. zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov,
3. zákon č. 103/2007 Z. z. o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o tripartite) v znení neskorších predpisov,
4. zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov.
Účinnosť sa navrhuje rozdeliť:
- od 15. novembra 2024:
–minimálna mzda (posúdenie primeranosti, komisia pre minimálnu mzdu – všeobecné nastavenie pravidiel),
–zadefinovanie, čo je pokrytie kolektívnym vyjednávaním/zmluvami a čo nastáva, ak sa v SR nedosahuje 80 % pokrytie kolektívnym vyjednávaním – povinnosť vypracovať akčný plán (ten do 31.12.2025),
- od 1. januára 2025 zvyšok:
– odmeny sprostredkovatelia/rozhodcovia,
– reprezentatívne kolektívne zmluvy vyššieho stupňa,
– náhrady za pohonné látky pri používaní elektromobilov + zmeny v zákone o cestovných náhradách.
Prehľad zmien
Zákon o minimálnej mzde
- Ustanovenie § 4 – vypustenie osobitného pravidla o určení minimálnej mzdy pri domáckej práci podľa § 52 Zákonníka práce – zastaranosť právnej úpravy,
- Ustanovenie § 8 – zmena v automate pre určovanie minimálnej mzdy – nárast z 57 % na 60 %. Pre určenie minimálnej mzdy na rok 2026 sa navrhuje použiť vzorec: minimálna mzda je 60 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje suma mesačnej minimálnej mzdy.
Vývoj minimálnej mzdy:
|
Rok |
2025 |
2026 (odhad) |
2027 (odhad) |
|
Výška |
0,57 x 1430 = 816 eur |
0,6 x 1530 = 918 eur |
0,6 x 1623 = 974 eur |
|
Bez úpravy |
- |
0,57 x 1530 = 873 eur |
0,57 x 1623= 926 eur |
Pozn.: Posledné odhady z Makroekonomickej prognózy IFP – jún 2024.
- Nový § 8a a § 8b – primeranosť minimálnej mzdy. Ide o transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2041 z 19. októbra 2022 o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii (ďalej len „smernica EÚ 2022/2041).
Vytvorenie (rezortnej alebo tripartitnej – návrh zákona v každom prípade rieši zapojenie sociálnych partnerov do tejto činnosti) komisie pre minimálnu mzdu na účely vypracovania metodiky posudzovania či kritéria, na základe ktorých sa v SR určuje minimálna mzda (v súčasnosti je to automat naviazaný na rast minimálnej mzdy cez percentuálny podiel minimálnej mzdy z priemernej mzdy, zvyšovanie raz ročne k 1.1.) zabezpečili, resp. do budúcna zabezpečia požiadavku na primeranosť minimálnej mzdy (smernica EÚ 2022/2041 a následne aj zákon uvádza ciele: v záujme dosiahnutia dôstojnej životnej úrovne zamestnancov, zníženia chudoby zamestnancov, podpory sociálnej súdržnosti, vyrovnávania sociálnych rozdielov a zníženia rozdielov v odmeňovaní žien a mužov.).
Posudzovanie sa vykoná v kontexte niektorých ekonomických a štatistických parametrov (smernica EÚ 2022/2041 predpisuje a zákon následne ustanovuje minimum: Pri vyhodnotení musia byť zohľadnené aspoň tieto prvky: kúpna sila mesačnej minimálnej mzdy s prihliadnutím na životné náklady, všeobecná úroveň miezd a ich distribúcia, miera rastu miezd a dlhodobá úroveň národnej produktivity a jej vývoj.) a v kontexte orientačnej referenčnej hodnoty, ktorou je 50 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom SR za príslušný kalendárny rok (t. j. že hrubá minimálna mzda za príslušný rok by mala byť 50 % priemernej mzdy na príslušný rok).
Vzhľadom na systém automatickej indexácie minimálnej mzdy (automat) sa podľa smernice 2022/2041 navrhuje vykonať vyhodnocovanie najmenej raz za štyri roky.
Zákon o kolektívnom vyjednávaní a Správny súdny poriadok
- Ustanovenie § 2 – ustanovenie povinnosti kolektívne vyjednávať aj pre subjekty, ktoré sa registrovali ako záujmové združenia právnických osôb (a teda nie ako občianske združenie – združenie zamestnávateľov podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov) alebo ako občianske združenie (podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov ale nie ako združenie zamestnávateľov), ale sú členmi zväzu zamestnávateľov (podľa § 16 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov – napr. reprezentatívneho združenia zamestnávateľov – členov tripartity), z dôvodu, že ide o skrytý zamestnávateľský subjekt, ktorý sa vyhýba kolektívnemu vyjednávaniu, avšak v prípade práv benefituje z členstva v zamestnávateľskej organizácii (a spravidla si člen tripartity na účely splnenia podmienky 100 000 zamestnávaných zamestnancov započítava aj zamestnancov tohto záujmového združenia právnických osôb ako svojho člena),
- Ustanovenia § 7, § 7a, § 9a, § 9b – obnovenie právnej úpravy tzv. reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ktorá bola účinná do 31. marca 2021 (v rovnakom znení). Ak sú naplnené určité kritéria reprezentatívnosti a ak zmluvná strana alebo zmluvné strany oznámia ministerstvu, že uzatvorili reprezentatívnu kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa v odvetví alebo v časti odvetvia (pre ich označenie sa používa SK NACE klasifikácia), tripartitná komisia overí splnenie podmienok reprezentatívnosti. Ak sú splnené, MPSVR SR zverejní oznam v Zbierke zákonov SR o jej uzatvorení. Zamestnávateľ v odvetví alebo v časti odvetvia, v ktorom bola reprezentatívna kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzatvorená, ju musí plniť okrem zamestnávateľov, ktorí spadajú pod výnimky. V tomto ohľade:
– ustanovenie § 7 ods. 1: upravuje pojem „reprezentatívna kolektívna zmluva“ – podmienky na strane organizácie zamestnávateľov a vyššieho odborového orgánu,
– ustanovenie § 7 ods. 2: konštatovanie reprezentatívnosti v odvetví alebo v časti odvetvia, v ktorých spĺňa podmienky,
– ustanovenie § 7 ods. 3: záväznosť pre ostatných zamestnávateľov a ich zamestnancov v odvetví a v časti odvetvia – vymedzenie času odkedy,
– ustanovenie § 7a: upravuje výnimky, t. j. kedy sa reprezentatívna kolektívna zmluva vyššieho stupňa nevzťahuje na zamestnávateľa a jeho zamestnancov, napr. zamestnávateľa zaväzuje už iná kolektívna zmluva vyššieho stupňa, zamestnáva menej ako 20 zamestnancov, vykonáva podnikateľskú činnosť menej ako 24 mesiacov,
(pozn.: Na základe pripomienky zamestnávateľov sa doplnil aj dôvod poberania podpory v čase skrátenej práce).
– ustanovenie § 9a ods. 1: možnosť zmluvných strán alebo zmluvnej strany oznámiť ministerstvu, že uzatvorili reprezentatívnu kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa a formálne náležitosti oznámenia,
–ustanovenie § 9a ods. 2: výzva na doplnenie oznámenia (ak nemá všetky náležitosti) alebo odloženie oznámenia (napr. ak ku dňu doručenia oznámenia bude kolektívna zmluva vyššieho stupňa účinná menej ako šesť mesiacov, ak je v odvetví alebo časti odvetvia iná reprezentatívna kolektívna zmluva vyššieho stupňa, alebo je tam rozhodnutie súdu),
– ustanovenie § 9a ods. 3: zaslanie oznámenia na zverejnenie v Obchodnom vestníku ministerstvom (a právo dotknutého zamestnávateľa predložiť ministerstvu stanovisko do piatich pracovných dní) a overenie reprezentatívnosti,
– ustanovenie § 9a ods. 4: žiadosť o údaje ministerstva na Štatistický úrad SR, resp. zamestnávateľa, na účely overenia reprezentatívnosti – počty zamestnancov,
–ustanovenie § 9a ods. 5: tripartitná komisia zriadená ministerstvom (členstvo, zloženie) – právo reprezentatívnych združení zamestnávateľov a reprezentatívnych združení odborových zväzov vyjadriť stanovisko k údajom uvedeným v oznámení, stanoviskám dotknutých zamestnávateľov, kúdajom (napr. počet zamestnancov), ktoré boli predložené Štatistickým úradom SR, resp. zamestnávateľom,
– ustanovenie § 9a ods. 6: ak ministerstvo zistí, že kolektívna zmluva vyššieho stupňa je reprezentatívna, požiada o zverejnenie oznamu v Zbierke zákonov SR alebo ak zistí, že nie je reprezentatívna, požiada o zverejnenie oznámenia o tejto skutočnosti v Obchodnom vestníku a zverejní to aj na webovom sídle,
– ustanovenie § 9a ods. 7: zverejnenie iných údajov v Zbierke zákonov SR – súd zrušil oznámenie alebo súd rozhodol, že kolektívna zmluva vyššieho stupňa je reprezentatívna (ak predtým bolo konštatované, že nie je reprezentatívna),
– ustanovenie § 9a ods. 8: aplikácia vyššieho uvedeného postupu aj na dodatok,
– ustanovenie § 9b: preskúmateľnosť oznámenia súdom,
V rámci pripomienkového konania – pripomienka Ministerstva spravodlivosti SR sa zvyšok § 9b vypustil a doplnil sa čl. II – novela Správneho súdneho poriadku – šiesta hlava „konanie vo veciach reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa“ – § 411a až § 411j, kde upravuje dôvod na podanie žaloby, účastníci konania, žalobná legitimácia, žalovaný, lehota na podanie žaloby, náležitosti žaloby, rozhodnutie o žalobe.
- Ustanovenia § 3a, § 13, § 15 – úprava odmien sprostredkovateľov a rozhodcov pri spore o určenie odborovej organizácie oprávnenej na uzatvorenie kolektívnej zmluvy a pri kolektívnych sporoch (automatická valorizácia a naviazanie ich odmeny na rast priemernej mesačnej mzdy). Odmena upravená vyhláškou č. 315/2009 Z. z. nebola valorizovaná od roku 2009 a v súčasnosti je 232 eur (sprostredkovateľ), ale v praxi si s odbormi a zamestnávateľmi sprostredkovatelia dohodujú vyššie odmeny a 332 eur, ak ide o rozhodcu. Po novom: sprostredkovateľ – 0,5 násobok priemernej mesačnej mzdy dva roky dozadu, 0,7 násobok priemernej mesačnej mzdy dva roky dozadu. Zároveň sa zruší vyhláška č. 315/2009 Z. z. Zároveň sa dopĺňajú aj niektoré rozhodné skutočnosti, aby bolo jasné, z ktorého roku sa berie priemerná mzda, pretože tá sa v každom roku mení a konanie môže prebiehať aj na prelome rokov.
- Ustanovenie § 3a – niektoré spresnenia vo vzťahu k rozhodcom v spore o určenie odborovej organizácie oprávnenej na uzatvorenie kolektívnej zmluvy: poskytnutie požadovanej súčinnosti, jej neposkytnutie ide na ťarchu subjektu, ktorý ju neposkytol.
- Ustanovenie § 10a – zrušenie zverejňovania výberu sprostredkovateľov a rozhodcov v dennej tlači a ustanovenie zverejňovania na webovom sídle ministerstva – zmena daná vývojom informovania verejnosti,
- Ustanovenie § 31 – zadefinovanie miery pokrytia kolektívnym vyjednávaním a vypracovanie akčného plánu. Toto ustanovenie vychádza zo smernice EÚ 2022/2041. Definovanie miery pokrytia v zákone je stručné – ide o percentuálne vyjadrenie počtu zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje kolektívna zmluva, z počtu zamestnancov, ktorých pracovné podmienky môžu byť upravené kolektívnou zmluvou (t. j. smernica berie do úvahy, že môžu existovať aj také skupiny, kde sa kolektívne nevyjednáva – napr. v niektorých štátoch to môžu byť ozbrojené zložky). Detaily bude musieť definovať podrobnejšia metodika štatistického zberu údajov.
Návrh zákona na základe smernice EÚ 2022/2041 ustanovuje, že ak je miera pokrytia kolektívnym vyjednávaním nižšia ako 80 % (čo je aj prípad SR) ministerstvo v spolupráci so sociálnymi partnermi vypracuje akčný plán na podporu kolektívneho vyjednávania na obdobie piatich rokov. Tento akčný plán zverejní na webovom sídle. Prvý akčný plán sa vypracuje do 31. decembra 2025.
Zákon o tripartite
- Ustanovenie § 3 – úprava odmien rozhodcu, ktorý posudzuje reprezentatívnosť v rámci tripartity (automatická valorizácia a naviazanie ich odmeny na rast priemernej mesačnej mzdy). Tá istá úprava ako v zákone o kolektívnom vyjednávaní. Zároveň sa dopĺňajú aj niektoré rozhodné skutočnosti, aby bolo jasné, z ktorého roku sa berie priemerná mzda, pretože tá sa v každom roku mení a konanie môže prebiehať aj na prelome rokov + niektoré spresnenia vo vzťahu k rozhodcom (vydanie dokladu o reprezentatívnosti).
Iné právne predpisy
V legislatívnom konaní sú aj ďalšie zákony s vplyvom na niektoré aspekty pracovnoprávnych či obdobných vzťahov. Do pozornosti možno dať aj:
- zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách [1]
Napríklad bod 13: V § 10 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Pracovný pomer rektora sa uzatvára na dobu výkonu funkcie rektora.“ A bod 15: V § 10 ods. 10 druhej vete sa vypúšťajú slová „po vyjadrení akademického senátu verejnej vysokej školy“ a za druhú vetu sa vkladá nová tretia veta, ktorá znie: „Pracovný pomer prorektora sa uzatvára na dobu výkonu funkcie prorektora.“.
Návrh súvisí s § 48, § 42 ods. 2 a § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce – je to lex specialis úprava.
- návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Samuela MIGAĽA na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov [2]
Bod 2. § 97 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3) Na účely výpočtu priemerného týždenného služobného času, ktorý vrátane štátnej služby nadčas v období šiestich mesiacov nesmie prekročiť 48 hodín, sa ako vykonávanie štátnej služby neposudzujú časy podľa odseku 1 písm. a) až c) a písm. h) až l); čerpanie dovolenky podľa § 93 ods. 1 prvej a druhej vety a čas podľa odseku 1 písm. j) prvý bod sa na účely výpočtu priemerného týždenného služobného času do obdobia šiestich mesiacov nezarátavajú.“.
- zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z. z. o športe [3]
Odkazy:
[1] https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2024/398
[2] https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=9&ID=320
[3] https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2024/362